Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Juhom Kanady - Erijské jazero

Keď sa povie Kanada, väčšina ľudí si predstaví veľkú krajinu kdesi na severe. Dnes sa však vyberieme ďaleko, ďaleko na juh. Budeme sa pohybovať v rovnakej zemepisnej šírke v akej leží Barcelona, Rím, či sever Kalifornie, navštívime zaujímavý ostrov a národný park.

Ostrov Pelee Island

Východiskom na ostrov je mesto Leamington, ktoré leží asi 400 km na juhozápad od Toronta v provincii Ontário. Na ostrov odtiaľto štyrikrát denne premáva loď. Mesto má asi 30-tisíc obyvateľov a je známe ako “Tomato Capital of Canada”. Všade v okolí sa totiž pestujú paradajky a v meste je veľká konzerváreň, kde sa vyrába kečup známej značky.

Leamington obmývajú vody Erijského jazera, ktoré je druhým najmenším z veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady. Ostrov Pelee je najväčší z ostrovov v Erijskom jazere, jeho rozloha je 42 km2 a má 170 stálych obyvateľov, ktorých hlavnou obživou je poľnohospodárstvo a turistický ruch. V letnej sezóne však počet obyvateľov ostrova stúpne viac ako desaťnásobne. Je to najjužnejšie obývané miesto v Kanade, ale o najjužnejších miestach v Kanade ešte bude reč.

Je nedeľné popoludnie, po necelých troch hodinách vystupujeme z auta, našli sme príjemný motel hneď na okraji Leamingtonu, ktorý sa na dve noci stane naším prechodným domovom. Aby sme sa vyhli víkendovým davom, zobrali sme si v práci voľno na pondelok a utorok. Úslužný majiteľ motela nám na mapke ukáže, ako sa dostaneme do prístavu, a tak môžeme odopnúť bicykle z nosiča a ísť sa pozrieť, odkiaľ zajtra vyrazíme na ostrov.

Je deväť hodín ráno, prišli sme do prístavu, kde už kotví loď, ktorá o hodinu vypláva na ostrov Pelee Island. Postupne sa schádzajú cyklisti, Pelee Island je známym rajom cykloturistov. O pol desiatej sa začne naloďovanie áut, potom prídu na rad aj cyklisti a peší cestujúci. Loď vyrazí presne o desiatej a po hodine a pol plavby, ktorú nám občas “spríjemňuje” slabý dážď, sme na ostrove.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Okruh okolo ostrova meria 38 km, čo by sme mali za štyri a pol hodiny bez problémov zdolať, keďže nás čaká nulové prevýšenie. Hneď po vylodení zisťujeme, že bez repelentu to dnes nepôjde, a tak sa poriadne ponatierame a vyrážame. Po chvíľke jazdy opustíme prístav, prídeme ku viniciam, no a za nimi sa cesta z asfaltky zmení na prašnú so spevneným povrchom.

Všade okolo nás je hustý listnatý les, ktorý vydáva zvláštnu prenikavú vôňu a podľa zvukov, ktoré z neho počuť, je plný života. Lieta tu veľa nádherných veľkých motýľov, niektoré z nich nám dokonca narážajú do tváre. Po necelej polhodinke prídeme k prírodnej rezervácii Fish Point. Do lesa vedie úzky chodníček, po ľavej ruke sa objavia močariská so vzácnou faunou a flórou, no a po niekoľko sto metroch jazdy prichádzame na pieskovú pláž s rozbúrenými vlnami. Pokračujeme ďalej v jazde okolo ostrova, miestami sa pokúša pršať, ale nie je to našťastie nič hrozné. Obdivujeme divočinu, ktorá je od cesty na dosah ruky. Po chvíli sa ráz krajiny zmení a zrazu sú všade naokolo chaty s prístupom na pláž. Na niektoré úseky pláže má prístup aj verejnosť, a tak sa tam, samozrejme, ideme pozrieť.

Ďalšou zaujímavosťou ostrova je opustený maják. Bicykle si necháme v stojane a k majáku ideme peši. Prechádzame okolo rozsiahlych močiarov plných vodného rastlinstva, po chvíľke sme na peknej malej pláži. Maják síce vidíme, ale ak by sme chceli ísť úplne blízko, museli by sme sa namočiť, a to sa nám veru nechce.

Už máme za sebou viac ako polovicu trasy a prichádzame do civilizovanejšej časti ostrova. Je tu prístav, kostol, škola, niečo ako obecný úrad a zopár malých obchodíkov. A cesta je opäť asfaltová. Ani sa nenazdáme a sme tam, odkiaľ sme vyrazili. Celý okruh nám trval asi tri hodiny aj s prestávkami na oddych a obdivovanie okolia. Loď nám pôjde o hodinu. Po hodine a pol plavby sprevádzanej neodmysliteľným drobným dažďom sme na pevnine a čaká nás už len asi 5 km dlhá jazda do motela.

Národný park Point Pelee

Druhý deň venujeme návšteve najjužnejšieho a zároveň najmenšieho národného parku v Kanade. Od Leamingtonu je vzdialený asi 10 km, čo na bicykli zvládneme za 40 minút. Zaplatíme vstupné a príjemným lesom ideme ďalej. Po pravej ruke máme Erijské jazero s rozsiahlymi plážami. Zaujímavá scenéria sa otvára aj na ľavej strane. Prechádzame okolo obrovského močiara plného vodných rastlín a vtáctva. Táto mokrina je zapísaná aj v zozname prírodného dedičstva UNESCO. Na brehu je drevená rozhľadňa a do vnútra močiara sa môžeme vybrať po 1 km dlhom chodníku z dosiek. Veľmi zaujímavé, také niečo sme ešte nevideli.

Neteší nás, že prichádza búrka, a tak sme radi, že prichádzame k návštevníckemu centru (visitor centre). Otvárajú až o desiatej, tak si ešte štvrťhodinku počkáme. Hrmenie sa približuje, už sme si zvykli, že búrky v južnom Ontáriu prichádzajú dosť často aj ráno. Konečne otvoria a začne premávať niečo ako vláčik ťahaný autom, ktorý nás dovezie k najjužnejšiemu bodu kanadskej pevniny. Cesta má asi 2 km a vedie listnatým pralesom. Na konečnej je prístrešok, ktorý padne vhod, lebo začína pršať a stále hrmí. Znie to neuveriteľne, ale sme v Kanade, na rovnakej rovnobežke ako Barcelona či Rím.

Po chvíľke búrka ustúpi, tak sa poberieme ku najjužnejšiemu bodu kanadskej pevniny. Od prístreška je vzdialený niekoľko sto metrov. Konečne sme na mieste. Stojíme na uzučkom, možno desať metrov širokom páse piesku, ktorý zo všetkých strán obmývajú vlny. Búrka už prešla, ale mraky na oblohe vyzerajú dramaticky. Krásne miesto, keby bolo lepšie počasie, dokázali by sme tu stráviť aj hodiny, ale jedna búrka skončila a ďalšiu vidíme prichádzať, a tak sa, chceme či nechceme, musíme pobrať preč.

Boli sme síce na najjužnejšom bode kanadskej pevniny, ale v Kanade sa dá ísť ešte južnejšie. Najjužnejšie obývané miesto sme navštívili včera, ostrov Pelee Island, no a niekoľko kilometrov južnejšie od Pelee Island sa nachádza malý neobývaný ostrov Middle Island, ktorý už je naozaj najjužnejším miestom v Kanade. K tomuto ostrovu sa viaže zaujímavá história. Počas americkej prohibície tu vybudovali rekreačné stredisko, kde sa organizovali plavby z USA a alkohol tu vraj tiekol potokom. Teraz je ostrov súčasťou národného parku Point Pelee, je neobývaný a verejnosti neprístupný.

“Auto-vláčik” nás dovezie naspäť do návštevníckeho centra, práve včas, lebo vonku sa začínajú ženiť všetci čerti. Hodinku čakania na lepšie počasie strávime prehliadkou múzea a máme šťastie na mladého pracovníka parku, ktorý nám so zanietením porozpráva o plazoch, ktoré v parku žijú, niektoré z nich si môžeme pozrieť aj naživo.

Prestalo pršať, vyšlo slnko, a tak si poutierame bicykle a vydáme sa na cestu do Leamingtonu. Neďaleko návštevníckeho centra sa nám podarí cenný fotografický úlovok, tri divé morky nám pózujú asi dve minúty. Divé morky sme už počas našich potuliek južným Ontáriom videli veľakrát, ale sú mimoriadne plaché a uletia okamžite, ako zistia, že sa ku nim blíži človek.

Dva dni ušli ako nič, navštívili sme zaujímavé miesta, kde by sme sa chceli ešte vrátiť, lebo počasie nebolo ani jeden deň úplne ideálne. Už nás čakajú len zo tri hodiny v aute a vydarený výlet sa končí.

Fotogaléria k článku

Najnovšie