Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Baťov kanál - štyri dni plavby

Veselé rozprávanie o našom vodnom vandri, ktorý sme uskutočnili v dňoch 22. - 25. júla 2013 na motorovom obytnom člne po Baťovom kanáli. Nenájdete žiadny podrobný popis pamätihodností či historických pamiatok na trase plavby, ale i tak by to mohla byť dobrá inšpirácia pre tých, ktorí chcú skúsiť občas niečo iné ako doteraz.

Čas
4 dni
Obdobie
leto – 22.07.2013
Pohoria
Česká republika - Morava: Dolnomoravský úval
Trasa
  • Najvyšší bod: 180 m n. m.
  • Najnižší bod: 160 m n. m.
Voda
pitná voda len v prístavoch
Nocľah
motorový obytný čln
Doprava
motorový obytný čln

Keď ma kamaráti niekedy v júni oslovili, že majú voľne miesto jedného člena posádky na svojej pirátskej lodi a že či mám záujem, neváhal som a upísal som sa kapitánovi Fredovi, čím som odovzdal svoju dušu i telo do rúk prozreteľnosti. Fred ma hneď na nasledujúcom pivnom sústredení podrobne informoval o nastávajúcej plavbe. Plán bol takýto: V prístave Strážnica si prenajmeme motorový obytný čln ZUZA a na ňom prebrázdime a vyplienime všetky prístavné knajpy (krčmy) od Petrova až do Starého Města. Tam to otočíme a rýchlosťou severného pasátu to zopakujeme dolu prúdom tak, aby sme vo štvrtok mohli odovzdať našu Zuzu do strážnickej maríny. Náklady na zapožičanie člnu na štyri dni boli 6 000,- Kč + vratná záloha 5 000,- Kč na zabezpečenie v prípade poškodenia. Po skončení plavby ešte 200,-Kč za upratanie lode (zaslúžené peniaze) a platba za benzín podľa skutočnej spotreby.

Keď som sa Fredyho spýtal na spôsob stravovania, záhadne sa pousmial a povedal: „To je silne individuálne,“ čomu som síce nerozumel, ale keď individuálne, tak individuálne. Zistil som si, že na lodi je PB dvojplatnička, malá chladnička, pár hrncov, panvica, hrnčeky a poháre a umývací drez. Na jednu vec ma Fred upozornil, a to na povinnosť vstupu na palubu iba s fľašou poriadneho trúnku, vhodného pre námorníka. „Rum?“ pýtal som sa po mojich skúsenostiach na Karibiku. Fred sa na mňa pozrel škaredým pohľadom a spýtal sa ma, či nepoznám novší a vhodnejší nápoj, ktorý bol, podľa neho, vyslovene vyvinutý pre tulákov morí. Keďže som nevedel, hneď mi to prezradil: Pre tulákov morí je predsa Tula-morka. Hurá! A tak som opäť zmúdrel.

Doma som založil do knižnice už vopred zakúpený lodičkový rum značky Božkov a zakúpil som Tullamore Dew, aby som bol in. Deň pred nalodením som hodil do lodného báglu ľahký spacák, jedno tričko, košieľku vojenskú s dlhými rukávmi, tzv. protikomárovku, čapicu, pár neskonzumovaných konzerv z predchádzajúcich vandrov, kávu, čaj cukor a citrón a bolo hotovo. No a ešte gitaru a ladičku, a tak, keď pre mňa kamaráti na poludnie prišli, bol som vychystaný.

Ako som už uviedol, boli sme traja: Fred-kapitán a kormidelník Ivan, zvaný Brko - prvý dôstojník, kuchár, ochutnávač, vyvažovač balastu a ešte ja - animátor, nalievač, lanový plavčík a v druhej polovici plavby povýšený na harpunára. Nuž, kto sa snaží, tak ten sa má. A teraz pár čísiel: spoločný vek účastníkov bol 206 rokov, spoločná váha 300 kg, vzájomná známosť cca 50 rokov. Kurňa fix, to sú atribúty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

1. deň

Do prístavu Strážnice sme dorazili v pondelok okolo 13-tej. Nemali sme naponáhlo, pretože ako je ešte zvykom v obidvoch republikách, v pondelok sú múzeá, zámky, jaskyne a aj plavebné komory mimo prevádzky, a tak naša plavba bola obmedzená len na pohyb od Vnorov do Petrova. Prebrali sme si loď, uskutočnili skúšobnú plavbu, počas ktorej nám kpt. Fred predviedol, že je najlepší kľučkovač po kanáli, vysadili sme inštruktora - majiteľa maríny, dali jednu či dve rozlúčkové „průtahové“ borovičky, a potom sme vyrazili do sveta.

Na kanáli je povolená najvyššia rýchlosť 8 km/h a všetky lode majú nastavené motory tak, aby rýchlosť neprekračovali. Stáva, že maximálna rýchlosť jednotlivých lodí sa líši len nepatrne a predbiehanie lodí niekedy trvá aj kilometer, tak, ako to poznáme u nákladiakov na diaľnici. Prístav Petrov, kde sme chceli zakotviť na prvú noc a prespať, je len asi 4 km od Strážnice, a tak sme tam boli šup-šup. Pri móle sme si našli dobré miesto, priviazal som loď a spoločne sme sa presunuli do prístavnej krčmy, kde sme sa začali zoznamovať s domorodcami a miestnym pivom. Postupne sa k nám pridávali posádky ďalších lodí a s prichádzajúcim večerom bolo stále veselšie. Pretože ponuka jedál v krčme bola dosť obmedzená, vrátili sme sa na loď a Brko nám pripravil malé občerstvenie. Nalieval som Tulamorku, hral na gitaru a s Fredom sme spievali o dušu. O chvíľu sa k nám pridali aj iné lode a ich fľaša Jägermeistra spolu s Tulamorkou sa vyprázdňovala veľmi rýchlo. No, utešený večer, lebo družba je družba.

2. deň

Kedy sme včera išli spať, nikto z nás nevie. Ráno bolo akési rozochvené a matné. Našťastie, v prístave sú pre „námorníkov“ sprchy, umyvárky a WC, tak sme využili ich služby, čo nás postavilo na nohy a o 9-tej sa chystáme odplávať. Lenže štartér len ťukne a motor je tichučko. Nám je jasné, že sme nejakým spôsobom vybili batériu, a keď sa nám nedarí naštartovať motor ani ručne, voláme šéfa maríny a ten je o pol hodinky pri nás aj s novou batériou. Všetko prehliadne a uistí nás, že chyba nebola v nás, ale v uchytení káblov na batérii. A tak ako bolestné nám daruje pollitrovku slivovice, čo nám spôsobilo mocné zvýšenie slinenia a divné pohyby v žalúdkoch.

Konečne o 10-tej vyrážame. Fred, v jednej ruke kormidlo, v druhej cigaretu a statočne mi odklepáva popol do očí. O pol hodiny pretíname hladinu prístavu Strážnica a bez toho, aby sme potopili čo len jednu loď, prekĺzneme pod mostom a nezadržateľne sa rútime rýchlosťou 8 km/h zámockým parkom. Z diaľky sa k nám blíži prvá dvojica komôr, ktoré sú permanentne otvorené a slúžia iba v prípade povodní na riečke Veličke, ktorá križuje "Baťák". Hoci máme informáciu, že v bývalom obslužnom domčeku je nová krčma, nezastavujeme, lebo diaľky nás lákajú a alkohol pre nás nič neznamená (to sme ale charaktery, čo?). Kapitán stiahne otáčky motora a my dvaja s veslom a harpúnou (odpichovaci hák) pomáhame mierne zúženému zraku lodivoda udržať loď v strede komory tak, aby sme sa trafili bez otlčenia bokov. Podarilo sa. Vyrážame diabolským tempom z komory, Fred statočne šnuruje kanál a my, jeho verní kamaráti, ho ešte statočnejšie buzerujeme a varujeme pred násilným vylodením na breh. Tak či tak, pred nami sa ukazuje komora Vnorovy 1, kde sa lode zdvihnú na úroveň rieky Moravy. Po otvorení vrát sa dostávame na rieku, prekrižujeme ju a mierime do ďalších vrát komory Vnorovy 2, ktoré nás vpustia do pokračovania Baťovho kanála. Obsluha prvej komory nás požiadala, aby sme nevstupovali do nájazdového kanálu, ale ostali driftovať na rieke, pretože druhá komora je vraj plná lodí so začiatočníkmi, a tak ich výjazd z komory a preklenutie Moravy môže byť trošku „komplikáto“. Čakáme, a keď sa vráta začnú otvárať, po miernej strkanici vyplávajú dva hausbóty, dva motorové člny a jedna kajutová loď. Ale inak v pohode.

Zaujímavosťou preklenutia rieky Moravy je, že kedysi sa člny s uhlím preťahovali naprieč riekou lanovkou, ktorej stožiare ešte stoja na obidvoch brehoch. Nasunieme sa do nájazdu a čakáme na svetlá. A už nám svieti zelená a my šuch ho dnu. Na boku komôr sú (vždy) po celej dĺžke silné laná, ktorých je treba sa pridŕžať tak, aby sa loď v komore netočila a nespriečila sa, lebo tlak stúpajúcej vody by ju prevrátil. Komora nás vynesie cca 5 m hore, otvárajú sa druhé vráta a už si to opäť šnurujeme kanálom. Horúčava a včerajší večer nesú svoje plody a naša chuť na niečo spenené, chladené, čapované a pollitrové rastie úmerne s približujúcim sa prístavom vo Veselí nad Moravou. Konečne sme tam. Najprv míňame prístavisko „U hvězdárny“, a potom opatrne točíme na pravobok z kanála a sme tam. Prístav Veselí je veľmi pekne vybudovaný. Veľké móla s dostatkom kotviacich miest, veľká terasová reštaurácia a slušné pivo. Len jedlo stojí za dve veci. Všetko z fritézy a to dnes nie je úplne pravé pre naše žalúdky. Ale pivo všetko vyrieši, žalúdky sa ukľudnia, a tak sa najeme. Prístav leží na okraji zámockého parku. Avšak máme iný cieľ.

Po zaslúženom oddychu sa naloďujeme a vyrážame. Hneď asi 200 - 300 m od prístavu je ďalšia komora. Červené svetlá nás zastavia, čakáme asi 15 minút, a potom sa vráta otvoria, vychrlia pár lodí a nám svieti zelená. Na vstupe sme sami, a tak Brko je na prove s harpúnou a ja s veslom na korme a silou-mocou bránime Fredovi napáliť do steny či nebodaj do protiľahlých vrát (no ten mi poďakuje). A opäť laná a už aj sa to otvára a vplávame na rieku Moravu. Odtiaľto až po Staré Město vedie plavebná dráha po rieke, takže krásna, pokojná a široká Morava River nás víta otvoreným náručím. Plávať sa dá po celej šírke rieky a rýchlosť toku je naozaj pomalá. Je to dosiahnuté aj tým, že na rieke je vybudovaných niekoľko splavov (jezy) s rozdielom hladín cca 1 - 1,5 m a výškové rozdiely prekonávajú lode ďalšími plavebnými komorami. Zaujímavosťou je, že drvivú väčšinu komôr obsluhujú pekné mladé dievčatá. Vždy s nimi diškurujeme a nazývame ich „komorná“. Oni sa chichocú a my si tak trošku poliečime mindráky.

Pokojne si to šinieme riekou, len sem-tam musíme nášho kapitána odohnať od brehu, ktorý ho, nevieme prečo, stále nebezpečne priťahuje. V diaľke sa objavuje pekná panoráma mestečka Uherský Ostroh. Historický komín pivovaru a sladovne, kostol s budovami okolo a to všetko podčiarknuté krásnym širokým splavom. Tak toto naozaj poteší srdce i dušu. Musíme si však dávať pozor, lebo na pravoboku vidíme ďalšie vráta komory a pomerne úzky kanál je obsadený loďami, ktoré čakajú na vjazd. Zatiaľ máme červenú, a tak driftujeme na motore, až zrazu sme kormou takmer na brehu a brrrrnk. Fred bleskove vypína motor a nám je jasné, že sme poriadne brnkli vrtuľou po kameni. Odrážame loď ručne od brehu, s obavou štartujeme a "hurá" všetko je v poriadku. A opäť do komory a von na rieku. Na brehu míňame rôzne rybárske „zátišia“, chatky a stanové sídla a všetci si mávame a zdravíme sa. Rovnako je to aj s loďami na vode. Bicyklami naložené hausbóty s deťmi, maminami, slečnami a so psami, všetci vždy zakričia svoje „Ahój“. Nuž romantika na rieke. Krajinu okolo rieky tvorí les, polia a lúky, ale kopca neuvidíš.

Ďalšia komora sú Nedakonice a hoci nás pútač na brehu rieky láka do knajpy, odolávame, pretože čas letí a ak sa chceme dostať do prístavu Staré Město, musíme tam byť pred 18-tou, lebo tesne pred prístavom je naša posledná komora a všetky komory sú v činnosti od 10.00 do 18.00 h.

Loď pekne napreduje a s pribúdajúcim časom začíname mať poriadny hlad. Blížime sa k obci Kostelany nad Moravou, kde je rieka preklenutá krásnym betónovým oblúkovým mostom. Od Brka sa mi dostáva informácia o architektovi a aj o tom, že takýchto mostov bolo postavených v bývalej republike iba päť. Na ľavej strane pred mostom je obsadené prístavisko, nad ktorým nás miestna krčma láka na „široký výběr desátových polévek“, čo nám spôsobuje úplné muky. Kapitán Fred však len pozerá do diali a mieri do predposlednej komory. A potom sa objavujú vľavo prvé kopce pohoria Chřiby a hrad Buchlov nás z diaľky kontroluje. Po obidvoch stranách rieky sa začínajú ukazovať domčeky, cyklocesta okolo Moravy je plná športujúcej mládeže a konečne vplávame do Starého Města. Opúšťame Moravu, točíme na ľavobok, šup sa do komory a ešte dva metre hore a 50 m dopredu a sme na konečnej nášho dnešného snaženia - v prístave Staré Město. Prístav je preplnený hausbótami i kajutovými loďami, a tak sa motáme hore–dole a hľadáme miesto na ukotvenie. Až pribieha prístavný chalan a navedie nás tak, že sme priviazaní v druhom rade o hausbót Hawai, a tak môžeme bez klamstva hovoriť, že sme kotvili na Hawaii.

Ponad celý prístav sa tiahne terasa reštaurácie so štyrmi druhmi piva a so slušnou kuchyňou. Ďalej sú tu čistučké WC a sprchy s teplou vodou (á 30,- Kč) na žetón. A tak dáme najprv jedno na oheň, potom šup do sprchy aj v tielku a kraťasoch, potom jeden guláš a ďalšie pivo a kávička. No pohoda. Fred si objednáva grilované koleno a za 45 minút ho má na stole. Vonia úžasne, vyzerá nádherne a vraj aj chutilo fantasticky. Lenže je toho priveľa a na noc by som to do seba nedostal. Tak radšej v trojici popíjame, občas hodíme nejaký štamperlík z ďalšej Tulamorky a o 21.00 h večer sa Brko rozhoduje, že aj on si veru dá koleno. Naozaj mu ho prinesú o pol hodinky a Brko sa doň odhodlane pustí. Lenže po pár sústach vstáva, mlčky opúšťa stôl a 25 minút ho niet. Nakoniec sa vracia aj s kastrólom z lodnej kuchyne, zhrnie do neho celé koleno aj s feferónkami a oblohou a prehlási, že má zlomený žalúdok a že si to zje ráno. A tak ideme spať. Noc je krutá. Brko chodí cez noc niekoľkokrát na WC, potom niečo hodí aj cez palubu rybám a pretože je najťažší člen posádky, loď sa vždy rozhojdá ako na mori.

3. deň

Nakoniec, tak ako vždy prišlo ráno a na Brka je neutešený pohľad. Odmieta vstať, ísť s nami na kávu a malý nákup do blízkeho Intersparu a len behá medzi WC a loďou. My s Fredom si dáme bezva kapučíno a čerstvé pečivo a o 9.45 odväzujeme loď a staviame sa do radu na vstup do komory. O 10-tej sa otvárajú vráta a s prvou dávkou lodí sa dostávame na spiatočnú cestu. Ale tentoraz máme plánovanú zastávku v každej krčme na pobreží. Brko je schúlený na lôžku v lodi a spí a spí. Okamžite som povýšený na harpunára, čo znamená, že v komorách stojím na prove, hákom priťahujem loď k lanám a pridŕžam ju tam počas procesu až do vyplávania.

Prvá zastávka je v polievkovej krčme v Kostelanoch nad Moravou. Pri miestnom móle má obecný úrad priviazané dve lode, ktoré požičiava. Agresívnym nájazdom si robíme miesto na priviazanie našej lode a a už aj stúpame hore brehom na dvor krčmy, a potom dnu. Mladá pekná krčmárka sa na nás smeje a je milá. Pýtame sa na ponuku jedla a dozvedáme sa, že tu naozaj majú len polievky a to: gulášovú, držkovú, cesnakovú a hrachovú. Tak to je výber ako noha. Dáme držkovú a po dve pivá a o hodinku vyrážame ďalej. Brko stále spí.

Našou ďalšou zastávkou je Ranč Mississipi na ľavom brehu rieky u Veselí. Ranč má vlastné prístavisko, skladajúce sa z dvoch plávajúcich pontónov, ktoré tvoria mólo a aj požičovňu hausbótov. Samotný ranč je za hrádzou a je vo forme country saloonu. Pasú sa tam kone, pivo je len priemerné a žiadne jedlo. Káva mizerná. Za hodinku sme na vode a točíme do komory a opúšťame rieku Moravu. Opäť točíme do prístavu Veselí nad Moravou, priväzujeme loď a šup sa do reštauračky. Konečne poriadne pivo. A aj dobrá káva. A tak si tam leňošíme a zrazu zistíme, že ak chceme stihnúť komoru na Morave, musíme vyraziť. A tak hopsa na loď, už mierne pod parou, frčíme kanálom až do Vnorov. Je 17.45 h a obsluha komory sa nás pýta, či chceme ešte ďalej, ale rozhodujeme sa, že netreba, a tak zakotvíme pri brehu pod hviezdnou palubou, poriadne prikurtujem loď a ideme do bufetu pod majákom. Brko stále spí. Pivo je len fľaškové a slabo vychladené, čo pre istotu kompenzujeme zvýšenými dávkami Tulamorky. Pretože máme k dispozícii ohnisko s lavičkami, nachystáme si trošku dreva na táborák, vyťahujem gitaru a popíjame a spievame dlho do noci. Na chvíľu nás navštívi Brko z lode, ale keď mu ponúkneme pivko a štamperlík, tak sa mlčky otočí a zhnusene sa vracia na loď. To je teda povaha.

4. deň

Ráno je zatiahnutá obloha a začína pršať. Ale len trošku. Z lesa sa vyrojily mrákavy komárov, ale ešte len tých mladučkých fršlínov, čo ešte ani štípať nevedia. Ideme zaplatiť 60,- Kč za pobyt v prístave, informujeme sa na možnosť zapožičanie lodí na plavbu meandrami Moravy a dozvedáme sa následovné: v prístave je možno si zapožičať kajak, kanoe a raft (samozrejme k tomu vesty a barely) a splaviť to úplne najkrajšie z celej rieky Moravy, a to meandre, o ktorých som písal samostatný článok. Lode sa len prenesú za hať, a potom je kúzelný 14 km úsek plný romantiky v meandroch rieky tak, ako to bolo kedysi pred zregulovaním. Je to kraj, kde sa natáčali exteriéry filmu „Cesta do praveku“. Tok vás zanesie až do prístavu Rohatec–kolonie a odtiaľ zatelefonujete a oni si prídu pre lode a aj pre vás a zavezú vás späť do prístavu. Silno odporúčam.

V bufete si dáme jedno raňajkové pivo a o desiatej sa s prvou várkou presúvame krížom cez Moravu k druhej komore, a potom len tak trielime kanálom ku križovatke s Veličkou, pretože je tam nová knajpa, ktorú ešte nepoznáme. Stočíme loď na ľavovobok a bravúrne pristávame pri móle na Veličke. Vchádzame na pekne a vkusne upravený dvor bývalej stanice pri komore, a sme prekvapení samotnou krčmou. Tak veru radšej sme mali spať tu, ako vo Vnorovách. Pivo Plzeň, ceny dobré, káva super, len ten sortiment. Na väčšinu objednávok z našej strany nám obsluha - brigádnička odpovedá: už nemáme a ešte nám nezaslali. Ale čo sa dá robiť. A tak si dávame ešte posledné pivo a vyrážame na kanál. Pomaly si to šinieme a musím povedať, že náš kapitán a kormidelník už dávno nešnuruje kanál, ale pláva rovno, priamo a bez problémov. V prístave rýchle zakotvíme. Je asi 13.00 h. Šéf maríny kríčí: Klucí, jak to že už jste doma, vždyť máte čas do šesti večer. Ale potom príde bližšie, prezrie si naše tváre a oči krvavé z nočných búrok a šľahajúcich vetrov a povie iba: "Uf". Balíme si pár harabúrd, ktoré máme na lodi a prenášame bágle do auta. Vyrovnávame finančnú stránku, ešte trošku pokecáme so šéfom, a potom naša plavba končí.

Čo dodať

Pokiaľ kraj nepoznáte, odporúčam si zobrať bicykle ako Ivan Wlachovský. Aj na našej lodi boli držiaky na 4 ks bicyklov. V takmer každom prístave dostanete zadarmo mapy a informácie, všade máte možnosť vyraziť si do mestečiek a blízkeho okolia, či už za pamiatkami, ktorých je neúrekom, alebo do blízkych vinných pivníc. Alebo hoci len za jedlom lepším, než podávajú v prístavoch. Za prejazd komorami sa zatiaľ nič neplatí, ale od minulého roku začali niektoré prístavy vyberať za loď a noc v prístave. Napr: Staré Město 100,- Kč za loď/noc. Služby v prístavoch sú slušné. Takmer všade sú sprchy, pekné WC a bufety. Len sortiment jedál nie je bohvieaký. Väčšinou opekané trampské cigáro (údenina), bramboráček (z prášku) a občas nejaká výnimka. Historicky a technicky je najzaujímavejší tzv. výklopník v prístave Sudoměřice. Tu sa kedysi vyklápali nákladné vagóny s uhlím do nákladných člnov a prepravovali sa po vode do Baťových kanálov do obce Napajedla. V Sudoměřicích je pekný prístav s ostrovčekom, grilujú tam mäso a údeniny a je tam dobrý bufet. My sme tam teraz neboli, lebo sme začínali až v Strážnici a odtiaľ sme cielili na sever. Najjužnejší prístav je Skalica, lenže ceny za lode sú vyššie, ako sme mali my a potom - plavba Skalica - Výklopník (Sudoměřice) - Petrov (po 1. komoru) je najnudnejšia, pretože sa plavíte medzi dvomi hrádzami v záreze pod krajinou a nevidíte vôbec nič, len steny hrádze. My sme končili v Starém Městě, ale mohli sme sa plaviť ešte asi 16 km po tzv. Bělovický jez, ktorý nemá komoru, a tak tam plavba končí.

Na kormidlovanie lode nepotrebujete žiadny kurz či skúšky. V prístave vás zaučia a frčíte. To, že budete kľučkovať po kanáli, je isté. Lode sa ovládajú natáčaním motora, a preto a ešte aj z dôvodu pomalej rýchlosti, nie sú príliš stabilné v smere, a tak sa motáte po plavebnej trase ako vietor v podchode. Týždenná plavba s bicyklami a priateľmi môže byť bezchybný týždeň. Niektoré hausbóty sú veľmi pekné, iné menej. Treba si prezrieť celú ponuku a je teraz naozaj široká a prevádzkovateľov plavby na hausbótoch je niekoľko. A veruže ich stálo neobsadených na kotviskách celkom dosť. Kotvenie mimo prístavy, t. j. pri brehoch Moravy, nie je zakázané, len treba vždy dobre prichytiť loď o breh, aby vám neodplávala. Pohyb vody v kanáli a aj na rieke Morave je veľmi pomalý. Veď k jeho prekonaniu stačí i nastavená rýchlosť 8 km/h. Pokiaľ ste rybár, dá sa kúpiť i dočasný rybársky lístok, ale ceny a podmienky nepoznám. Podnebie pri rieke je veľmi príjemné. Počas nášho putovania boli teploty až 33 °C. Od rieky však stále „ťahal“ vlhký a chladivý vzduch a pod strieškou člnu bolo výborne. Ceny nápojov a jedál v prístavoch sú rovnaké ako v krčmách na okolí, žiadne prirážky. Jedinou nepríjemnosťou sú policajti. Majú svoj čln a občas, keď im rupne v guli, vyletia na plavebnú cestu a dávajú fúkať. Ale stačí mať na palube jedného 18-ročného triezveho, rýchlo ho postaviť ku kormidlu a je po probléme.

Šťastnú plavbu, priatelia!

Súvisiace články

Baťov kanál na lodi a bicykli I.
Baťov kanál na lodi a bicykli II.
Baťov kanál na lodi a bicykli III.
Baťov kanál na lodi a bicykli IV.
Baťov kanál na lodi a bicykli V.
Morava - jeseň popri rieke

Fotogaléria k článku

Najnovšie