PR Trek v Európe i Afrike
Čas letných dovoleniek sa nezadržateľne blíži, ale nie každý chce stráviť voľné dni ležaním pri mori. Pokiaľ vás teda, rovnako ako stále viac Čechov a Slovákov, láka aktívna dovolenka a hory, tu je niekoľko tipov, kam sa vydať zdolávať horské vrcholky. Všetky túry som absolvovala ako sprievodkyňa na poznávacích zájazdoch.
Monte Cinto (Korzika)
V rámci Európy máme celý rad možností a ako prvé pozývam k návšteve frankofónnej oblasti. Korzické Monte Cinto je nekorunovanou kráľovnou Stredomoria a so svojimi 2 706 metrami je výzvou pre nejedného turistu. Monte Cinto sa nachádza v hornatej, severozápadnej časti tohto francúzskeho ostrova, pričom výstup až na vrchol je pomerne slušným fyzickým výkonom. Vychádza sa z horskej dedinky Lozzi, kde mimochodom odporúčam aj miestny kemp, skvelého majiteľa a jeho chutné gaštanové likéry. Cestou na vás čaká asi 12 hodín chôdze, 1600 metrov prevýšenia a ľahké horolezecké partie, navyše často vo veľkých horúčavách. Odmenou sú vám ale krásne výhľady - pri ideálnych podmienkach sa dá rozhliadnuť na oblasť od Ríma po Marseille. Túra je okružná a cestou späť narazíte na horské jazero Lac du Cinto. Vrchol leží tiež v dosahu uznávanej turistickej trasy GR20 (Grande Randonée, jedna z najkrajších trás v Európe), na ktorú náš zájazd na Korziku ešte niekoľkokrát narazí.
Bobotov kuk (Čierna Hora)
Ďalšou, i keď o niečo menšou výzvou, je vrchol Bobotov kuk (2 525 m) v Čiernej Hore. Ten je najvyšším vrchom národného parku Durmitor, ktorý je stále považovaný (oproti iným národným parkom v Európe) za málo navštevovanú oblasť s nedotknutou prírodou. Nachádzajú sa tu krasové javy, priepasti a jaskyne. Príkladom jednej z nich je Ledena Pečina (Ľadová jaskyňa), ktorá leží v stene hory Obla Glava. Môžeme sem zavítať cestou na Bobotov kuk alebo sa sem vydať samostatne. Výstup je to síce náročný, ale stalagmity i stalaktity vo výške dospelého človeka za to stoja. Na samotný Bobotov kuk môžete ísť buď peši zo Žabljaku, alebo druhou stranou cez Sedlo (1907 m). Sem sa ale musíte priblížiť dopravným prostriedkom, zato je to asi zaujímavejší variant – idete strmo hore, prekonáte vrchol, a potom si už užívate vápencové hory. V Žabljaku navštívte kemp Mlynský potok, kam v rámci programu zájazdu do Čiernej Hory roky jazdíme. Urozprávaný majiteľ, rakija na privítanie, lahodný guláš a kopec zábavy dostane i vás.
Gornergrat (Švajčiarsko)
Napriek lákavej kráse predchádzajúcich hôr, nie každý má takú dobrú fyzičku, aby výstupy ľahko zvládol. V takom prípade sa vydajte do Švajčiarska. Gornergrat leží vo výške 3 090 metrov a jeho vrchol je dostupný zubačkou z horského strediska Zermatt. Tá prekonáva úctyhodný rozdiel 1 485 metrov. Na vrchole pripravujú v reštaurácii skvelé švajčiarske fondue a môžete si urobiť fotku s bernardínmi. Tu vás čaká tiež jedinečná vyhliadka. Predsa len by bol výstup na Matterhorn (4 478 m) pre účastníkov zájazdu do Švajčiarska príliš náročný, a tak sa aspoň pokocháme pohľadom na neho. Skvelou voľbou je potom zostupovať späť do Zermattu po pohodlnej ceste, kochať sa výhľadmi na horskú krajinu a až vás to prestane baviť (o čom ale pochybujem) jednoducho nasadnúť na zubačku a zviezť sa späť do mesta.
Jebel Toubkal (Maroko)
Niekomu je Európa skrátka malá, a okrem vysokých hôr by chcel poznať aj inú kultúru a navštíviť miesta s nádychom orientu. Afrika sa zdá byť skvelou voľbou a poznávací zájazd do Maroka môžem len odporučiť. Vrcholom zájazdu je výstup na Jebel Toubkal (4 167 m), ktorý je najvyššou horou Maroka a severnej Afriky vôbec. Na tento trek vo Vysokom Atlase potrebujete 2 dni. Prvý deň je stúpanie dlhé a pozvoľné, cestou stretnete stráne osídlené berberskými dedinčanmi, uvidíte granátová jablká a figy. Prespať je nutné na chate Neltner, ktorá leží vo výške 3 207 metrov. Tu si môžete postaviť aj stan, ale buďte pripravení na zimu, sneženie nie je výnimkou. Druhý deň skoro ráno sa všetci ešte rozospatí nasúkajú do teplého oblečenia, nasadia čelovky a za tmy vyrážajú zdolať vrchol. 3-4 hodiny chôdze sú síce zvládnuteľné, ale vďaka väčšej nadmorskej výške a redšiemu vzduchu vám dá výstup možno zabrať. V každom prípade, svitanie nad masívom Vysokého Atlasu za to skrátka stojí. Nezabudnite tiež rukavice, krém na opaľovanie a obvínadlo na kolená, hlavne na cestu späť do údolia – tá je totiž hodne dlhá…
Autor: Hana Dekojová, sprievodkyňa CK Mundo, ktorej špecializáciou, je aktívna dovolenka
