V prípade, že je parkovisko v Prostrednej Bečve plné, policajti vás odklonia už dole v Prostrednej Bečve. Neostáva nič iné, iba sa previezť cez Rožnov pod Radhoštěm do Trojanovic a auto odparkovať na parkovisku pod lanovkou a buď si to vyšlapať po vlastných, alebo sa vyviezť lanovkou. Stáva sa to väčšinou pri oslavách vierozvestcov Cyrila a Metoda. Hore jazdí aj pravidelná autobusová linka, príp. skibus (cyklobus).

Na Pustevnách som bol prvýkrát už ako malé decko, navštevujem ich rád v každom ročnom období. V lete pešo alebo na bicykli a v zime na bežkách. Keďže zima už dorazila, rozhodol som sa popísať asi najjednoduchšiu bežkársku trasu, ktorá sa tu nachádza. Je vhodná pre každého, kto s bežkami začína, od najmenších až po najstaršiu generáciu a hlavne pre tých, ktorí nemajú pretekárske ambície, ale chcú si vychutnať pekný deň v prírode a pokochať sa pohľadmi z beskydského hrebeňa. Vedie z Pusteven na Radhošť. Profil priložený v galérii síce vyzerá desivo, ale zvislá os je nahustená po 10 m.

Naposledy som sa sem s bežkami vybral vo februári tohto roku, kedy už niekoľko dní prevládalo extrémne mrazivé počasie. Keďže vzduch bol čistý, bol predpoklad ďalekých výhľadov a rozhodol som sa pre skoré ranné fotenie. Deň predtým mi v aute vypovedala batéria, tak som to skúsil na druhý pokus. Podarilo sa. V doline je -24 °C, ale čím som stúpal vyššie po serpentínach, vonkajšia teplota stúpala. Keď som vystúpil z auta na parkovisku, teplomer hlásil príjemných -13 °C.

Hodnú chvíľu som sa doma musel odhodlávať, či vôbec vyjsť z vyhriatej postele a kým som dorazil na miesto činu, prezul sa a vybehol na trasu, slnko už vychádzalo. Neprekáža. Niečo vyfotografujem aj pri vysokom slnku a aspoň sa prevetrám.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa

Pustevny – vyhliadkový altánok Cyrilka – Radegast, socha – Radhošť, hrebeň – Radhošť, kaplnka sv. Cyrila a Metoda a späť

Začínam povyše parkoviska pri bufetoch, kde vyrástli ľadové a snehové sochy, ale hovorím si, že si ich nafotím až na spiatočnej ceste. Mierne stúpanie sa pod vyhliadkovým altánkom mení na prudšie, ale na bežkách idem dookola miernejším terénom, ktorý je v lete asfaltovou cestou. V lete by som si to skrátil po skalkách, vedúcich k altánku. Spodok informačnej tabule, ktorú v lete čítam po stojačky, je teraz pod snehom. Poriadne ho nakydalo.

Pokračujem ďalej smerom k Radhošťu. Stopa tu neexistuje, ale trasa je hotová diaľnica. Stúpanie je už minimálne, aj si zakorčuľujem, keď sa zrazu vynorí zo zákruty terénne auto. To prevádzkari zásobujú blízky hotel. Asi na polceste, pri soche pohanského boha Radegasta, sa nachádza prvý bufet. Keďže je ešte zatvorený, zohrejem sa čajom z vlastných zásob a spustím sa krátkym klesaním, aby som zase po pár metroch začal šliapať do kopca. Tu stretám ďalšieho fotografa, ktorý neodolal východu slnka a stihol ho tam, kde som tiež plánoval.

Začínajú sa rozbiehať aj motory vlekov, ktorých je tu neúrekom a na hrebeň vychádzajú prví lyžiari. Chvíľu sa zdržím fotením, slnko začína hriať a pokračujem ďalej k svojmu cieľu. Míňam už spomenutý horský hotel a mám na dohľad kaplnku, súsošie Cyrila a Metoda a vysielač, ktorý tu je ako päsť na oko k drevenej stavbe.

Kaplnka je zasvätená solúnskym bratom a je zároveň aj rozhľadňou. Otvorená je cez letné prázdniny od 9-tej asi do 14-tej hodiny. V ďalších mesiacoch je kaplnka otvorená náhodne, záleží na počasí. Na prehliadku s väčšou skupinou sa treba dohodnúť dopredu na obecnom úrade v Trojanoviciach. Dám si raňajky, teplý čaj, zbalím veci a vyrazím po rovnakej trase späť. Kochám sa výhľadmi na Malú Fatru, hrebeň Javorníkov, Lysú horu a z oparu vystupujú aj Jeseníky s najvyšším vrchom Moravy – Pradědom a zároveň s najvyšším bodom Českej republiky (vrchol vysielača).

Na spiatočnej ceste stretám ďalších turistov, bežkárov, no aj snežné skútre a vracia sa aj hotelový tereňák. Ešte sa zastavím pri ľadových sochách a zbehnem aj k typickým dreveným stavbám Maměnka a Libušín. Mám za sebou pekný začiatok dňa.

Trošku histórie a faktov

Pustevny dostali svoje meno podľa miestnych pustovníkov, ktorí ich vyhľadávali pre odľahlosť od civilizácie. Ešte v roku 1890 tu neexistovala žiadna architektúra. Stavby na Pustevnách vznikali na základe kombinovania prvkov a motívov ľudového staviteľstva. Podľa návrhov slovenského architekta Dušana Jurkoviča tu vyrástlo niekoľko stavieb. Najznámejšie sú stavby Maměnka a Libušín. Jedáleň v Libušíne zdobia maľby podľa návrhov Mikoláša Aleša. Jurkovičovým stavbám hrozil v minulosti dvakrát zánik. Nakoniec sa pamiatky dostali do správy Valašského múzea v prírode a areál bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek