Nedávno sa na Hikingu rozprúdila diskusia o výhľadoch do rekordných vzdialeností, čo ma inšpirovalo k napísaniu článku. Prvým impulzom k tomu, aby som rozmýšľal o odpovedi na túto otázku, bola jedna fotogaléria z výletu do Tatier, zverejnená na internete. Pod fotkou z hrebeňa Červených vrchov severným smerom s modrým horizontom stál popis: V diaľke Balt (Baltské more). Roztiahlo mi kútiky, lebo Zem je guľatá a Baltské more takmer 600 km vzdialené. Ale do smiechu mi prestalo byť, keď som si uvedomil, že vôbec neviem, ako ďaleko je možné vidieť.

Teória pozorovaní

Načmáral som teda kružnicu, ktorá mala predstavovať povrch Zeme, pre maximálne zjednodušenie nie elipsoid, ale gule s polomerom 6371,1 km (elipsoid má na rovníku väčší a na póloch menší). Načrtnem polomer a trochu ho potiahem mimo kružnice – veď sú tam hory. Môj pohľad z hôr musí siahať k obzoru, takže tvorí dotyčnicu a tá je kolmá na polomer – pravouhlý trojuholník. A pre výšku 2000 m, čo zodpovedá Červeným vrchom, vyjde kratšia odvesna cca 159 km.

Taká by teda bola teoretická vzdialenosť, kam by sme videli na more, resp. nulovú výšku. Pre Gerlachovský štít (2654,4 m) je táto hodnota cca 184 km. Na webovej stránke blogs.discovermagazine.com nájdeme tabuľku s hodnotami pre rôzne nadmorské výšky. Najvzdialenejšími objektami, ktoré vidíme z našich pohorí, sú ale spravidla tiež hory. Takže teoretická maximálna vzdialenosť dvoch navzájom viditeľných pohorí by bola súčtom ich takto vypočítaných viditeľností. To by však medzi nimi musela byť nulová nadmorská výška – more alebo bezodtoká panva. Tieto výpočty však ignorujú efekt refrakcie. Svetelné lúče sa pri prechode atmosférou lomia a tak vidíme aj objekty, ktoré už sú za obzorom. Nebeské telesá vidíme, aj keď sú asi 0,5° pod obzorom, ale existuje aj refrakcia terestrická. Podľa Brázdila (1988) zvyšuje viditeľnosť o 6,5 %. Takto by sme z Gerlachovského štítu videli ďalší rovnako vysoký vrch až vo vzdialenosti 392 km, no v skutočnosti sa do tejto vzdialenosti takto vysoký vrch nenachádza a ani more medzi nimi.

Júlske Alpy z Ďumbiera?

Týmto spôsobom môžeme odhadnúť maximálny dohľad a vylúčiť viditeľnosť Baltského mora z Tatier alebo viditeľnosť Júlskych Álp z Nízkych Tatier, o ktorej sa špekulovalo v tomto článku. Na to, aby sme zistili reálny výhľad, to však nestačí, pretože hory zvyčajne nestoja osamotene a vo výhľade si prekážajú. Presné vymedzenie územia, ktoré je z daného bodu viditeľné, umožňujú geografické informačné systémy. Napr. v prostredí programu ArcGIS môžeme využiť funkciu Viewshed, ktoré sa nachádza v priečinku 3D Analyst. Povinným vstupom je digitálny model reliéfu a definovanie nášho stanovišťa. Výstupom je dvojfarebný kartogram – mapa, ktorá rozlišuje plochy z nášho bodu viditeľné a neviditeľné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všetko je na webe

Pre väčšinu užívateľov na účely náhľadu na viditeľné územie postačujú aplikácie, dostupné na internetových stránkach, z ktorých mnohé používajú googlemaps. Zobrazenie panorámy z daného bodu pre daný uhol, maximálna viditeľná vzdialenosť atď., to poskytuje napríklad webová stránka www.udeuschle.selfhost.pro. Panorámy, ale aj zobrazenie viditeľného územia (tlačidlo Visibility cloak) na mape je možné cez webovú stránku www.heywhatsthat.com. Vytvorené panorámy z mnohých hôr sveta (nájdu sa aj naše) sú napr. na stránke www.viewfinderpanoramas.org. Nám regionálne "bližšie" ďaleké výhľady ponúka poľská stránka www.dalekieobserwacje.eu.

Zmienené aplikácie som vyskúšal, aby som mohol zodpovedať otázku, kam najďalej zo slovenských vrcholov môžeme vidieť. Napr. Alpy sú viditeľné z viacerých pohorí Slovenska, ale k rekordným vzdialenostiam patrí pohľad z Veľkej Fatry – Ostredok na pohoria Fischbacher Alpen (najvyšší vrchol Stuhleck 1782 m n. m.), 285 km a Schneeberg (vrchol Klosterwapen 2076 m n. m.), 275 km.

Ešte vzdialenejšie výhľady sú možné z najvyšších tatranských štítov. Napr. z Gerlachovského štítu je dokonca možné dohliadnuť do šiestich štátov – Slovensko, Poľsko (maximálne cca 205 km), Maďarsko (dokonca Jánoshegy v Budapešti cca 205 km), Česko (okrem beskydskej Lysej hory aj vzdialenejší Hrubý Jeseník – Praděd 240 km, čo je mimochodom najvyšší (umelý) bod v Česku – 1491 m n. m. + 162 m vysielač), Ukrajina (niektoré poloniny, napr. Runa, Boržava) a Rumunsko – jediný štát, s ktorým nesusedíme a predsa môžeme vidieť jeho územie. Konkrétne časť pohoria Gutai, ktoré je súčasťou Východných Karpát, vzdialeného 298 km. A podľa heywhatsthat.com a dalekieobserwacje.eu aj časť Apusenských hôr (Apuseni) s vrcholom Vladeasa, ktorý je vzdialený 333 km a podľa rumunského členenia je súčasťou Západných Karpát (Král, 1999). Podľa udeuschle.selfhost.pro je však maximálna vzdialenosť viditeľná z Gerlachovského štítu „len“ spomínaných 298 km. Veľmi podobné sú ďaleké výhľady z Lomnického či Ľadového štítu, keďže takto vysokých vrcholov je málo, vzájomne si zatieňujú nepatrné uhly z 360° panorámy. Všetky 4 webové stránky sa zhodujú na viditeľnosti Vladeasy z nízkotatranskej Kráľovej hole - 310 km.

Koľko štátov uvidíte naraz?

Myslím, že na svete je len málo hôr, z ktorých je viditeľných viac než 6 štátov. Napadá ma len rakúsky Grossglockner (3798 m n. m.), z ktorého vidno okrem Rakúska aj mnoho vrcholov v talianskych Dolomitoch, Zugspitze a kus Bavorska v Nemecku, severné svahy Pizu Bernina vo Švajčiarsku, hrebeň Šumavy vrátane českých vrcholov Plechý či Boubín, Júlske a Kamnicko-Savinjské Alpy v Slovinsku a chorvátsku Istriu – Vojak v pohorí Učka a pobrežie pri Umagu, takže celkom 7. Rovnako je na tom i macedónsko-albánsky Veľký Korab/Veliki Korab (2764 m n. m.), z ktorého by sme mali dovidieť okrem Albánska a Macedónska aj do Kosova (Daravica), Čiernej Hory (Štirovnik), Srbska (Velika Dulica), ale aj do Bulharska (Musala) a Grécka (Olymp). Pochybujem, že z akéhokoľvek miesta na Zemi vidno viac štátov, tj. 8 alebo viac, ale ak niekto dokáže, že sa mýlim, pozvem ho na pivo a poldeci na horskej chate na Slovensku, ktorú sám vyberie. Ale myslím samostatných štátov, takže výhľady z Kaukazu alebo Araratu na niekoľko republík Ruskej federácie, neuznané štáty v Gruzínsku a ďalšie separatistické regióny neskúšajte.

Pri hľadaní dlhých viditeľností sa však neobmedzujte len na najvyššie vrchy, tým často v ďalekých výhľadoch prekážajú predhoria, naopak dlhá viditeľnosť býva i z nižších vrchov, ktoré sú na okraji nížiny, za ktorou je ďalšie pohorie. Príkladom z nášho územia môže byť Makovica v Slanských vrchoch (981 m n. m.), zrejme jediný slovenský vrchol, z ktorého je možné vidieť Pietrosul (2305 m n. m.), najvyšší vrchol Východných Karpát v rumunskom pohorí Rodna, vzdialený 271 km.

Záver

Podotýkam, že celý článok je venovaný priamej viditeľnosti (viewshed), nie meteorologickej viditeľnosti či dohľadnosti (visibility). Tieto sú závislé na počasí a vzhľadom na rôzny zrak pozorovateľov aj veľmi individuálne. Najlepšie podmienky poskytujú arktické vzduchové hmoty, ktoré sa u nás vyskytujú v zimných mesiacoch.

Všetkým ľuďom s nadšením pre výhľady prajem dobré počasie a hlavne šťastné návraty z hôr.

Použité zdroje:

BRÁZDIL, R. (1988): Úvod do studia planety Země. SPN, Praha, 368 s.
KRÁL, V. (1999): Fyzická geografie Evropy. 1. vyd., Academia, Praha, 348 s.
POPELKA, S. (2010): Analýzy viditelnosti a jejich vizualizace. Magisterská práce. Univerzita Palackého v Olomouci, 75 s.
Dalekie Obserwacje [online, cit. 7. 1. 2013]. Dostupné z WWW: http://www.dalekieobserwacje.eu
Generate a panorama [online, cit. 7. 1. 2013]. Dostupné z WWW: http://www.udeuschle.selfhost.pro/panoramas/makepanoramas_en.htm
HeyWhatsThat [online, cit. 7. 1. 2013]. Dostupné z WWW: http://www.heywhatsthat.com
How far is the horizon? [online, cit. 7. 1. 2013]. Dostupné z WWW: http://blogs.discovermagazine.com/badastronomy/2009/01/15/how-far-away-is-the-horizon/#.UOXHOKy5_lq
Panoramas [online, cit. 7. 1. 2013]. Dostupné z WWW: http://www.viewfinderpanoramas.org/panoramas.html

Titulná fotografia: Horhany (zľava), Svidovec a Čornohora (175 km) z Čeremchy vo Východných Beskydoch, autor: Tomáš Trstenský

AKTUALIZÁCIA

Do redakcie nám poslal pán Milan Stuchlý zopár panorám spracovaných online dostupným programom uvedeným v použitých zdrojoch (http://www.udeuschle.selfhost.pro/panoramas/makepanoramas_en.htm).
S jeho dovolením uverejňujeme výstupy spracované v PDF formáte. Pre lepšiu čitateľnosť je pri prezeraní vhodné použiť zoom 200%.

Babia hora
Kráľova hoľa
Milič
Ploská
Sitno
Veľký Kriváň
Vihorlat

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek