Túra

Biela skala, Jelenec a Geldek

07.02.14 V poslednom období sa začínam viac a viac venovať turistike mimo vyznačených trás. Láka ma spoznávať miesta, ktoré akoby boli „trinástou komnatou“ v našich pohoriach. Jednou z nich je podľa mňa v Malých Karpatoch masív Jelenec – Geldek. Je viditeľný z takmer všetkých významných malokarpatských vrchov, no napriek tomu na jeho vrchol nevedie žiadna značka. Jednoducho, pre širokú turistickú verejnosť je neprístupný.

Zvernica Biela skala

Hneď v úvode by som rád načrtol situáciu, prečo je to tak. Poľovníctvo a chov zveri má v Malých Karpatoch veľkú tradíciu. Siaha k rodine Pálffyovcov, ktorí boli vlastníci lesov v tejto oblasti (panstvo Červený Kameň) od konca 16. storočia. Na tejto tradícii bola v roku 1966 bola zriadená zvernica Biela skala (Lesná správa Píla) ako vyhradený poľovný revír na výmere 3145 ha. Jej plocha zaberá oblasť vymedzenú Častianskou dolinou, masívom Jelenca – Geldeka, hrebeňom Bielej skaly, Horného vrchu, oblasťou sedla Skalka a modrou značkou od TIM Hubalová po TIM Horná Píla. Ďalej oblasťou severne od hradu Červený Kameň a od obce Častá. Celá zvernica je oplotená, ale v plote je viacero miest, kde sú inštalované rebríky umožňujúce vstup. Napriek tomu, že pri žiadnom z nich som osobne nenašiel upozornenie zakazujúce vstup, mám z viacerých zdrojov potvrdené, že tam správa zvernice veľmi nerada vidí ľudí mimo svojich zamestnancov, hostí a platiacich klientov – poľovníkov.
Napriek tomu odporúčam, vzhľadom na atraktívnosť územia, navštíviť vrchy Jelenec a Geldek. Popísaná túra bude viesť okrajom zvernice, a to len v oblasti Bielej skaly, Jelenca a Geldeka.

Trasa

Sološnica – Sološnická dolina – sedlo Skalka – Biela skala – Holint – Jelenec (Geldek) – Holint – Sološnická dolina – Sološnická dolina – Sološnica

V kraji nad Sološnicou

Je sobota ráno, keď ma pred petržalským panelákom nakladá do svojho štvorkolesového tátoša kamarát Vlado. Túra, ktorú spolu plánujeme absolvovať, je jeho „turistické know–how“. Bol som len prizvaný a bolo mi dovolené napísať o našom putovaní exkluzívnu reportáž. Cesta, ako obyčajne, prebieha za tónov piesne Brďokoky od skupiny Horkýže Slíže. Dookola si ju pospevujem. Vladovi leziem na nervy, ale neprekáža! Onedlho škrípajúce brzdy hlásia parkovanie pred krčmou Pod Roštúnom v Sološnici. Sme na mieste štartu. Zastavujem sa v krčme na 50-centovú borovičku/ky. Po jej/ich konzumácii konečne vyrážame. Sprvu dedinou, neskôr sa naše kroky poberajú zužujúcou sa Sološnickou dolinou. Na rázcestí v Sološnickej doline (TIM Sološnická dolina) sa napájame na červenú značku – Štefánikovu magistrálu, ktorou budeme postupovať do sedla Skalka pod Horným vrchom. Cestou si ešte obnovujeme dávny sľub, viažuci sa k návšteve brala, ktoré akosi impulzívne voláme Skalná veža. Ja fučiac a Vlado rezko, zdolávame výškové metre. Konečne sa objavuje rovinka, za ktorou nasleduje krátky traverz bezmennej kóty. Onedlho stojíme pri TIM sedlo Skalka.

Biela skala

Zadychčane si sadám na kmeň padnutého stromu. Z batohu vyberám termosku, z vrecka ploskačku a alchymisticky miešam zázračný elixír, ktorého obsah hneď končí v mojom žalúdku. Vlado sa len usmieva a ukazuje mi, kadiaľ sa poberieme ďalej. Áno, v sedle Skalka sa odpojíme od všetkých značených chodníkov. Pokračovať ďalej budeme zvernicou, do ktorej sa dá dostať cez plot za pomoci prechodu z rebríkov. V hlave zapíname zálesácke džípíeská, pohľadom sa povzbudíme a vyrážame. Ideme sprvu po nevýraznom terénnom zlome, ktorý na severe tvorí plochý chrbát, no na juhu začína následne výrazne klesať. Tento zlom nás spoľahlivo privedie k Bielej skale. Cestou na mnohých miestach obdivujeme zasnežený les, pokrútené stromy a bralá. Práve z nich sú na viacerých miestach výhľady na juh. Vidieť hlavne oblasť Zochovej chaty a Veľkej homole. Keď si pomyslíme, že takmer paralelne popri plote zvernice vedie lesom modrá značka, akosi samovoľne nás napadne otázka, nedalo by sa viesť trasu tejto značky tadiaľto? No, asi nie, keď tadiaľto nevedie. Čo je ale veľká škola, lebo celkový charakter krajiny je omnoho zaujímavejší. Nejdeme hádam ani celú hodinu, keď dosahujeme vrchol Bielej skaly. Z jej brál je výhľad južným smerom. Okolie, ale aj celý hrebeň je porastený krásnym a mohutným bukovým lesom. Opäť vyberám z batohu termosku, z vrecka ploskačku a alchymisticky miešam zázračný elixír, ktorého obsah hneď končí v mojom žalúdku. A Vlado sa len usmieva...

Smer Jelenec – Geldek

Na vrchole Bielej skaly sa dlho nezdržujeme. Horíme nedočkavosťou, zdolať čo najskôr vrchol Jelenca a Geldeka, preto po krátkej orientačnej porade naberáme smer lúka Holint. Ideme lesom, no čoskoro prichádzame k lesnej ceste, ktorá sem prichádza z Kobylskej doliny. Podľa satelitnej mapy viem, že cesta vedie k Holintu a ďalej pokračuje popod južné úbočie Jelenca. Preto sa jej držíme. Vlado a dokonca aj ja ideme rezko. Onedlho míňame okraj lúky, aby sme sa v miernom stúpaní dostali pod toľko očakávaný južný masív Jelenca. Nekompromisne meníme východný smer pochodu za severný a po strmom svahu dosahujeme odlesnený skalný hrebeň. Vedie takmer pod samotný vrchol Jelenca. Na skalách sa napriek rýchlemu tempu zastavujeme. Otvárajú sa nám netradičné výhľady hlavne na majestátnu Vysokú s okolím. Hmm... palcom si dvíham padnutú sánku. Byť tu za správneho fotografického svetla, nafotíme úžasné fotky. Aspoň si s Vladom sľubujeme, že sa sem vrátime. Nadšení z výhľadov pomaly zdolávame posledné výškové metre.

Jelenec – Geldek, vrchol

Záverečné stúpanie vedie lesom popri skalnom prahu. Znova, už po koľkýkrát, nám naše Malé Karpaty pripravujú nečakané prekvapenie. Takmer s úžasom hladíme na rozsiahlu plochú vrcholovú lúku, porastenú niekoľkými solitérmi. Takmer dokonalý anglický park sme nečakali. Vrch Jelenec – Geldek má dva takmer výškovo identické vrcholy. Oba, západný aj východný dosahujú výšku 694 m n. m. Rozdiel je len v centimetroch. Oddeľuje ich sedlo. Ako som napísal, vrchol západného sa nachádza na plochej lúke, východný je viac bralnatý a ukrytý v krásnom a neporušenom lese. Oba stoja za návštevu. My tentokrát zostávame na západnom vrchole, kde sa zdržíme dlhšie. Akosi sa nevieme odtrhnúť od krásnej scenérie. No pokročilý čas, pokiaľ nechceme ísť potme, nás núti k návratu. Padá posledné „Vale!“ a pomaly zostupujeme skalným chrbtom. No nevraciame sa na lesnú cestu, ale krížom cez les smerujeme k lúke Holint.

Smer Sološnica

Lúku len ju prejdeme a na jej severnom konci sa napojíme na modrú značku, vedúcu do sedla Skalka. Ale nám sa po značke nechce ísť. Preto zvolíme prudký zostup severným smerom cez zalesnený žľab. Onedlho nám cestu skríži zvážnica. Chvíľu po nej postupujeme na západ, ale neskôr sa znova spúšťame dole, do bezmennej bočnej vetvy Sološnickej doliny. Privádza nás do hlavnej doliny, kde sa napájame na žltú značku vedúcu do Sološnice. Denné svetlo sa mení na šero, ktoré neskôr hustne v tmu. Ticho doliny pretína len náš rozhovor a svetlá čeloviek. Onedlho opäť križujeme červenú značku – Štefánikovu magistrálu, čo je neklamný znak, že ku krčme a k autu máme na skok. Mňa ženie dopredu predstava záverečného posedenia a zhodnotenia túry pri pivku a borovičke, Vlada predstava výborného rezňa a kofoly. Keď obaja sedíme v teple krčmy, sme radi, že sa nám podarilo dnes zdolať nielen Jelenec a Geldek, ale aj navštívili hrebeň Bielej skaly. Jednoducho sme radi, že sme znova prežili krásny deň v lone našich hôr.

Pár slov na záver

V článku som sa nechcel venovať problematike zvernice, prístupu a pohybu v jej priestore. Preto ani nebudem rozoberať túto problematiku. My sme pri túre prechádzali len jej malou okrajovou časťou. Aj tento úsek sa dá minimalizovať vynechaním trasy po terénom zlome k Bielej skale. Jedine pri výstupe na vrchol Jelenca a Geldeka od západu je nutné prechádzať územím zvernice. Preto si spolu s Vladom myslíme, keby náhodou bola niekedy v budúcnosti vôľa a ochota, určite by sa našlo obojstranne výhodné riešenie, umožňujúce návštevu atraktívneho vrcholu Jelenca a Geldeka.

Užitočné odkazy

Odštepný závod Lesov SR Smolenice
Zvernice SR
Obec Sološnica
Výstup na Jelenec – Geldek od východu

Zdieľaj:  
Reakcie
Biela skala, Jelenec a Geldek 29/05/16 20:37 36 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Útulňa Koliba Príslop Počas mojich fotograficko-turistických potuliek po Veľkej Fatre som sa dostal koncom minulého roka do sedla Príslop. Z predchádzajúcej túry po turčianskom hrebeni pohoria som vedel, že kúsok pod sedlom sa nachádza malý prístrešok, kde som vtedy spal. Dnes je situácia iná. 23/07/16 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Túra Dravce – Gehuľa – Chata Vinná – Nižné Ružbachy Keď som sa v roku 2006 prvýkrát dozvedel, že sa plánuje zrušenie Vojenského obvodu Javorina v Levočských vrchoch, tajne som dúfal, že sa tam čoskoro vyberiem. Nakoniec bol vojenský obvod z rozhodnutia Vlády SR zrušený k 1. januáru 2011. O rok nato bolo vyznačených viacero nových turistických trás. Najdlhšia, vedúca naprieč pohorím, vznikla v roku 2012. Práve jej trasa ma dlho lákala, až som sa rozhodol, že si ju v máji 2016 konečne celú prejdem. 04/07/16 Anton Zahradník Levočské vrchy
Prístrešok Bochnicová vo Veľkej (Nolčovskej) doline Veľká Fatra je povestná množstvom miest, kde sa dá viac či menej pohodlne stráviť noc počas viacdňových potuliek. Na jednej túlačke po dolinách pohoria som sa dostal do Veľkej (Nolčovskej) doliny nad obcou Nolčovo. V jej hornej časti som natrafil na stavbu prístrešku, ktorý sa dá zaradiť do zoznamu miest vhodných na bivak v tejto časti horstva. 02/07/16 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 1. ročník pretekov Ultra Fatra naživo Dnes o 7:00 úspešne odštartoval nový ročník ultra-trailových pretekov Ultra Fatra. Trasa s parametrami 56 km/3860 m začína v Dolnom Harmanci, vedie cez Japeň, Staré hory, Ostredok, Chatu pod Borišovom, Rakytov, Smrekovicu a Sidorovo do Ružomberka. Na štart sa v peknom počasí postavilo 95 pretekárov. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Útulňa Zrub Lámaná skala Pri putovaní po desiatich kopcoch medzi Naháčom, Hradišťom pod Vrátnom, Dobrou Vodou a Jablonicou sa mi podarilo pri pohybe mimo značiek nájsť dve voľne prístupné chaty. Pravdepodobne sa tu turisti pohybujú len po značkách a hlavne po červenej. Inak si neviem vysvetliť, že oba objekty, ležiace priamo na lesných cestách, ešte nikto nepriblížil ostatným turistom. O Gočálovej búde som písal nedávno, tak teraz pár údajov o chate Lámaná skala. Teda pomenoval som si ju podľa miesta výskytu. dnes Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Vápeč, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa a Homôľka Nedávno sa na Hikingu objavili dve reportáže o prechode Cesty hrdinov SNP z Dukly na Devín. Cesta bola pred niekoľkými rokmi v Strážovských vrchoch preložená kvôli nezhodám s majiteľom pozemkov, pričom nová trasa vedie nezaujímavými zvážnicami. To ma motivovalo konečne sa vybrať na kopec, ktorého názov ma fascinoval. Volá sa Hrubá Zliezajňa. Keď sa vyberiete hrebeňom cez kopec alebo cez lazy v okolí Valaskej Belej, pôjdete oveľa zaujímavejšou trasou, než Cesta hrdinov SNP. včera Martin Knor Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Biela skala, Jelenec a Geldek 29/05/16 20:37 36 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty a zvernica Biela skala)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 694 m n. m.
    • min: 221 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 659 m
    • klesanie: 659 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 09.02.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.46551 ° SŠ
      dĺžka: 17.23094 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.46551 ° SŠ
      dĺžka: 17.23094 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • potoky v Sološnickej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Malacky (vlak, bus) - Sološnica (bus), parkovanie pred krčmou pod Roštúnom
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1799 ľudí
1.43 (1)