Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra NP Retezat - Zanoaga, Peleaga a Retezat

Štvordňový prechod so stanmi v rumunských Karpatoch, konkrétne v Národnom parku Retezat. Východiskovými bodmi pre túry boli Gura Zlata a Carnic. Ľahké až stredne náročne túry, čo sa týka techniky, kondične boli stredne náročne, keďže sme mali 20 kg batohy. Trekové paličky boli nevyhnutnosť! Chodníky boli niekedy ťažko priechodné, veľa kamenia a zarastené kosodrevinou.

Vzdialenosť
50 km
Prevýšenie
+1500 m stúpanie, -1000 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
4 dni
Obdobie
leto – 29.08.2013
Pohoria
Rumunsko: Karpaty (Munţii Carpaţi) - Južné Karpaty (Carpaţii Meridionali) - horská skupina Retezat-Godeanu (Grupa Munţii Retezat-Godeanu) - pohorie Retezat (Munţii Retezat) - Národný park Retezat (Parcul Naţional Retezat)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2509 m n. m.
  • Najnižší bod: 850 m n. m.
Voda
lacul Zanoaga, Cabana Gentiana, lacul Bucura, Cabana Pietrele (prameňov je veľa, nie je problém s vodou, voda je dobrá a nezávadná)
Nocľah
táborisko Zanoaga, Pensiunea Soarelui, táborisko Bucura
Doprava
Bratislava - Budapešť - Szeged - Nagylak - Arad - Timisoara - Caransabes - Rau de Mori - Gura Zlata (parkovisko)
Carnic (parkovisko)

Po dlhom plánovaní nášho každoročného výletu sme sa nakoniec vydali do Rumunska, konkrétne do Národného parku Retezat. Je to najstarší národný park na území Rumunska (1935) a zároveň sa v ňom nachádza najväčšie množstvo vrchov s výškou nad 2000 m (viac ako 20 vrcholov).

28. 8. - presun

Na konci augusta sme sa z Bratislavy cez Budapešť, Segedín (maď. Szeged), hraničný priechod HU/RO Nadlak (maď. Nagylak alebo rum. Nădlac), Arad, Temešvár (rum. Timișoara), Caransabes a Rau de Mori dostali do vytúženej Gury Zlatej, jednému z východiskových bodov pre výstup do tamojších hôr. Cesta trvala asi 8 hodín, cesty v Rumunsku boli pomerne dobré, 53 km úsek diaľnice medzi Aradom a Temešvárom stal 5,- € (nálepku treba kúpiť na hranici s Maďarskom). Je dobré mať pri sebe zopár lei (mena = nový rumunský leu, skratka RON), pretože niekde vám eurá nezoberú. Taktiež je lepšie mať menšie peniaze (nie drobné, tie vám taktiež nezoberú, lebo ich nemožno zameniť v banke) ako sú 5- a 10-eurové bankovky.

29. 8. - jazero Zanoaga

Ráno okolo siedmej hodiny nás v Gure Zlatej privítalo daždivé počasie, tak sme sa rozhodli po namáhavej ceste pre chvíľku odpočinku v miestnom penzióne Iris. Keďže počasie sa pred obedom umúdrilo, vydali sme sa zaútočiť na náš prvý cieľ - Lacul Zanoaga (1997 m). Cesta vedie pomerne prudkým svahom, najprv cez les, neskôr cez pásmo kosodreviny. Nájdete mnoho lesného ovocia – čučoriedky, maliny a brusnice. Nakoniec dorazíte na planinu, kde sem-tam vykukne kosodrevina. Po severozápadnej strane obchádzate národnú prírodnú rezerváciu Gemele, kde je prísny zákaz vstupu, ktorý sa trestá pokutou. Nás na planine zastihla zmena počasia, hmla, mrholenie, silný vietor. Aj vďaka zhoršenému počasiu sme sa nevyhli očakávanému stretu s pastierskymi psami (5 - 6 psov pri jednom stáde). Hlavne pre duchaprítomnosť baču psy nezaútočili.

Na planine stretnete dva typy psov:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

- Psy, ktoré sú so stádom a s miestnym bačom.
- Psy, ktoré práve za stádom idú a kopírujú turistický chodník, pričom sa po horách pohybujú osamote, bez dozoru človeka. Preto, ak ich zhliadnete, je lepšie na pár minút opustiť chodník a nechať ich prejsť, ony sa vám vyhnú.

Poznámka: dobré je mať pri sebe trekové palice s hrotmi a nejakú petardu, ktorú môžete po rozbesnenom psovi hodiť.

Po asi 6,5 hodine s cca 20 kg ruksakmi sme dorazili k jazeru Zanoaga (najhlbšie ľadovcové jazero v Rumunsku, hlboké 29 m), kde je malá chalúpka miestnej horskej služby Salvamont. Na našu škodu, páni nehovorili po anglicky, boli značné neochotní a v žiadnom prípade nás nechceli pustiť dnu, aj keď videli, že vonku je počasie, v akom by ani psa nevyhnali. Tak sme si rozložili stany cca 50 m na čistinke za chatou, kde sa pásli somáre. Na náprotivnej strane jazera (červený bod na skale) sa nachádza prameň pitnej vody, hygiena a umývanie sa vykonáva pri výpuste (odtoku) z jazera.

30. 8. - do penziónu

Keďže cez noc nám všetko zmoklo a premrzli sme, rozhodli sme sa vrátiť späť do Gury Zlatej a nepokračovať v našom plánovanom prechode, pričom sme sa presunuli o 35 km smerom na východ do údolia Pietrele. Vedie tam šotolinová cesta a v jej úvode sa nachádza príjemný Pensiunea Soarelui, kde za 9,- € nájdete pekné ubytovanie s anglicky hovoriacim personálom a so skvelou domácou (rumunskou) kuchyňou. Odporúčam zakúpiť miestnu slivovicu (1 l = 10,- €), tá píše!

31. 8. - Varful Peleaga

Po komfortnom nocľahu v penzióne sme sa ráno vydali autom do dedinky Carnic, kde sa dá zaparkovať a odstaviť auto. Parkovné je 5,- RON. Z dedinky Carnic je to ku Cabane Pietrele okolo dvoch hodín, avšak mali sme šťastie a miestny ranger nás zobral na korbu auta a ušetril nám značnú kopu času a síl.
Keďže sme v ten deň mali v pláne bivakovať pri jazere Bucura (2040 m), tak sme sa rozhodli neísť priamo ku Cabane Pietrele, ale pokračovať druhou dolinou ku Cabane Gentiana (Chata Horec, 1670 m). Pekná chata, kde vám predajú čaj, pivo, kolu a nechajú prespať za rozumné ceny. Žiaľ, teplú stravu tam nedostanete.

Po krátkej prestávke sme sa vydali údolím smerom k sedlu Cumatura Bucurei. Cesta bola dobrá, posledný úsek pod vrcholom bol pomerne strmý. Po výstupe na sedlo sa vám naskytne výhľad na južnú časť Retezatu s najväčším ľadovcovým jazerom v Rumunsku - Lacul Bucura. Vydali sme sa cez Custuru Bucurei (2370 m) k najvyššiemu vrcholu celého pohoria - Varful Peleaga (2509 m). Cesta bola nenáročná, jednoduchá, s jedným exponovanejším úsekom. Na vrchole je nádherný výhľad na druhú najvyššiu horu Retezatu - Varful Papusa (2508 m). Po hodinovej prestávke, fotení a smskovaní (v Retezate je všeobecne problém so signálom, ale tu sme ho ako-tak chytili), sme sa vydali smerom k jazeru Bucura. Za necelých 50 minút sme boli pri jazere, kde je chata horskej služby Salvamont - Refugio Bucura, ale ubytovanie je zabezpečené v stanovom tábore, 200 m naľavo od chaty. Horská služba vedela po anglicky, boli ochotnejší, ale dnu vás nepustia, asi iba v prípade, keď nemáte stan. Aj sme sa pýtali, kedy bude dostavaná neďaleká útulňa, ale odpoveď: “No money, no building,” nepotrebuje ďalší komentár. Jediné, čo ste si u nich mohli kúpiť, boli odznaky ako spomienkové predmety. Mätúce tabule, informujúce o možnosti kúpy syra a podobných produktov, neboli aktuálne. Prameň sa nachádza kúsok od chaty horskej služby. Typickou črtou pre jazero Bucura je silný nárazový vietor, preto sa stan stavia vždy do ohrady z kameňa, čím mu vytvára bariéru pred nežiaducimi poveternostnými podmienkami. V okolí jazera sa pasú ovce, pričom pani, čo ich pasie, ich vedie cez táborisko, čo je pomerne milá atrakcia, keby ovce za sebou nenechávali toľko exkrementov. Západ slnka pri jazere bol nezabudnuteľný, keďže okolité vrchy vytvárali jedinečné scenérie a hrali množstvom farieb.

1. 9. - Varful Retezat

Po značne studenej noci (v stane bolo okolo 4 °C) sme sa zobudili do jasného a slnečného rána. Vyštartovali sme zdolať posledný z našich cieľov, Varful Retezat (2482 m) – tretí najvyšší vrch pohoria. Cesta viedla pomerne schodným chodníkom, až posledný úsek k Poarta Bucurei (2280 m) bol exponovaný a v prípade nepriaznivého počasia sa stane značne šmykľavým a nebezpečným. Po západnej strane sme obchádzali vyššie spomínanú prírodnú rezerváciu Gemele a zahliadli kamzíky so svišťami. Cesta z Poarta Bucurei na vrchol Retezatu bola po strašnom chodníku, ktorý bol tvorený napadaným kamením, kde dosť často simulujete pohyb kamzíka. Preto znova vrelo odporúčam mat trekové paličky!

Na vrchole Retezatu sme boli približne za 3 hodiny (tabuľa na Poarta Bucurei udávala 3,5 hodiny). Zostup z Varful Retezatu je možný dvomi spôsobmi a vybrali sme si náročnejší. Smerom po žltej značke k Saua Loiala (2215 m) bol na celej trase najexponovanejší terén, kde ťažké batohy dali zabrať, paličky je vhodnejšie schovať, lebo mať voľné ruky je na tomto úseku obrovskou devízou. Opäť pripomínam, že v zlom počasí sa úsek stane doslova fatálnym. Po krátkom, ale náročnom zostupe do Saua Loiala sme sa vydali smerom na Varful Loiala (2270 m). Chodník (ak sa dá nazvať chodníkom) je katastrofálny, neusporiadaný, predierate sa cez kosodrevinu a je nekonečne dlhý. Na Saua Ciurila (1780 m) sme sa občerstvili a po modrej sme sa vydali ku Cabane Pietrele. Na tabuli bol čas 1 hodina, zvládli sme to za cca 40 minút, terén plynulo klesá, aj keď je dosť kamenistý a pri potoku Stanisoarei je klzký. Od horskej chaty Cabana Pietrele sme ďalšiu 1.20 h šliapali k odparkovanému autu v dedinke Carnic. U domáceho pána (Pensiunea Soarelui) sme si objednali miestnu špecialitu - mamaligu (polenta) s kapustovými závitkami a vývar z bravčového mäsa so smotanou. Ako zákusok boli malé šišky s ríbezľovým lekvárom a miestne pivo Timisoreana, vrelo odporúčam!

Týmto sa naše rumunské dobrodružstvo skončilo a vydali sme sa späť smer Bratislava, príjemne unavení a plní zážitkov z divokých rumunských hôr.

Fotogaléria k článku

Najnovšie