Recenzia Roman Vehovský: Cestou osudu a náhody II
V roku 2010 vyšiel prvý diel knihy Cestou osudu a náhody od českého cestovateľa Romana Vehovského. V roku 2012 vyšlo jej pokračovanie s podtitulom Návrat s podkovou. Keďže Romanov netradičný spôsob cestovania a originálne zážitky z ciest ma veľmi zaujali už v prvej časti, aj druhý diel som prečítala na dúšok.
Formát
Formát je rovnaký ako pri prvej knihe. Na prednej časti publikácie vo formáte A4 a tvrdej väzbe je fotografia z cesty konským povozom, na zadnej fotografia koní pasúcich sa na lúke, plus bližšie predstavenie knihy. Druhý diel je ešte o niečo dlhší ako prvý, celkovo má kniha 260 strán, oproti 217 stranám prvého dielu (a to je v druhej časti použitý o niečo menší font písma). Keď k tomu prirátame kvalitný tvrdší papier a tvrdú obálku, rozhodne neodporúčam pri domácich konfliktoch hádzať knihou po členoch rodiny.
Po grafickej stránke je kniha rovnako pútavá, ako prvý diel, ak nie ešte viac. Veľmi sa mi páči predná aj zadná vnútorná obálka, kde je tentoraz mozaika rôznych bankoviek, mincí, poštových známok a iných artefaktov z ciest. Na konci druhého dielu na štyroch dvojstranách pribudlo grafické znázornenie ciest po jednotlivých kontinentoch, pričom z rôznych miest vychádzajú bublinky s fotografiami z daného miesta.
Vnútorné členenie knihy je rovnaké ako pri prvom dieli. Primárne na piaty, šiesty a siedmy rok putovania a tie sa ďalej delia na jednotlivé kapitoly.
Obsah
Kniha je samozrejme písaná rovnakým štýlom ako prvý diel. V prvej časti sa autor dlhšie zdržiaval na jednom mieste kvôli práci, avšak aj tu absolvoval množstvo výletov. Väčšinu knihy však zaberá siedmy rok, kedy Roman svojím obvyklým spôsobom stopoval, spal pod širákom a skladal mozaiku zážitkov s miestnymi ľuďmi. Opäť sa dozvieme aj niečo z histórie jednotlivých krajín, niečo o ich kultúre, náboženstve, hospodárstve či politickom systéme, prípadne o živočíšnej ríši. Nejde však o žiadnu učebnicu, ale o informácie vyplývajúce zo situácií, do ktorých sa autor dostal, napríklad, keď vedľajšiu lodičku s veterinárom prevrátil slon, pohrýzol ho had, alebo ho eskortovali policajti, ktorí si ho pomýlili s teroristom. Mňa vzhľadom na moje horské zamerania veľmi zaujali pasáže z Himalájí a Pakistanu, ale aj ostatné časti sa vynikajúco čítali.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Fotografie opäť dopĺňajú text tak 50 na 50, na mnohých miestach sú celostranové alebo na pol strany, tiež tu nájdeme množstvo dvojstrán zložených len z fotografií. Tematicky sú fotografie naozaj pestré, portréty, krajinky, kultúrne pamiatky, veľmi pekné nočné fotografie. A k všetkému ešte vtipné komentáre, pretože bez zmyslu pre humor by asi takáto cesta absolvovať nešla: Už jsem se těšil do Kvéty. Také na jídlo. Na cestu jsem si sice koupil čapátí a vajíčka, jenže prodejce už zřejmě neměl žádná uvařená, tak mi jednoduše prodal vajíčka syrová. To jsem zjistil až cestou. Když se mi rozbila."
Oba diely môžem rozhodne odporúčať všetkým priaznivcom cestovania a krásnych fotiek. U mňa doma majú v knižnici stále miesto.
Recenzia prvého dielu je na tomto odkaze.
Kniha sa dá kúpiť Romanovom webe.
Viac informácií o autorovi sa nachádza cestouosuduanahody.wz.cz.
