Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Jankov vŕšok – poldenná vychádzka

Keďže nevyšla víkendová turistika cez Považský Inovec, musel som zvoliť kratšiu túru v strede týždňa po práci. Absolvoval som ju sám a vybral som si jednoduchú trasu z Bánoviec nad Bebravou po zelenej k pamätníku SNP na Jankovom vŕšku a do Uhrovca. Aj keď výhľady vďaka hmle neboli žiadne, z príjemného zážitku vôbec nič neodkrojila. Trasa je nenáročná a vhodná okrem klasickej pešej turistike aj pre horský bicykel.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+515 m stúpanie, -470 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2012
Pohoria
Strážovské vrchy
Trasa
Voda
Jankov vŕšok (Hotel Partizán), Uhrovec (vodovod na cintoríne)
Doprava
Bánovce nad Bebravou (vlak, bus)
Uhrovec (bus) - Bánovce nad Bebravou (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Namiesto Inovca k Jankovi

Sedím v práci v kancelárii a pozerám von z okna. Celý týždeň je krásne jesenné počasie a ja musím tvrdnúť v práci - myslím si a začínam pomaly plánovať víkendovú turistiku. Ihneď pozerám medzi novinky na Hikingu, kde sa medzi podujatiami objaví Hviezdicový výstup na Inovec. Super program na nedeľu a rozmýšľam, komu z kamarátov zavolať. Večer pri pivku stretávam Kysela, s ktorým sme už kadečo prechodili. Túto túru sme chceli absolvovať už dlhšie, a tak dohadujeme pri zlatom moku podrobnosti. Sme predbežne dohodnutí a plánujeme predĺžiť pochod z Inovca až na Beckov.

Na druhý deň sa v práci dozvedám, že celý víkend budem musieť stráviť v práci a je po turistike. Večer meteorológ Jurkovič hlási krásne počasie iba do stredy a následný príchod tvrdšej a studenšej jesene. Ešte večer pozerám do mapy a snažím sa nájsť trasu na krátku turistiku v týždni po práci. Kritériá sú jasné. Dĺžka okolo štyroch hodín, keďže z práce sa uvoľním najskôr o druhej, a čo najbližšia vzdialenosť od Bánoviec nad Bebravou. Pohľad do mapy prezrádza, že priamo z mesta vedú dve značené cesty a práve pre jednu z nich sa aj rozhodujem. Spája Bánovce nad Bebravou s pamätníkom SNP na Jankovom vŕšku. Verím, že sa Jurkovič náhodou opäť nepomýlil, a tak turistiku plánujem práve na stredu.

Trasa

Bánovce nad Bebravou – Miezgovce – Jankov vŕšok, pamätník SNP – Uhrovec

V deň D mi celý čas odbieha pohľad z monitora do okna, no hustá celodenná hmla sa nie a nie rozplynúť. Blíži sa druhá hodina - čas odchodu z práce, vonku stále slabá viditeľnosť, a tak chvíľu pochybujem o svojich zámeroch. Nakoniec vyrážam z práce o 10 min skôr, keďže batoh s oblečením som zabudol doma a rifle s košeľou nie sú najnovší turistický trend na hory. Auto odstavujem pred obchodným centrom v strede mesta a rýchlo bežím dokúpiť niečo pod zub. Po 5-tich minútach mám v košíku potrebnú poživeň a nezabúdam prihodiť baterky do mojej Petzlky, ak by som musel schádzať do dediny po tme. Z parkoviska štartujem o 14.40 h a už prvý pohľad na vyfarbené stromy v mestskom parku prezrádza, že to v lese bude jesenná rozprávka. Šliapem asfaltkou za mesto na vodáreň a cestou vybavujem posledné pracovné telefonáty. Na kopci si po krátkom stúpaní dávam prvú pauzu, pozerám na mesto a definitívne vypínam služobný mobil. Cesta pokračuje ďalej poľnou cestou, ktorá sa asi po 10 minútach stáča vľavo do lesa. Ako som predpokladal, v lese cítiť prítomnosť jesene zo všetkých strán. Hmla vôkol mňa, farebné lístie a prítomnosť štebotavých vtákov mi dávajú dokonale zabudnúť na ruch každodenných dní. Zakrátko križuje cestu z pravej strany chodník a na jej konci prvý pamätník. Je vzdialený asi iba 100 metrov, a tak k nemu vedú moje kroky, aby som sa dozvedel niečo viac o histórií tohto miesta. Pamätník pripomína smutnú udalosť z marca roku 1945, keď na tomto mieste bolo zabitých 6 ľudí fašistickými vojakmi. Čas neúprosne beží, a ak chcem dodržať rozvrh, musím pokračovať v ceste. Chodník pokračuje po zvážniciach a len úzkym prierezom vchádzam do lesa v miezgovskom chotári.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Miezgovce

Les je redší, menej zarastený tŕním a poľovnícke posedy popri jeho kraji prezrádzajú, že sa miestni poľovníci oň dobre starajú a je tu plno zveri. Pridávam teda do kroku a verím, že sa nestretnem s nejakou miestnou rodinkou diviakov. Chodník začína klesať prudšie, až končí na poľnej ceste medzi obcami Brezolupy a Miezgovce. Zatáčam vľavo a pokračujem v putovaní, no po chvíli počuť z lesa naproti zvláštne zvuky. Jelenia ruja, myslím si a započúvam sa do zvukov prírody. Že to nebol jeleň, ale daniel, mi neskôr vysvetlil bratranec-poľovník. Pokračujem v ceste a o chvíľu počujem ďalšie zvuky, tentokrát však pred sebou. Za pochodu sa snažím identifikovať prichádzajúce zvuky, no keď sa ku zvukom pridá aj prenikavá vôňa a prítomnosť hnojiska, je jasné, že to bude dobytok z poľnohospodárskeho družstva na okraji dediny Miezgovce. Poľná cesta končí rovno pred tabuľou, oznamujúcou začiatok obce. Je pol štvrtej, turistika pokračuje podľa plánu, a tak si doprajem kratšiu pauzu spojenú s občerstvením a kontrolným pohľadom do mapy.

Zelená značka pokračuje cez celú obec opäť po "obľúbenej" asfaltke. Asi pri druhom dome si trhám zo stromu čerstvé jablko a chrúmam až do stredu obce. V centre malej obce si prezerám malú zvoničku z roku 1757 a ďalší z pamätníkov padlým v SNP v rokoch 1944 - 1945. Krížom cez Miezgovce kráčam na môj vkus pridlho a do lesa sa opäť vnáram až 10 minút pred štvrtou. Asi kilometer za dedinou upozorňuje tabuľa na bunkre, ktoré si postavili občania Miezgoviec ako úkryty pred nemeckými vojskami. Škoda, že nemám čas ich bližšie preskúmať a musím pokračovať v šliapaní smer Jankov vŕšok. Asi v strede stúpania na kótu Ostrého vrchu začujem v neďalekom kroví šuchot. S piskotom z neho vybehol malý srnček a zastavil sa až na úpätí kopca. Opatrne vyťahujem fotoaparát, urobím mierne rozmazaný záber a už ho niet. Po tomto milom stretnutí s faunou listnatého lesa pokračujem chodníkom ďalej a po krátkom stúpaní míňam Ostrý vrch. O chvíľu chodník vychádza z lesa a napája sa na asfaltku - posledný úsek môjho putovania. Na križovatke skladám ruksak, dávam si posledný oddych a zjem niečo malé. Hmla hustne, viditeľnosť sa značne zhoršuje a mňa čaká posledný 45-minútový úsek. Tesne po pol piatej vyrážam v stúpaní kľukatou asfaltkou k cieľu.

Jankov vŕšok

Asi po 20 minútach sa sprava pripája červená značka, po ktorej mám plán zísť do Uhrovca. Cítim blízkosť cieľa, pridávam do kroku a presne o piatej robím prvú fotku pri pamätníku. Na vrchu stretávam len dvoch ľudí, ktorí ma prednedávnom míňali smerom hore na svojich autách. Prehodíme pár slov, aký záujem sem koho privial. Pár sa spytuje, či absolvujem nejaký druh prípravy, keď som sem dorazil v takomto nečase peši. Len krútia hlavou, keď odpovedám, že som si vyšiel len tak po práci na jesennú túlačku. Rozlúčime sa a každý svojím spôsobom prechádza pamiatky. Na vrchole okrem pamätníka SNP prezerám aj vojenské bunkre a hroby padlých partizánov. Po ich obhliadke obchádzam amfiteáter a ocitám sa na parkovisku pred hotelom s výstižným názvom Partizán. Reštaurácia je otvorená, rozmýšľam nad vrcholovým pivkom, no pri pohľade na hodinky ma chuť rýchlo prejde. Je pol šiestej a predo mnou je ešte 45-minútový zostup do Uhrovca.

Na križovatke asfaltovej cesty a červenej značky uvažujem o alternatívach zostupu do Uhrovca. Viditeľnosť dosahuje maximálne 50 metrov a na chodníku vidieť ledva od značky k značke, no zostup po ceste by trval asi o hodinu dlhšie. Vyberám chodník a robím dobre. Cesta je výborne značená a hmla zostupom nižšie ustupuje. Trasa prudko klesá, a tak sa onedlho ocitám nad dedinou, kde cesta vychádza z lesa, stáča sa doľava a križuje menšiu lúku nad miestnym cintorínom. Pomaly sa stmieva, a tak sa miestnych pýtam na najkratšiu cestu do centra. Po prechode uličkami sa úderom 6-tej hodiny ocitám na zastávke autobusu - smer Bánovce nad Bebravou. Kolegyňa sa nemýlila, autobus pôjde až o 25 minút a mne tak ostáva čas skočiť do neďalekého pohostinstva. Je už tma, poriadne sa ochladilo, a tak si namiesto plánovaného piva dávam našťastie iba čaj. Z toľkej eufórie som zabudol na auto v meste a že cestu z Bánoviec domov si musím odšoférovať sám. V autobuse sedím príjemne unavený a už uvažujem nad budúcou trasou v okolí Uhrovca.

Zhrnutie

Absolvovaná trasa je nenáročná a vhodná aj pre príležitostných turistov. Najbližšie by som ju rád prešiel na bicykli. Celá trasa je značená aj ako cyklistická cesta pre horský bicykel. A za úvahu by stálo prejsť jej časti aj na bežkách. Tak či onak verím, že si sem cestu ešte nájdem, keď budem opäť raz blúdiť prstom po mape a plánovať ďalší výlet.

Fotogaléria k článku

Najnovšie