Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Predný a Zadný Japeň z Dolného Harmanca

Minulý rok mi prirástla Veľká Fatra s okolím hneď po prvej návšteve pevne k srdcu. Najprv som sa turisticky vybláznil v oblasti od Krížnej po Rakytov, táto oblasť patrí jednoznačne medzi naše klenoty. Teraz nastal čas na spoznávanie menej propagovaných oblastí. Spomenul som si na hrebeň, ktorý som s rešpektom sledoval počas každého ohliadnutia pri stúpaní z Tureckej na Líšku a tiež zhora z Krížnej. Toto miestečko je hrebeň Japeňa a v zmysle delenia pohorí sa nachádza na hranici Veľkej Fatry a Starohorských vrchov. Z ochranárskeho hľadiska je celé územie súčasťou OP NP Veľká Fatra.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+849 m stúpanie, -849 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 08.06.2013
Pohoria
Veľká Fatra a Starohorské vrchy (Národný park Veľká Fatra)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1154 m n. m.
  • Najnižší bod: 515 m n. m.
Voda
studnička pri vodnom žľabe Rakytovo
Doprava
Banská Bystrica (vlak, bus) - Dolný Harmanec (bus, MHD), parkovanie za potokom pri veľkej budove lesnej správy
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Trasa

Dolný Harmanec – vodný žľab Rakytovo – Dolný Harmanec – Zadný Japeň – Predný Japeň – Dolný Harmanec

Prvú júnovú túru sme si zvolili do oblasti krásnej Veľkej Fatry, aj keď neskôr som podľa múdreho internetu zistil, že sme boli aj v Starohorských vrchoch, resp. na ich hranici. Na názvoch však až tak veľmi nezáleží, podstatné sú aj tak zážitky z hôr.

Do miesta štartu pochodu, Dolného Harmanca, nás čaká vyše 1,5 hodinová jazda autom. Budík si nemusím dávať extra skoro, veď dni sú už dostatočne dlhé. Auto pristavujeme o 10.20 na konci dediny v smere od Banskej Bystrice na neoficiálnom parkovisku za potokom pri veľkej zelenej budove lesnej správy Mestských lesov Banská Bystrica. Po dlhej ceste sa ponaťahujeme a tešíme sa zo slniečka. Nesvieti ale z modrej oblohy, no pomedzi oblaky, ktoré sa nám neskôr postarali o zážitky. Podľa kalendára je stále jar, ale v skutočnosti leto zúri naplno.

Prechádzame cez mostík naspäť na druhú stranu potoka, pretože sa tadiaľ dá dostať k vodnému žľabu Rakytovo po miestnej žltej značke za 10 minút. To si samozrejme nemôžem nechať ujsť a nahováram svojho parťáka na krátku zachádzku. Našťastie neprotestoval. Veľká tabuľa s popisom nás upozorňuje, že sa nachádzame v Národnom parku Veľká Fatra. Chodník vedie okolo potoka Rakytov, ktorého názov mi hneď vynára krásne spomienky na minuloročný jesenný výstup cez Teplú dolinu na vrch Rakytov s úžasnými výhľadmi. Slniečko svieti, voda v potôčiku zurčí a vieme, že nás čaká super deň. Po chvíľke sa dostávame k malej hrádzke so stavidlom na potoku, chvíľu očumujeme, pocvakáme a hýbeme sa ďalej. Opäť sa ocitáme pri ďalšej zaujímavosti, pri mokradi pri Harmaneckom potoku. Nachádza sa tu veľká náučná tabuľa s popisom územia a s popisom mokradí všeobecne. Tieto náučné tabule mám rád, no týždeň po túre som z jednej tabule v Spišskej Magure nemal dobrý pocit, informovala totiž o výskyte medveďa a o chovaní, ak sa s ním stretnete. Mierumilovný turista by sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou do konfliktu s ním nemal dostať, to je už ale iná téma.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mokraď sa nám veľmi páči, no som nedočkavý na vodný žľab, tak sa po chvíli dostávame k stavbe MVE a dosť ma prekvapilo, že tu stál taxík. No a hneď za ňou je konečne vodný žľab, teda jeho koniec. Prichádzame k nemu a v sviežej vode si ochladzujeme ruky. Tiež sa tu nachádza veľká informačná tabuľa, z ktorej sa dozvedáme, že je to posledný funkčný vodný žľab v strednej Európe. Na Slovensku máme veľmi veľa unikátov, ktoré sme zdedili po našich predkoch, no často o nich ani verejnosť nevie alebo čo je ešte horšie, buď ich necháme bez finančnej podpory schátrať alebo sa rovno zlikvidujú. Preto veľká poklona patrí ľuďom, ktorým nie sú ľahostajné a starajú sa o ne. Vodný žľab je dlhý 2450 m a je postavený z ihličnatého dreva bez použitia železného spojovacieho materiálu. Prepravovalo sa ním hlavne palivové drevo do dĺžky 1 meter (metrovica). Kedy bol žľab postavený, som sa z tabule nedozvedel. Od tabule sa dalo pokračovať ďalej hore žľabom, my sme sa vrátili k autu, pretože cieľ túry bol úplne iný. Boli to kopce Zadný a Predný Japeň. Zachádzka celkovo trvala asi 35 minút, no určite sa oplatila.

Z parkoviska sa napájame na zelenú značku, ktorá hneď začína slušne stúpať po lesnej ceste. Slnko stále svieti, ale už sa nám nad hlavami prevaľujú aj sivé mračná. Snáď teraz nezačne pršať, to by nás dosť mrzelo. Po chvíli stúpania máme Dolný Harmanec pod nami ako na dlani, no viac nás zaujímajú okolité kopce, ktoré sú krásne zelené a bohaté na rôzne skalné útvary. Trasa pokračuje lesom s občasnými výhľadmi a kdesi pod nami sa nachádza železničný tunel. Bukový les je krásne sviežo zelený, až sa mi tomu nechce veriť. Prechádzame okolo krmelca a stále stúpame hore. Je veľmi dusno a teplo, vyzerá to na búrku. Zrazu vchádzame do brutálne hustej listnatej mladiny, v ktorej sa dá orientovať jedine slabým chodníčkom na zemi. Ľudí tadiaľto asi veľa nechodí. Rozprávame sa hlasnejšie, nech neprekvapíme nejaké chlpaté zvieratká. Po predraní sa húštinou vychádzame na širokú lesnú cestu a nevidíme značenie. Miesto si dobre prezerám, pretože pri návrate by sme ľahko mohli zísť zo značky. Často totiž schádzame za šera alebo tmy. Ideme teda doľava po ceste, no po chvíli odbočuje iná cesta doprava hore, tak intuitívne sa na ňu napájame a dobre robíme, pretože sa značka znovu objaví. Odrazu počujem dupot a predo mnou cez cestu prebehla jelenica. Stúpame, stúpame, potíme sa, až sa zrazu ocitáme na lúke s mohutnými lipami a javormi. Hrmí nám nad hlavami, otočíme sa a na blízkom protiľahlom hrebeni už zúri lejak! Takýto silný pohľad si už dávno nepamätám. Sledujeme smer pohybu búrkového mraku, ktorý je ozaj blízko nás a čakáme, či to schytáme alebo nie. Hore na lúke je vyše 20-metrový vysielač, tak idem k nemu, určite tam bude aj nejaká stavba, v ktorej sa schováme. Medzitým blízko šľahol blesk, o chvíľu ďalší. Prídem k vysielaču, je tam aj nejaká budova, ale všetko je oplotené. Žiadne útočisko tam nenájdeme. Kamoš sa medzitým uvelebil pod obrovskú lipu a meditoval pod ňou. Búrkový mrak sa našťastie začal pohybovať smerom od nás, tak mi odľahlo, len ma znepokojil ešte ďalší blesk. Potom už bol pokoj, no to ešte na dnešný deň nebolo všetko.

Búrku som dostatočne zdokumentoval na pamäťovú kartu a pobrali sme sa stúpať na Japene. Míňame veľmi zvláštny prírodný zjav, vytunelovaný javor. Les je nádherný a búrka je kdesi v diaľke, čo nás veľmi teší. Onedlho sme na ďalšej lúke pod Zadným Japeňom. Čo nás ale neteší, sú pohľady na sever, pretože v okolí Krížnej sa po oblohe váľajú ďalšie búrkové mračná. Dnešný deň rozhodne nie je a ani nebude nudný. Smerom na juhovýchod sa pekne odkryla Banská Bystrica, na východe Panský diel, na severe bolo pekne vidieť pani Krížnu s kumpánmi, na západe a juhozápade to boli Kremnické vrchy. Po zazoomovaní som našiel aj horský hotel Kráľova studňa. Na vrchole Zadného Japeňa (1064 m) smerovník pribitý na strome ukazuje údaj 1 hodinu na Predný Japeň. Na tento úsek som sa najviac tešil, pretože hrebeňovky s bohatými výhľadmi zbožňujem. Pokračujeme po lúke posiatej kvetmi a kocháme sa výhľadmi na všetky strany. Staré solitérne javory na lúke vytvárajú špeciálny genius loci. Čo je zaujímavé, celý hrebeň máme iba pre seba, nikde ani človiečika. Obdivujem mohutnú Bystrickú dolinu, keď tu zrazu z lúky vzlietol mohutný dravec. Neskôr sme podľa fotiek usúdili, že to bol kráľ našich vtákov - orol kráľovský. Plachtil ponad Bystrickú dolinu, až kdesi zmizol. Našli sme aj zaujímavé motýle, dokonca aj ako sa pária.

Začali sme po lúke klesať a náš cieľ Predný Japeň sme mali ako na dlani. Cítili sme silný zápach zveri, určite nás zverina sledovala, len sa nám neukázala. Lúka bola na niektorých miestach doslova posiata medovníkmi (medvedími výkalmi). Po krásnych japeňských lúkach sme došli do akéhosi sedla, kde bolo kalište pre zver. Nazval som si ho "Japeňské pleso". Od sedla začalo mierne stúpanie a na chodníku som skoro stúpil na hada, ktorý ma dosť naľakal. Našťastie sme ho identifikovali ako užovku, ona sa možno zľakla viac ako ja. Prechádzali sme po ďalšej lúke so solitérnymi starými listnáčmi a odtiaľ už boli vidieť aj Chochule v Nízkych Tatrách a Donovaly v hmle po búrke. Vnárame sa opäť do lesa a chodníček miestami vedie úzkymi serpentínkami po skalných výbežkoch. Cestička lesom vedie iba chvíľu a opäť sme na vrcholovej lúke a o chvíľu aj pri najvyššom bode dnešnej túry na Prednom Japeni (1154 m).

Zvalil som sa na zem a dopĺňal poctivo energiu a tekutiny. Odtiaľto sa dá pokračovať po žltej cez Úplaz (Malá Krížna) na Kráľovu studňu alebo po zelenej zísť cez Pivovú do Starých Hôr. Pohľady na oblohu sú grandiózne, všade búrkové mraky a od západu hrmí ako divé. Výhľady máme na všetky strany a sledujeme hustý dážď nad Banskou Bystricou. O chvíľu leje aj nad Chochuľami. Začína aj nad Kremnickými vrchmi, tam je to fakt husté. Pohľad na Krížnu – tá je tiež v mrakoch. Uvedomili sme si, že sme sa ocitli na mieste, kde nás to nemôže obísť, všade okolo hrmelo a lialo. Tak sme čakali, odkiaľ to nakoniec príde a musím povedať, že som sa normálne na lejak tešil. Mal som zvláštny radostný pocit. Blesky našťastie neboli, tak lejak nám nemohol ublížiť. Zrazu sa so silným šušťaním na nás prihnal dážď z juhu, dali sme si pršiplášte a schúlili sme sa pod stromy. Dážď trval necelú hodinku a mohli sme tak meditovať, nad čím sme len chceli, veď čo iné sme mohli robiť. Keď prestalo, začali sa z výparov vytvárať v dolinách krásne oparové hmly, ktoré sme fotili ako najatí. Na to budem dlho spomínať. Potom som zrazu na sebe našiel kliešťa, potom druhého, tretieho, štvrtého... Lozili mi po nohách a rukách a po parťákovi tiež. Blééééé, nemám rád maličké "zrúdy". Dva sa na mňa ešte aj v aute pricucali a dokonca ešte aj na druhý deň som jedného v posteli našiel. Neviem, prečo, ale po daždi majú tieto zvieratká asi zvýšenú aktivitu.

Po daždi som vyšiel na vrchol a začala to schytávať Majerova skala s okolím, dobre sa na to pozeralo, keď som vedel, že ide od nás preč. Zrazu sa z lesa od Malej Krížnej vyvalila skupina 5 ľudí krásne premoknutých a väčšinou v ideálnej horskej obuvi, v teniskách. Ani veľmi nevedeli kde sú, pýtali sa na smer Staré Hory, tak nebolo ťažké ich usmerniť. My sme chceli pôvodne ísť dnes ďalej na Malú Krížnu, prípadne aj ďalej, ale po stratenom čase v lejaku a mokrému terénu sme sa zhodli, že sa už iba vrátime naspäť. Vychutnávali sme si teda do sýtosti pohľady do dolín s výparmi a kontrolovali klieštikov. Z ničoho nič sa v jednej doline z hmly vytvorila akási hlava, asi sa nám objavil duch hôr. To bol tiež silný zážitok, len škoda, že trval iba zopár sekúnd. Začali sme uvažovať, kde by sme mohli dnes chytiť západ slnka, ale obloha nevyzerala ružovo a času sme mali ešte dosť. Rozhodli sme sa teda, že pôjdeme pomaly naspäť po zelenej tak, ako sme prišli a niekde to len príde. Neustále sme sledovali hmly a vyrazili smer Zadný Japeň. Po prejdení krátkeho lesného úseku ma intuícia zastaví a pozerám okolo. Opodiaľ stojí jelenica a sleduje ma. Milé stretnutie. Potom sa na mňa vykašle a mizne preč.

Po lejaku je všade mokro a membránové topánky sú momentálne veľká výhoda. Tráva je však vyššia ako topánky, chodník je len slabučko prešliapaný, a tak sa mi voda asi po polhodine začína do topánok dostávať zhora, pretože mám iba kraťasy. Parťákovi tiež začínajú topánky premokať. Pocit, keď nohy prestávajú byť v suchu, vie znepríjemníť pochodovanie. No nad Kremnickými vrchmi sa začína obloha sfarbovať do žltooranžova a hmly vystupujúce z Bystrickej doliny to ešte stupňujú. Pocit nepohody je tak veľmi príjemne kompenzovaný. Schádzam pod japeňské lúky na rúbanisko a cvakám a cvakám. Vychádzam naspäť a tiene sa začínajú predlžovať. Pohľad na druhú stranu hrebeňa, na Starohorské vrchy, je tiež prenádherný. Na jednom mieste sa z hmly vytvorilo milé malé more. Obzeráme sa naspäť a hrebeň Krížnej je nádherne nasvietený. Vďaka dnešným lejakom bolo teraz na horách úplne bombovo. Prichádzam k posedu pod vrcholom Zadného Japeňa, kde sú poľovníci. Už z diaľky cítim pach tvrdého alkoholu. Nie že by mi alkohol prekážal, ale mať guľovnicu a pritom si popíjať nie je práve najlepšia kombinácia. V tomto štáte sa však pri prípadnom nešťastí málokedy vinník adekvátne potrestá. Jeden z nich sa ma podráždene opýtal, či tadiaľto ide turistický chodník. Odpovedal som, že tu niekde áno, a až potom mi došlo, že sme im tam prekážali. Ešte sa opýtali, či za mnou niekto ide a radšej som sa pobral ďalej. Pred vstúpením do lesa som sa pokochal na zelenej lúke s dlhými tieňmi a vnorili sme sa do lesa. Onedlho sme boli na lúke, z ktorej sme na obed sledovali blízku búrku s bleskami. Slnko bolo dosť nízko, prešli sme ďalší úsek lesa a nižšie na križovatke lesných ciest sme sledovali jeho západ. V ten deň to bolo úžasné divadlo, zapadalo za Kremnické vrchy a všadeprítomné hmly to len umocňovali.

To sme boli pri mieste, ktoré som si pri výstupe zapamätal kvôli orientácii, zišli sme do lesa a už sme aj boli v spomínanej mladine. Opäť sme zvýšili hlasový fond aj kvôli takmer tme. Posledný úsek bukovým lesom sme zbehli čo najrýchlejšie, až sme za úplnej tmy dorazili k autu. Povyzúvali sme mokré topánky, obliekli suché oblečenie a vyštartovali na dlhú cestu domov. Ešte sme sa zastavili v Jakube na benzínke na kávičku, aby sme šťastne docestovali.

Záver

Zažili sme veľmi zaujímavú túru plnú zvieracích stretnutí, no ľudí takmer žiadnych. Aj napriek tomu, že sme vedeli o predpovedi počasia s búrkami, išli sme do toho a naozaj to stálo za to. Vodný žľab Rakytovo bol tiež pekným spestrením trasy. Hrebeň Japeňa leží mimo hlavného záujmu turistov, no na jeho atraktívnosti mu to neuberá, práve naopak.

Fotogaléria k článku

Najnovšie