Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skialp Na Skalky z Vrícka v zime

Veziem sa v prázdnom autobuse smerujúcom do turčianskej dediny Vrícko. Je len krátko po šiestej ráno, preto je tma, a v pustej doline zovretej medzi čiernymi lesmi je máločo vidno. Keď vystúpim, začína svitať. Je jeden z najchladnejších dní zimy. Prenikavý mráz je nepríjemný, preto sa von snažím okamžite rozhýbať. Nasadzujem si na chrbát ruksak, beriem lyže a vydávam sa hore obcou.

Prevýšenie
+590 m stúpanie, -590 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 30.01.2012
Pohoria
Malá Fatra: Lúčanská časť
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1190 m n. m.
  • Najnižší bod: 600 m n. m.
Doprava
Martin (vlak, bus) - Kláštor pod Znievom (vlak, bus) - Vrícko (bus)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Trasa

Vrícko – Bak – Vríčanské sedlo – Skalky – sedlo Huba – Vrícko

Na konci Vrícka sa prezúvam. Nasadzujem si lyžiarske topánky, zacvakávam ich do špičky techového viazania a šliapem rýchlym tempom hore chodníkom. No ani tak sa mi nedarí premôcť chlad. Prsty na rukách aj nohách, schované vo vymrznutej výstroji, mi nepríjemne krehnú. Bodaj by aj nie, keď som pred odchodom kontroloval teplomer, ukazoval mínus dvadsaťštyri stupňov. Koľko je tu, môžem hádať. V takejto zime obyčajne prestávajú lepiť stúpacie pásy, no moje našťastie držia, lebo ešte pred chvíľou boli v teple, a na to aby stratili lepiacu schopnosť, nebudú mať dosť času. Idem hore chodníkom, ktorý turisti z regiónu obyčajne využívajú pri výstupe na malofatranský Kľak, no mám namierené inam. Čakám kedy prídem k turistickému rázcestiu Bak, kde odbočím, aby som sa dostal na chodník, ktorý ma bude viesť do Vríčanského sedla. Keď sa tak udeje, stúpanie sa stáva strmším a mne sa konečne darí zvíťaziť nad zimou. Les sa otvára, okolo sú lúky. Úplne sa rozbrieždilo a užívam si prvé, zatiaľ obmedzené výhľady na masív svahov protiľahlých hôr. Chodník vchádza opäť do lesa. Druhové zloženie stromov a ich vek sa viackrát mení. Napokon sa ocitnem vo Vríčanskom sedle. Križovatka turistických trás je väčšia čistina, nachádzajúca sa na hlavnom hrebeni Lúčanskej časti Malej Fatry medzi Malým Kľakom a Skalkami. Je tu turistický smerovník a kríž.

Nebo je čisté, vyzerá, že dnes bude pekné počasie, ktoré vydrží po celý deň, a nestane sa mi čo naposledy, keď po dosiahnutí tohto miesta bolo ešte jasno, no potom sa neuveriteľne rýchlo zamračilo a nebolo nič vidno. Púšťam sa ďalej po červenej značke smerom na Skalky. Objavujem stopy medveďa, ktorý sa špacíroval priamo po turistickom chodníku, a ani neviem, kde sa stratil. Naša najväčšia šelma, ktorá sa v týchto končinách hojne vyskytuje, je aktívna aj v zime. Stúpanie na tomto úseku je mierne, chvíľami idem po rovine. Napreduje sa mi ľahko, lebo cesta je prešliapaná turistami, ktorí tu boli v predchádzajúcich dňoch. Po pár kilometroch sa jednotvárny les zmení a objavujú sa prvé lúky, dávajúce tušiť blížiace sa hôľne prostredie. Chvíľami pri pohľade naspäť vidno majestátny Kľak v zimných farbách. Viditeľnosť je vynikajúca, o čom sa presviedčam ihneď, ako sa dostanem do otvoreného terénu vo vrcholovej časti hory. Predo mnou je snehová pláň s kde-tu stojacimi stromami obťažkanými snehom. Na južnej strane vidieť pohorie Žiar, Vtáčnik a Hornonitriansku kotlinu. Zakrátko, po malej odbočke doľava, dosahujem plošinu, umožňujúcu nazrieť na sever a západ.

O niekoľko minút neskôr stojím na samom vrchole Skaliek a kochám sa nádherným kruhovým výhľadom. Na severovýchodnej strane dominujú Martinské hole, ktoré čiastočne prekrývajú hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry. Na východe vidieť ako na dlani Veľkú Fatru s Kremnickými vrchmi a v diaľke Tatry. Aj keď nie je silný mráz ako ráno, fúka čerstvý vietor a stále je dosť chladno. Rozhodujem sa, kadiaľ ísť ďalej. Vrátiť sa späť? To by nebolo to pravé. Odlepujem preto pásy, uťahujem lyžiarske topánky, a zapínam ich do viazania nastaveného na zjazd. Odrážam sa a korčuľujem smerom na východ, kde sa nachádza mierny, niekoľko sto metrov dlhý svah. Snehu je teraz ohromné množstvo a aj napriek tomu, že vyše týždňa nový nepribudol, stále sa v ňom celkom dobre lyžuje, lebo intenzívnemu skôrnateniu zabránili mimoriadne nízke teploty. Tak sa na povrchu vytvorila iba slabá kôra, ktorá sa dá zvládnuť bez toho, aby bolo treba nejako prispôsobovať techniku lyžovania. Nefúka tak ako na hrebeni, prostredie pôsobí idylicky. V popredí na východnej strane, priamo v smere zjazdu, dominuje Dutá skala, ktorá má odtiaľto impozantný pyramídový tvar. Neviem sa lyžovania nabažiť, šliapem hore a dolu svahom sa spustím ešte niekoľkokrát.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Čas pokročil a mne sa treba rozhodnúť, kadiaľ ísť späť. Láka ma najkratšia cesta nadol, po neznačenej trase do sedla Huba. Stopy skialpinistov, ktorí tu boli pred niekoľkými dňami, sa strácajú v lese práve týmto smerom. Váham, lebo tadiaľ som ešte nešiel. Vypínam lyže a idem sa pozrie,ť aký dlhý je zalesnený úsek. Medzi stromami, ktoré chránia pred vetrom, je sneh oveľa vzdušnejší. Po pár krokoch sa prepadávam skoro po pás a mám problém sa vôbec vrátiť. Dobre, pôjdem tadiaľto. S lyžami opäť na nohách kľučkujem pomedzi kmene a kríky, o chvíľu dosahujem voľnejšie priestranstvo, kde je viac priestoru na manévrovanie. To sa postupne zúži na úzku zvážnicu, idúcu strmo nadol, kde mi neostáva inšie ako pluhovať. Nakoniec opúšťam les a ocitnem sa na lúke nad sedlom Huba, kde si užívam posledné oblúčiky v kvalitnom snehu.

Otáčam sa na juh. Do Vrícka ostáva dlhý zjazd po miernom svahu, ktorý by bol príjemný, keby sa na snehu v dôsledku vyšších denných teplôt nevytvorila kôra. Po príchode do obce urobím, čo je na skialpinizme najnamáhavejšie – vyzujem si lyžiarske topánky a spracem ich do ruksaku. Následne, spokojný s vydarenou túrou, čakám na autobus, ktorý zakrátko príde a odvezie ma domov.

Fotogaléria k článku

Najnovšie