Trasa

Blatnica – ústie Gaderskej doliny – Ústie Vápennej doliny – jaskyňa Mažarná – Tlstá – Bágľov kopec – Zadná Ostrá – sedlo Misa – Ústie Juráňovej doliny – Blatnická dolina – Spoj Rakytovských dolín – Úbočie Malého Rakytova – sedlo za Drienkom – Drienok (Drieňok) – Dolina Mača – Rakša – Turčiansky Michal

Dnešná túra bude fyzicky náročná, a tak sa na ňu vyberám sám. Chcem byť chvíľu sám a naplno si vychutnať krásu našich turčianskych hôr. Na konečnej v Blatnici vystupujem spolu s niekoľkými turistami z autobusu, prejdem okolo pamätníka SNP s nesmrteľným nápisom od Maše Haľamovej: „...z dvoch dolín vrchmi chránený tu život proti smrti šiel“, a pustím sa doľava do Gaderskej doliny. Postupne míňam reštauráciu Gader hneď na začiatku Gaderskej doliny, modro značený chodník na Tlstú cez Konský dol i žlto značenú odbočku na Blatnický hrad a po asi dvadsiatich minútach prichádzam k druhej vetve modro značeného Chodníka Janka Bojmíra na Tlstú cez Vápennú dolinu.

Tlstá

Prejdem po lúke a začínam stúpať dolinou, najprv mierne a potom čoraz strmšie. Po chvíli sa dolina stáča doľava a stúpanie začne byť poriadne strmé. Na chodníku pribúda skál a okolo začína úchvatné panoptikum brál, skalných previsov a jaskýň. Krása týchto miest mi dáva zabudnúť na strmosť chodníka, a tak po necelej polhodine stojím pred portálom jaskyne Mažarná. Obídem mohutným dojmom pôsobiaci vstup do jaskyne a začínam stúpať po schodíkoch, ktoré tu umiestnili dobrovoľníci z Hiking.sk. Skalný prah prekonávam pomocou reťazí, ktoré sú spolu s reťazami na Ostrej jediné vo Veľkej Fatre, a som na vyhliadkovej plošine odkiaľ môžem po prvýkrát obdivovať moje dva ďalšie dnešné ciele, Ostrú a Drienok (Drieňok) spolu s časťou južného Turca.

Na Tlstú som už týmto chodníkom išiel, a tak si myslím (a mýlim sa), že najstrmšie stúpanie dnešnej túry mám za sebou. Chodník prechádza najprv pekným borovicovým lesom, ktorý sa neskôr zmení na zmiešaný. Stúpanie už nie je také prudké a po prekonaní niekoľkých serpentín vychádzam z lesa. Čoskoro som na vrchole Tlstej a môžem obdivovať celú Turčiansku kotlinu, zovretú medzi masívmi Malej a Veľkej Fatry. Vidím aj hlavný hrebeň Veľkej Fatry a Ostrú s Drienkom, ktoré odtiaľto vyzerajú, ako keby stáli v zákryte. Napijem sa vody, no a ďalej ma povedie zeleno značený chodník. Ešte kúsok idem po vrcholových lúkach Tlstej, preleziem zo dve bralá a takmer bez stúpania dosahujem kótu Bágľov kopec. Chodník ma odtiaľto vedie strmo dolu do nádherného divokého lesa, klesanie sa po chvíľke zmierni a pokračujem lesom, teraz už bez väčších výškových rozdielov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ostrá

Po čase stretávam zopár ľudí a po necelej hodinke som na Zadnej Ostrej. Na tejto „mladšej sestre“ Tlstej som bol iba raz a to už veru bolo pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Som očarený pohľadmi, ktoré sa predo mnou začnú otvárať, a tak pokračujem do sedla Ostrej, odkiaľ môžem pozorovať všakovaké skalné útvary, bralné galérie v masíve Tlstej, hlavný vrchol Ostrej aj môj posledný dnešný cieľ, Drienok (Drieňok). V sedle Ostrej si robím prestávku na jedlo a pozorujem postavy na hlavnom vrchole Ostrej. Na vrchol síce vedú akési schody, ale vyzerajú byť poriadne krkolomné, a tak to radšej nechám na skúsenejších.

Opäť mením farbu chodníka a po žltej začínam zostup do Blatnickej doliny. Najprv klesnem do sedla Misa a potom sa chodník stočí doprava, vnorí sa do lesa a ďalšiu hodinu strmo klesá bralnatou Juriašovou dolinou. Konečne vidím jej ústie, som v Blatnickej doline a musím sa rozhodnúť, čo ďalej. Začína sa mračiť a fúkať, ale síl mám ešte dosť, časovo som na tom výborne, aj niečo pod zub sa ešte nájde, a tak nejdem do Blatnice, ale pokračujem v naplánovanej túre. Blatnická dolina je nádherná. Z oboch strán strmé úbočia, zurčiaci potok a príjemne stúpajúca cesta. Prechádzam okolo niekoľkých horární, za nimi ma trochu rozčertí fakt, že aj tu sa ťaží drevo. Po polhodine prichádzam k rázcestiu Spoj Rakytovských dolín, zeleno značený chodník pokračuje Blatnickou dolinou doľava. Nedôverujem mostíku cez Blatnický potok, a tak ho radšej preskočím a pokračujem po žltej. Idylka sa končí a začína sa stúpanie. Po piatich minútach sa ocitám na nádhernej lúke uprostred hustých lesov, kde si opäť robím prestávku na jedlo. Dúfam, že žiadne medvede dnes nemajú chuť na chlieb so salámou ani Horalky.

Drienok

Opustím lúku a pokračujem strmo, ale naozaj strmo hore. Na chodníku sú popadané stromy, ktoré musím obchádzať, zo dve celkom čerstvé medvedie lajná a to robí tento náročný výstup ešte horším. Úsek je naozaj hnusne strmý. Peklo našťastie netrvá dlho a po necelej polhodine som na rázcestí Úbočie Malého Rakytova. Žltá značka sa tu končí, a tak sa púšťam po modro značenom chodníku smerom doprava. Uzučkým chodníkom traverzujem Malý Rakytov, sú tu ďalšie skutočne veľmi čerstvé medvedie lajná, a tak si pískam a rozprávam sa sám so sebou o chémii, ktorá ma čaká po návrate z dovolenky. Organická syntéza medvede, zdá sa, spoľahlivo odstrašila a som v sedle za Drienkom. Na vrchol odtiaľto vedie významová značka a návrat do sedla je možný len tou istou cestou. Stúpanie je strmé, miestami treba preliezť zopár skál, ale vrchol Drienka sa zdá byť na dosah. Vystupujem von z lesa a nadávam, lebo som iba na akomsi predvrchole, vrcholové bralo Drienka vidím pred sebou.

Našťastie to nie je také zlé, ako to vyzeralo, pár minút, štvornožky sa driapem na vrcholové bralo a som na vrcholovej plošine Drienku. Na tomto kopci som ešte nebol. Išiel som dosť dlho lesom, a tak som si ani neuvedomil, ako sa zatiahlo a fúka. Z juhu od Banskej Bystrice sa tlačí mohutná oblačnosť, a tak výhľad, ktorý mal byť sladkou odmenou, nie je až taký dobrý ako za jasného počasia. Tlstá i hrebeň Veľkej Fatry sú už pod mrakom, Ostrú ešte vidím, rovnako ako Turčiansku kotlinu. Hory sú však krásne vždy, a tak robím niekoľko fotografií, vypijem posledné zvyšky vody, čo so sebou mám a dávam sa na zostup. Dúfam, že ešte na záver túry nezmoknem. Po pol hodine som opäť v sedle za Drienkom a pokračujem smerom do doliny Mača. Stretávam tu niekoľkých turistov a po chvíli som na zvážnici, ktorá ma bude viesť celou dolinou.

Prešla ďalšia polhodina a zvážnica ma privádza na čistinku s posedom, oproti ktorému sú vysypané jablká. Dúfam, že žiadnemu medveďovi, či diviakovi sa na ne práve teraz nezbiehajú slinky a radšej padám rýchlo preč. Zvážnica sa zmenila na asfaltku, ktorá mi po čase začne liezť na nervy. Už mám toho dosť a neviem sa dočkať, kedy už budem sedieť v autobuse. Po ľavej ruke sa začnú objavovať lúky, doprava odbočuje žlto značený chodník do Mošoviec a po hodine asfaltkového pekla konečne vychádzam z lesa, prekročím potok a ocitnem sa na prekrásnej rozľahlej lúke, ktorú potok, cesta a zopár osamelých stromov rozdeľujú na dve polovice. Táto časť doliny sa nazýva Do Lúčok a je skutočne veľmi pekná.

Ešte chvíľku a som v maličkej dedine Rakša, odkiaľ mi, presne podľa očakávania nejde autobus ani do Martina, kam chcem ísť, ani do Turčianskych Teplíc, ktoré sú metropolou južného Turca. Neostáva mi nič iné, len ísť ďalej. Do Turčianskeho Michala je to z Rakše niečo vyše kilometra. Prichádzam do dediny a čaká ma veľmi príjemné prekvapenie, lebo na zastávku pri kostole sv. Michala prichádzam zároveň s autobusom do Martina.

Zhrnutie

Náročná celodenná túra tromi turisticky prístupnými vrcholmi Bralnej Fatry. Výstup na Tlstú je možný dvomi spôsobmi Chodníkom Janka Bojmíra (cez Konský dol a cez Vápennú dolinu). Z chodníka vedúceho cez Konský dol odbočuje na rázcestí Muráne žlto značený chodník do sedla Ostrej. Túto trasu by bolo možné použiť ako alternatívu k opísanej trase, ktorej výhodou je menšia strata výšky pri zostupe z Tlstej. Žlto značený chodník z Blatnickej doliny k rázcestiu Úbočie Malého Rakytova je vo svojej hornej polovici naozaj odporne strmý a odoberie dosť síl.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek