Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Vsetín – Halenkov – Kohútka – Púchov

8. máj je štátny sviatok, ktorý nám pripomína ukončenie 2. svetovej vojny. Rozhodli sme sa ho osláviť nejakým heroickým výkonom. Ešte na sklonku vlaňajšej sezóny padol tip na Kohútku. Zvolili sme variant cesty z Vsetína do Púchova. Bicyklom som tam nikdy nebol a počul som o šťavnatom stúpaní z Vranče až do sedla pod Kohútkou rozprávať legendy.

Vzdialenosť
60 km
Prevýšenie
+900 m stúpanie, -980 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 08.05.2013
Pohoria
Hostýnsko-vsetínska hornatina (Vsetínske vrchy) a Javorníky
Trasa
Voda
Huslenky (studnička), Kohútka (chata)
Doprava
Púchov (vlak, bus) - Vsetín (vlak, bus), všetky druhy bicyklov, Púchov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: kohutka.gpx

Trasa

Vsetín – Janová – Hovězí – Huslenky – Halenkov – Čubov – Nový Hrozenkov – Dolní Vranča – Vranča – Pod Portášem – Pod Kohútkou – Kohútka – Čertov – Pytlovec – Rieka – Krivé – Lazy pod Makytou – Dubková – Lúky pod Makytou – Záriečie – Mestečko – Dohňany – Púchov (trasa na mape)

Plánovanie

Rád cestujem na cyklotúry vlakom. Má to nespornú výhodu oproti autu v tom, že túra nemusí byť okružná. Samozrejme to má ale háčik. Nové vozne ZSSK Slovensko krkolomnej skratky „Bdghmeer“, radené do rýchlikov smer Bratislava – Košice majú iba 5 miest na prepravu bicyklov. Z môjho pohľadu je to žalostne málo. Znamená to vždy plánovať pomerne presne tak, aby som si mohol zabezpečiť miestenku na bicykel, čo je jeden z vynálezov dnešnej doby. Nakoniec celkom dobrý kšeft, keď to zrátam. Pre cestu tam 1,- € za miestenku pre bicykel + 1,- € za batožinový lístok, 2,5 € za medzinárodnú povinnú miestenku pre vlak, na ktorý prestúpim. Pre cestu späť zas 1,- € za miestenku pre bicykel + 1,- € za batožinový lístok. Samozrejme + cestovné. Suma sumárum 6,5 €. Onehdá bola batožina prepravovaná v cene cestovného. Plán určil trasu vlakom R601 z Bratislavy do Púchova, potom prestup na Ex 128 v Púchove do Vsetína. Späť R 606.

Cesta vlakom z Bratislavy do Vsetína

Vlak nám odchádzal z Bratislavy ráno o 5.53 hod. Nepredpokladal som nejaký nápor cestujúcich, ale mýlil som sa. Nástupište sa len tak hemžilo cestujúcimi. Pri vlaku sme sa nakoniec stretli traja. Nevrlá vlakvedúca si dala na čas a pred Bdghmeer-om postávalo takých zo osem cyklistov. Očakával som nepríjemnosti. No nakoniec zobrala všetky bicykle do vozňa. Aj tie, čo nemali miestenku. To, že si bicykel do vozňa musím naložiť sám, už viem. Dnes ale novinka. „Príďte si ho zavesiť,“ zahlásila železničiarka. Tak sme napochodovali do toho služobného oddielu a vešali na háky. Za 2,- € celkom dobrá služba. V čele vlaku som videl známy kazový rušeň a tak som sa začal obávať o prípoj v Púchove. 361 dnes však nemala našťastie žiadne raple a do Púchova sme došli načas. Vykládka sa opakovala v opačnom poradí. Zvesiť a vyložiť. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako sa to realizuje, keď je cyklista sám. Asi vyskakuje von cez vykládkové dvere aj s bicyklom. Ex 128 Hradčany prišiel od Žiliny tiež načas. Tentokrát sme naložili a vešať nemuseli, 46 km prebehlo rýchlo. Vláčik bol o poznanie prázdnejší.

Zo Vsetína do Nového Hrozenkova

Stojac pred ŽST vo Vsetíne sme rozmýšľali, ktorým smerom sa vlastne pustiť. Frajersky som nasadil GPS do pohotovostnej polohy a ono to funguje. Doteraz som ho používal viac-menej iba ako záznamové zariadenie a nie ako navigátor. Samozrejme, hneď na prvej križovatke sme zabočili zle. Zázračná škatuľka nám ale ukázala po chvíľke správnu cestu. Vybrali sme sa popri rieke Bečva po cyklostezke Bečva. Musím povedať, že je to ozaj príjemná jazda. Neustále ozaj mierne stúpanie. Pomerne kvalitný asfalt a množstvo cyklistov všetkého druhu a veku. Kilometre ubiehali v družnej debate. Popri chodníku je množstvo informačných tabúľ a odpočívadiel. Kde-tu sa objaví aj občerstvovňa. Zastavili sme sa na odpočívadle Huslenky, kde je upravený prameň s pitnou vodou. Pohybovali sme sa stále v susedstve železničnej trate Vsetín – Velké Karlovice. Zaujímavosťou je, že tak ako na mnohých iných tratiach v Čechách tu premáva cyklovlak. My ako vlakofilovia sme stále pokukovali po železničnej trati. Fotili sme si zastávky a aj vláčiky. Tak sme sa dostali vo vlažnom tempe až do Nového Hrozenkova

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z Nového Hrozenkova na Kohútku

V Novom Hrozenkove sme zamávali vláčiku a pustili sme sa doprava už po verejnej ceste so slabou prevádzku v ústrety stúpaniu. Stúpanie postupne narastalo, ale nebolo to zas nič hrozné. Prešli sme obcou Dolní Vranča a Velká Vranča. Poniektorým začalo byť viac ako teplo, a tak sme si dali malú pauzu na zastávke autobusu v osade Hluchá. Zrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, objavila sa pred nami odbočka smer Portáš. Približujúc sa ku križovatke som si nahováral, že to určite nebude tá naša cesta. Stúpanie sa zdalo byť hrozné. Nepomohli zbožné priania. Pred nami sa týčila strmá výzva. Dopravná značka sľubovala, že Kohútka je už iba 2 km, tak sme začali bojovať. Po očku som sledoval sklonomer na cyklopočítadle. Sklon sa ustálil na 15 %. Po 300 metroch ma začali obchádzať mrákoty. Našťastie sa sklon zmiernil na 8 %. Naivne som si myslel, že najhoršie máme za sebou. Chyba lávky. V riedkom lese sa začali črtať serpentíny. Celkom dobré znamenie, myslel som si. V zákrute to prežijem a spojnice budú malina. Houbeles. Najprv som preklial batoh so zásobou vody, potom zas podomnou stenajúci cestný bicykel. Tlačil som na najľahší prevod, ale mrákoty ma stále obchádzali. Vedľa mňa fučal Peter a závidel som mu jeho horské prevody. Míňali sme nadšencov, čo svoje bicykle tlačili. Nás zas míňali mladíci z nejakého cyklistického oddielu. Meradlo nie a nie klesnúť pod 17 %. V zákrutách aj viac. Koniec v nedohľadne. Začalo byť dusno, schyľovalo sa k dažďu. Pri odbočke na Portáš sme si spravili akože fotoprestávku. Pre mňa to bola záchrana života. Už som križoval úzku asfaltku krížom krážom ako plachtár, plaviaci sa proti vetru, v snahe zmierniť stúpanie. Našťastie na ceste bolo nakreslené veľké číslo 400 a to znamenalo, že vrchol bude za najbližšou serpentínou. Tak aj bolo. V sedle pod Kohútkou bolo veľké množstvo cyklistov a mraky áut. Zvláštne, že je sem dovolené komukoľvek doviezť sa. Asi to má svoj dôvod. S naším príchodom do sedla začali padať aj prvé kvapky. Presunuli sme sa na najvyšší bod dnešného putovania. Pred Chatou Kohútka bol nápis 913 m n. m. Lialo už celkom slušne. Nám začalo byť jasné, že od výletu na Portáš upustíme. Tak sme si chceli dať aspoň obed. Samozrejme, že všetci sa nahrnuli do chaty. Jednak vlastne ani nebolo miesto a na jedlo by sme asi dlho čakali.

Z Kohútky do Púchova

Pohľad na hodinky hovoril, že pokiaľ chceme niekde po ceste jesť a aj stihnúť vlak domov, tak niet čo váhať. Na rad prišli pršiplášte, návleky a iné zatepľovacie pomôcky. Čakal nás dlhý, predlhý zjazd. Za iných okolností sa na také niečo teším. Teraz som sa skôr obával. Pustili sme sa proti dažďu dole. Po jednom kilometri som však hamoval a obliekal si ďalšiu vrstvu. Našťastie niekde v oblasti Čertova už nepršalo a opäť pekne svietilo slniečko. Tak sme si vychutnávali zjazd a občas šliapli do pedálov. Jediná naša starosť bola niekde sa najesť. No ako to už býva, tak sme nejaké veľké šťastie nemali. Na odporúčanom mieste nevarili (vraj cez sviatok sa neoplatí). V peknom penzióne po ceste zas povedali, že by sme čakali hodinu. Nakoniec sa na nás usmialo šťastie až v Púchove. Hlavnej cesty z Lúk pod Makytou do Púchova som sa trochu obával. Nakoniec to bolo úplne super. Napriek tomu, že to je medzinárodná cesta 1. triedy, cyklistov sme stretli asi viac ako áut. Dobre najedení sme prišli do Púchova na stanicu akurát včas, aby sme stihli vláčik domov.

Vlakom do Bratislavy

Vláčik došiel do Púchova na minútku presne. Teta v služobnom vozni nám oznámila obligátne naložiť a zavesiť. Neviem, že čo to je za novú módu. Mám taký dojem, že za pár mesiacov mi vyhodia z vlaku lano a povedia: „Priviazať, oddnes ťaháme za vlakom“. Len tak mimochodom, zisťoval som, ako to je s "naložiť a zavesiť" u kompetentných. Odpoveď znela: Vyložiť áno, ale vstupovať do služobného oddielu cestujúci nemôže. Takže žiadne zavesiť. Pokiaľ máte poprípade chuť sa hádať, tak zavesiť musí pán železničiar. Teda pokiaľ to nemá viac ako 15 kg. Horko-ťažko sme si našli miesto na sedenie a doviezli sa domov v úplnej pohode a načas.

Zhodnotenie

Pekná túrička. Odhliadnuc od dvojkilometrového brutálneho stúpania, tak úplná pohodička. Kopec na Kohútku sa dá nakoniec aj vytlačiť. Bicykel sa dá použiť akýkoľvek. Cesty sú pomerne kvalitné. Dokonca horské úseky sú kvalitatívne na vyššej úrovni ako úsek po hlavnej ceste. Paradoxne najviac áut sme stretli v stúpaní na Kohútku. Trochu adrenalín, keď sa revúce motory jazdiace na prvý prevodový stupeň mocú pomedzi odpadávajúcimi cyklistami.

Užitočné odkazy

Cyklostezka Bečva
Huslenky
Popis trate 282 Vsetín - Velké Karlovice (Česká republika)
Cyklovlak údolím Vsetínskej Bečvy (Vsetín - Velké Karlovice).
Nový Hrozenkov
Valašsko-hornovsacko
Kohútka
ŽSR 120: Bratislava - Žilina
ŽSR 125: Púchov - Strelenka - Horní Lideč (ČD)
Trasa v mape

Autori fotografií: Peter Ondovčík, Marián Rajnoha a Ivan Wlachovský

Fotogaléria k článku

Najnovšie