Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Kmeťovce – Horšianska d. – Kalinčiakovo

Bolo to niekedy začiatkom 80-tych rokov 20. stor., keď som v týždenníku Život objavil článok o „tajomnej doline“ pri obci Horša. Hneď ma to zaujalo. Začal som pátrať v dostupných zdrojoch a plánovať jej návštevu. Ale prišiel povolávací rozkaz, narukoval som a plán návštevy upadol do zabudnutia. Nadlho. Až nedávno, keď som sa dozvedel o prechode dolinou turistami z Kremničky, sa mi v hlave vynorili staré plány. Stačilo nahovoriť kamaráta Vlada a mohli sme vyraziť.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+134 m stúpanie, -183 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 20.04.2013
Pohoria
Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina - Ipeľská pahorkatina (Brhlovské podhorie a Santovská pahorkatina) - predhorie Štiavnických vrchov
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 235 m n. m.
  • Najnižší bod: 164 m n. m.
Doprava
Levice (vlak, bus) - Kmeťovce (bus), Kalinčiakovo (bus) - Levice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Horšianska dolina

Je dosť možné, že mnohí turisti pri vyslovení názvu Horšianska dolina ani nevedia, o ktorú dolinu ide, kde sa nachádza a čím je výnimočná. Preto by som rád lokalitu predstavil širokej turistickej verejnosti. Horšianska dolina sa nachádza v severnej časti Podunajskej pahorkatiny, severovýchodne od Levíc. Jej priestor zasahuje do katastrálneho územia obcí Kmeťovce, Žemberovce, Horša (mestská časť Levíc) a Krškany. Je orientovaná v smere sever – juh a preteká cez ňu riečka Sikenica. Dolina bola v roku 1976 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu s rozlohou 326 ha. Za začiatok doliny sa dá považovať miesto, kde Sikenicu pretína most s hlavnou cestou, vedúcou z Levíc cez Hontianske Nemce do Krupiny a Zvolena. Poniže sa tok Sikenice začína postupne zarezávať do vulkanického podložia. Riečka v dĺžke približne 8 km vytvorila eróznou činnosťou v andezitoch a v sprašovej tabuli Hrona kaňon hlboký až 80 metrov, pričom skalné bralá dosahujú na viacerých miestach výšku až 30 metrov. Dno je hlavne v severnej časti zalesnené hustým porastom. Svahy doliny sú zarastené teplomilnou vegetáciou lesostepného charakteru. Do približne stredu doliny je situovaná obec Horša. Za ňou sa charakter doliny mení. Dno sa rozširuje a pri Krškanoch pozvoľne ústi do otvoreného terénu. V tejto časti vedie náučný chodník Horšianska dolina. Začiatok je v Horši, koniec sa nachádza v kameňolome pri Malých Krškanoch. V minulosti sa tu nachádzali tri mlyny, pričom dodnes existuje len Pálov mlyn pred Malými Krškanmi, ktorý stojí na ľavom brehu Sikenice. Za Krškanmi sa dá pokračovať po pravom brehu Sikenice do obce Kalinčiakovo, ktorá je známa nielen románskym kostolíkom, ale aj blízkym rekreačným strediskom Margita Ilona.

Obec Horša sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína pod menom Horhy v roku 1295. Názov je odvodený od šľachtického rodu Horhy, ktorý ju vlastnil do roku 1552. Po tomto letopočte sa v držbe vystriedalo viacero majiteľov. V roku 1629 sa jej vlastníkom stáva rod Pomothy. V 17. stor. bola obec poplatná Turkom. Od 18. stor. sa obec radí medzi tzv. kuriálne dediny. Okolo roku 1828 sa tu dalo napočítať 55 domov s 533 obyvateľmi, v roku 1927 v 91 domoch žilo 346 ľudí. Na začiatku 20 stor. sa viacerí obyvatelia vysťahovali za prácou do USA a Kanady. Smutnou kapitolou je deportácia 6 občanov židovskej národnosti do koncentračných táborov. Po roku 1986 bola Horša pričlenená k Leviciam. Z pamiatok je najvýznamnejšia kúria rodiny Belházy, postavená v roku 1755, ktorú po roku 1919 obývali tzv. prídelci. Dnes je z nej ruina. Stála severne od obce vo svahu nad odbočkou cesty Levice – Kmeťovce – Žemberovce. Ďalej je to klasicistický evanjelický kostol a. v. z roku 1820 a kostol reformovanej kresťanskej cirkvi postavený v roku 1869, ktorý je dnes taktiež v ruinách. V obci nie je žiadne ubytovacie zariadenie, bývalá chatová osada je v súčastnosti mimo prevádzky. Zato krčma je krásne obnovená. Ako perličku uvádzam existenciu známeho erotického salóna nad dedinou, kde sa dá „teoreticky“ prenocovať.

Ešte niekoľko postrehov

V prvom rade by som chcel upozorniť na najvhodnejšiu dobu návštevy. Tou je jednoznačne neskorá jeseň, zima alebo skorá jar. V týchto obdobiach je severná časť doliny najlepšie priechodná. V pohybe nám nebude nebrániť mimoriadne bujná vegetácia, ktorá od apríla do októbra prechod severnou časťou doliny takmer znemožňuje. Zaobídeme sa aj bez komárov a iného nie veľmi príjemného hmyzu. Na jar treba pred prechodom sledovať vodný stav Sikenice – stanicu Kalinčiakovo. Vysoká vodná hladina môže byť taktiež prekážkou priechodnosti. Prechod severnou časťou je najlepšie absolvovať po pravom brehu. A to z dôvodu, že z tohto brehu sa dá krásne obdivovať bralnatý úsek, ktorý v prípade postupu po ľavom brehu treba obchádzať. Za Horšou, v južnej časti doliny, vedie po pravom brehu cesta s trasou náučného chodníka. Po ľavom brehu síce nevedie chodník, ale aj trasa tadiaľto je zaujímavá a turisticky atraktívna.

Trasa

Kmeťovce – smer Žemberovce – most cez Sikenicu – Horšianska dolina – Horša – NCH Horšianska dolina – Malé Krškany – pravý breh Sikenice – Kalinčiakovo

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prechod severnou časťou Horšianskej doliny

Po mnohých odkladoch, prieťahoch a nepriazni počasia konečne s kamarátom Vladom vystupujeme z autobusu v obci Kmeťovce, kde sa začína náš toľko očakávaný prechod Horšianskou dolinou. Rýchlo prejdeme na horný koniec dediny, kde na križovatke ciest odbáčame smerom na Žemberovce. Idúc po ceste zdolávame terénnu vlnu a v miernom klesaní sa dostávame na most cez Sikenicu. V tomto mieste sa začína tok Sikenice postupne zarezávať do plochej krajiny. Steny doliny sa nebadane dvíhajú. My postupujeme po lúke na pravom brehu, kde objavujeme prvé čarovné zákutia. Onedlho sa steny doliny priblížia k toku riečky. Aj les hustne, musíme prekračovať popadané kmene a predierať sa cez spleť konárov, aby sme postúpili vpred. Obdivujeme prvé bralá, meandre rieky s mohutnými kmeňmi stromov, pereje aj tajomné tíšiny. Občas ideme cez malé lúčky, ale väčšina trasy vedie zalesneným brehom. Aj keď tadiaľto nevedie chodník, postup vďaka vegetačnému kľudu zvládame bez väčších problémov. Za ústím Devičianskeho potoka sa na ľavom brehu objavuje malá rybárska búdka. V nej sa dá v prípade nepriazne počasia ukryť, resp. stráviť noc. Meandrujúca Sikenica sa striedavo primyká raz k jednému, raz k druhému brehu. Steny doliny vytvárajú nefalšovaný kaňon.

Naraz sa ocitáme na podlhovastej lúke, na ktorú ústi lesná cesta. Vyberám sa ju preskúmať. Cesta smeruje po svahu doliny smerom hore, preto sa vraciam späť k Vladovi. Ten mi z diaľky dáva znamenie, že objavil niečo monumentálne. Keď to zbadám, tiež som poriadne prekvapený. Predo mnou stojí na druhom brehu takmer 300 m dlhá a skoro 20 m vysoká kolmá skalná stena. Jednoducho úžasné! Ešteže ideme po pravom brehu. Ísť po ľavom, celú skalnú stenu musíme obísť po jej vrchole. A ani by sme nevedeli, aké krásne zákutie obchádzame. Preto s vervou fotíme, brodíme sa brehom a stále obdivujeme scenériu. Ale keďže je pred nami dlhá cesta, zvyšujeme tempo postupu. Krajina je stále rovnaká, divoká, bralnatá a plná tajomných zákutí. Znenazdajky sa pred nami črtá nejasný chodníček. Vedie popri brehu k menším bralám. Za nimi prichádza na lúku, kde objavujeme ďalšiu jednoduchú búdu. Tiež sa dá využiť na úkryt pred nepriazňou počasia. Dokonca sa tu vcelku pohodlne vyspia dvaja – traja turisti. Kúsok povyše stojí ešte menší prístrešok, kde sa dá prespať. K búde vedie lesná cesta z Horše, ktorá je odtiaľto vzdialená asi 1 km. Ideme cestou, keď sa za necelú štvrťhodinu dolina rozšíri a vchádzame na miestne futbalové ihrisko. Teda, nebyť hrdzavých bránok, ani to nespoznáme. Na druhom brehu onedlho zbadáme bývalú chatovú osadu, žiaľ, spustnutú. Prejdeme zopár desiatok metrov, keď sa pred nami objavujú prvé domy Horše.

V Horši

Obec je veľmi pekná, učupená pod bralami v doline. Pomaly, ale isto sa premieňa na víkendové sídlo. Svedčia o tom viaceré domy, ktoré sú vkusne zrekonštruované a slúžia ako chalupy. V jednej sa pristavujeme. Pýtame sa na krčmu. Je v centre, ale otvorená býva až poobede. Preto aspoň na jej zastrešenej terase oddychujeme a dopĺňame energiu. Mňa dosť mrzí, že je zatvorené, lebo v útulne zariadenom interiéri, ktorý vidieť cez okno, by som si s radosťou dal načapovať jedno a možno aj tri pivká. Ale čakať na otvorenie sa nám nechce. Preto onedlho vyrážame. Chceme postupovať po trase náučného chodníka, ktorý sa začína kúsok pod krčmou a pokračuje k južnému koncu dediny.

Prechod južnou časťou Horšianskej doliny

Pri poslednom dome sa lúčime s Horšou. Prechádzame lesom a okrajom lúk. Škoda, že stromy a kroviny bránia výhľadu, lebo dolina je tu iná, ako v severnej časti. Trasa je nenáročná, rýchlo postupujeme vpred. Oceňujeme možnosť dozvedieť sa viac z panelov náučného chodníka o doline, faune i flóre. Ale mrzí nás, že celá cesta je tak trochu nudné putovanie medzi okrajom lesa a krovinami, rastúcimi pri ceste. Často zachádzame ku Sikenici alebo ideme lúkami popri brehu. Odtiaľ obdivujeme bralnaté svahy a zákutia pri brehu. Po takmer hodine putovania sme sa dostali ku kameňolomu, kde sa náučný chodník končí. Do Krškán nám chýba prejsť len niekoľko desiatok metrov. Rezko ich zdolávame. Mne akosi vyschlo v krku, preto dosť nedočkavo vyzerám krčmu. Stretávame miestneho báčiho, ktorý nás spoľahlivo naviguje smer hostinec. Zrýchlime krok a čoskoro sedíme pri pive. Vlado šomre, veľmi sa mu tu nepáči, ale mne to neprekáža. Dávam si ďalšie pivko... Keď ma Vlado konečne vyduril von, presúvame sa k mostu a po cestičke vedúcej na pravom brehu naberáme kurz Kalinčiakovo. Sprvu ideme lesom, neskôr sa prepletáme cez háje a lúky. Sprava sa pripája spevnená cesta, ktorou sa dostávame k severnému okraju Kalinčiakova.

Záver v Kalinčiakove

Na naše veľké prekvapenie nachádzame na brehu Sikenice skládku všelijakého odpadu. Stavebný materiál, kusy nábytku a neidentifikovateľný bordel sa povaľuje na brehu. Z vody ako provokácia trčí stará pec. Nechápavo krútime hlavami. Trasu do centra Kalinčiakova zvládame za necelú štvrťhodinu. Keď sa pred nami objavuje krčma a návršie s románskym kostolíkom, vieme, že sme v cieli. Ešte pred zasadnutím k zaslúženému pivku a kofole sa ideme pozrieť ku kostolíku. Je to románska kamenná stavba z 12. stor. Máme šťastie, upratuje tu staršia pani, ktorá nám dovolí nahliadnuť do jeho interiéru. Ten je jednoducho fascinujúci. Potom si naozaj sadáme k nápojom, kde spoločne hodnotíme túru ako výbornú!

Na záver pár postrehov

Prechod Horšianskou dolinou je nenáročná až stredne náročná túra. Dá sa zvládnuť do štyroch až piatich hodín. Keďže postupujeme popri brehu Sikenice, s orientáciou problémy nie sú. V severnej časti, kde nevedie žiadny chodník, treba postupovať opatrne. Táto časť sa nedá absolvovať na bicykloch. Za Horšou sa ide po ceste súbežne s NCH Horšianska dolina. Tento úsek sa dá absolvovať na bicykli. V prípade, že divočiny ešte nemáte dosť, v Horši prejdite na ľavý breh Sikenice. Tým budete postupovať popod bralá až k Pálovmu mlynu. Nevedie tadiaľto žiadny chodník a trasa je veľmi podobná severnej časti. Od Pálovho mlyna sa ide po poľnej ceste až ku Krškanom. Samozrejme, túra sa dá predĺžiť po zaujímavom okolí (Brhlovce, Žemberovce, Santovka), prípadne spojiť s návštevou iných atraktívnych miest (Levice s hradom a Krížny vrch). Zvlnená krajina v okolí je neobjaveným rajom cyklistov, ktorý vďaka svojej mobilite dokážu navštíviť a objaviť mnohé zaujímavé miesta.

Užitočné odkazy

Horšianska dolina
Obec Horša
NCH Horšianska dolina a NCH Krížny vrch
Obec Krškany
Obec Kalinčiakovo
Kostolík v Kalinčiakove
Mesto Levice
Tekovské múzeum a hrad v Leviciach
Rekreačné zariadenie Margita – Ilona

Fotogaléria k článku

Najnovšie