Hotel Choč

Hotel sa skladá predovšetkým z drevených dosiek a dier. Javí sa väčší zvnútra, než zvonku a má všetko, čo takýto hotel má mať. Ohnisko, sklad dreva a drevené dosky na prespanie. K dispozícii je aj dosková povala vo výške asi dvoch metrov, kde by som radil spať ľuďom, ktorým vadí obťažovanie myšami, ktoré sa tam bežne vyskytujú. Komu vadí v spánku obťažovanie medveďom, mal by na noc zatvárať dvere a zaistiť závorou, čo ostatne radí aj posledný bod pravidiel na dverách, kde ho eufemisticky označujú ako "macko". Zo znenia ostatných bodov si spomínam na odporúčania návštevníkom, aby v hoteli zachovávali poriadok, ako aj zásoby dreva po svojom odchode, čo sa žiaľ nie vždy stretáva s pochopením noclažníkov.

Kapacita hotela sa odhaduje ťažko, silne a priamo úmerne závisí od stlačiteľnosti prespávajúcich, reálne je tam možné prenocovať tridsať ľudí, ale horná hranica to určite nebude.

Asi päť minút rýchlej chôdze je vzdialený prameň. Jeho výdatnosť je pomerne diskutabilná, neviem ako kolíše v priebehu roka, ale leto 2005 bolo mokré viac než dosť, napriek tomu prameň pripomínal netesniaci kohútik, takže na naplnenie niekoľkých PET fliaš je dobré si rezervovať aspoň hodinu, alebo načapovať zásoby v dedine.

Hotel Choč je klasická koliba, trochu neudržiavaná, použiteľná napríklad na rodinné výlety (deti budú zo zmienky o “mackovi” určite nadšené, prípadne konšternované), na prenocovanie na táborových šlapačkách, či prečkanie zlého počasia pri výlete na Choč, ktorý je odtiaľ vzdialený asi hodinu cesty.

Nad ohniskom je v streche diera, ktorá má slúžiť na odvod dymu. Dym však von neprepúšťa a naopak, vodu dnu prepúšťa. Pri výdatnom daždi je tiež dobré neležať blízko stien, ktoré sa miestami skladajú z čerstvého vzduchu, alebo mať aspoň nepremokavý spacák.

Prístup

Autorka fotografií: Andrea Halienová