Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reportáž 11. narodeniny – stretnutie na Minčole

Na HIKING-u sa objavila pozvánka na narodeninové stretnutie. Musím priznať, že na Kubínsku hoľu som sa v lete ešte nikdy nedostal. Doteraz vždy iba v zime a prevažne na zjazdových lyžiach. Cieľ bol teda jasný, otázka znela, že ako. Tú som vyriešil tiež rýchlo. Vedel som, že akcia bude iba na otočku, a tak som pohliadol na bicykel. Teraz, s kým? Pohľad padol na manželku. Vypočula si môj plán a s kľudom Angličana prehlásila, že „samovražda sa dá spáchať aj bezbolestnejšie“. Moji tradiční parťáci boli rozlietaní a na diskusii k pozvánke sa tiež nikto nechytil. Čo už, bude to sólo jazda.

Vzdialenosť
44 km
Prevýšenie
+1330 m stúpanie, -1400 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 27.07.2013
Pohoria
Orava: Oravská Magura a Oravská vrchovina
Trasa
  • Najvyšší bod: 1400 m n. m.
  • Najnižší bod: 433 m n. m.
Doprava
Kraľovany (vlak, bus) - Oravský Podzámok (vlak, bus)
Kraľovany (vlak, bus) - Vrútky (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1086 Oravská Magura (1:50.000)

Trasa

Oravský Podzámok – Zadný Racibor – Kamenný závoz – Chata na Kubínskej holi – Kubínska hoľa – Minčol - Kubínska hoľa - Chata na Kubínskej holi – Kozárovo – Beňova Lehota – Dolný Kubín – Veličná – Istebné – Párnica – Dierová - Kraľovany (trasa na mape)

Vlakom do Oravského Podzámku

Balenie bolo jednoduché. Celý týždeň v Bratislave lízal teplomer skoro štyridsiatky a na horách to bolo ozaj dosť podobné. Starý pesimista sa však vo mne nezaprel. Pribalil som aj pršiplášť a návleky na ruky. Samozrejme aj komplet nesmradľavé oblečenie na cestu domov vlakom. Hlavný a najťažší kus batožiny bol vak na vodu. Krátko pred šiestou som naložil bicykel do vlaku a dospával. Cesta prebehla bezproblémovo a krátko po deviatej ráno ma v Kraľovanoch čakala prekládka bicykla do legendárnej Oravky. Cesta lokálkou bola zdĺhavá, vidno, že je na okraji záujmu železníc o jej revitalizáciu. Sedel som pri okne a nasával krásu Oravy. Konečne Oravský Podzámok, vystupujem.

Pekelné stúpanie

Stojím pod Oravským zámkom a cuká ma ísť absolvovať prehliadku. Nakoniec z toho nič nebolo. Klasický problém. Niet kde odložiť bicykel tak, aby nedostal nohy. Kúpil som si aspoň turistickú známku do zbierky a pobral sa v ústrety dobrodružstvu. Aby som si náhodou neoddýchol, tak cesta číslo 78 začala stúpať hneď v Oravskom Podzámku. Netrvalo dlho a nenápadná odbočka velila pustiť sa vľavo. Závora cez cestu značila, že budem ušetrený vyhýbaniu sa autám. Vyjazdené koľaje vedľa závory však nahlodávali moje presvedčenie. Netrvalo dlho a nastali krušné časy. Lesná asfaltka začala naberať brutálne stúpanie. Prehrešil som raňajšiu klobásu, ktorá mi ležala v žalúdku ako kameň. Tep vybehol niekde k 160-tke. Len nezastať. Viem, že keď zleziem z pekelného vynálezu, tak ho šmarím rovno do škarpy. Tak som so zaťatými zubami prešliapal niekoľko kilometrov. Hľadal som si zámienku, aby som zliezol z bicykla. V zákrute sa zrazu objavil kamenný pamätník.

Pamätný exkurzný kameň

Oddychujem a dovolím si k tomuto miestu niekoľko viet:
V katastri obce Oravský Podzámok v tzv. kmeňových lesoch bývalého Oravského komposesorátu sa nachádza lesnícka pamiatka - kameň s vytesaným textom pripomínajúci jedno zo stretnutí ústredného vedenia niekdajších Československých štátnych lesov a majetkov (ČSLM) s predstaviteľmi svojich dvanástich riaditeľstiev z Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska a Podkarpatskej Rusi, konaného v septembri 1930 v Oravskom Podzámku, kde sa prezentovali dosiahnuté pozitívne výsledky v hospodárení komposesorátu. Vtedy stál v čele Riaditeľstva Oravského komposesorátu Ing. Nikodém Panák a jeho zástupcom bol Ing. Andrej Kavuljak. Pamätný kameň je do tvaru kvádra opracovaný pieskovec po oboch stranách so slovenským textom: Čelná strana: "Exkursia riaditeľov čsl. št. lesov a statkov za vedenia p. gen. riaditeľa Dr. Ing. Karola Šimana do lesov Oravského komposesorátu v septembri 1930" Na zadnej strane sú mená účastníkov exkurzie.
Pofotil som a hlavne sa vydýchal.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pekelné stúpanie pokračuje

Hnusoba, nie a nie poľaviť. V nohách cítim veľa výškových metrov. Však cesta musí raz zmierniť sklon. Zásoby z vodného vaku sa neustále presúvajú do žalúdka. Zrazu sa cesta vyrovná a otvárajú sa výhľady. Podo mnou ako v rozprávke leží Oravský Podzámok. Pohľad na druhú stranu ma schladí. Týči sa tam masív Kubínskej hole a viem, že sa chcem dostať až na vrchol. GPS ukazuje hodnoty blížiace sa k tisícke. Míňam Zadný Racibor a neustále sa kochám výhľadmi do údolia. Teraz je to také - chvíľku hore, ale aj dole. Z ľavej strany sa pripája cesta, ktorou sa motorizovaní dostávajú až k Chate na Kubínskej holi. Čo je však horšie, stúpanie je opäť pekelné. V zatáčke míňam lanovku a zjazdovky a za poslednou serpentínou sa objavuje Chata na Kubínskej holi.

Obéééd

Prvé pivečko som vypil na ex. Druhé si už vychutnávam. Čakám na bryndzové pirohy, ktoré som si neodpustil. Viem, že o chvíľku budem nadávať na kamene v bruchu, ale čo už? Pozerám do mapy, teoreticky sa dá dostať až na Minčol bicyklom. K vrcholu lyžiarskych vlekov vedie lesná cesta, a potom je to už kúsok. Pre istotu sa pýtam v chate obsluhujúceho pána. „Za dvadsať minút ste tam,“ povedal. Som náchylný mu veriť. Však to je už „len“ 300 výškových metrov. Pre istotu volám Ľubovi, pobývajúcemu na vrchole. Ten zas vraví, že to je 40 minút a môj nápad ísť hore bicyklom sa mu nezdá až taký dobrý. Vybral som si menšie zlo. Bicykel a 20 minút. Hlboký omyl.

Pekelné stúpanie až na vrchol

S vervou som sa oprel do pedálov. Po prvej serpentíne som prehrešil pivo a pirohy. No, cesta tam ide, ale je patrične roztrieskaná. Musím potupne priznať, že dlho mi nadšenie nevydržalo. Pekne som zliezol z bicykla a tlačil ako otrok. Teplomer stále alarmoval a v mrákotách som sa vyšplhal konečne na hrebeň. Sledoval som stopy na ceste a konštatoval, že nejaký blázon musel hore tlačiť kočík. Iný macher. Dochľastal som konečne všetku vodu z vaku a už som v neveľkej vzdialenosti začul veselý hovor. Schvátený som oprel bicykel o turistický hríb a vítal sa s kopou na vrchole sediacich hikingáčov. Soňa ponúkala klobásu (tuším som sa zaprisahával, toť nedávno, že klobásu nevezmem do úst) a syr. Ľubo sa škeril širokým úsmevom. Kočík vytlačil smejúci sa Axel. Hikingácky dorast v podobe dvoch ledva chodcov naháňal bubliny z bublifuku. A tak ďalej a tak ďalej. Klobása chutila, nálada výborná. Pri pohľade na hodinky som zavrhol myšlienku ísť po hrebeni do Zázrivej. Už by mi ušiel vlak. Chvíľku som pobudol a čakala ma cesta dole.

Držme si klobúky

Rozlúčil som sa a poďho späť. Vrcholovú časť som pretlačil, na holi som však nasadol a pustil sa dole takpovediac výťahovou šachtou. Nie, že by som bol strachopud, ale miestami som mal pocit, že bicykel musí spraviť salto. Prsty zaťaté v brzdových páčkach. „Cesta“ rozbitá pravdepodobne autami majiteľov strediska bola plná drobnej šotoliny. Zamával som Adine, ktorá merala cestu dole po vlastných. Konečne. Minul som Chatu na Kubínskej holi a čakal ma parádny mnohokilometrový zjazd až do Dolného Kubína. Nebudem klamať, rýchlomer atakoval viackrát sedemdesiatku. Ani klobása už neprekážala.

Do Kraľovian

Zábava skončila na okraji Dolného Kubína. Posledných cca 20 kilometrov ma čakalo po pomerne úzkej ceste prvej triedy, plnej áut a kamiónov. Našťastie kamiónov v sobotu až tak veľa nechodí. Únavné šliapanie, aj keď relatívne stále dole kopcom, som si spríjemnil pretekmi s nákladným vlakom, ktorý sa šinul po „Orávke“ súbežne so mnou. Celkom dobrá zábava. Raz som ho predbehol, inokedy zas on mňa. Tak sme súbežne dorazili až na železničnú stanicu do Kraľovian. Neviem, či to bolo pretekmi, alebo zlou kalkuláciou, ale urobil som si nevedomky zhruba hodinový náskok. Tak došlo na rad umývanie sa vo Váhu, pivečko, prezliekanie. Takto učlovečený som nastúpil do rýchlika a zaspal spánkom spravodlivých. Keď som precitol, tak som zistil, že vláčik medzičasom nabral 40 minútové meškanie. Čo už, 40 minút hore-dole. Teda aspoň v tomto prípade.

Bábovka

Pekná túrička to bola. Turistickú známku som zavesil na stenu k ostatným a s chuťou sa pustil do bábovky, ktorú som za odmenu dostal od manželky. Tá sa naozaj tešila, že som počas túry nespáchal niekde nejaký sebazničujúci čin.

Fotogaléria k článku

Najnovšie