Plešaté hory

Názov Pilis [čítaj: Piliš] (maďarsky Pilis-hegység, slovenský Pilišské/Plešské vrchy) pochádza zo slovanského slova Pleš (tak ako na Slovensku Plešivec a pod.), podľa nezalesnených (lysých, plešatých) svahov kopcov. Príkladom je aj najvyšší vrch Pilis (756 m n. m.), ktorý je z južnej časti skalnatý, lysý. Dôkazom sú písomné zmienky o vrchu zo stredoveku, kde sa uvádza pod názvom Ples. Na vrch Pilis sa v posledných rokoch každý rok konáva „Pešia túra Pilišanov“ – čo je stretnutie Slovákov z oblasti Piliša. Je tu niekoľko obcí, v ktorých ešte stále žijú naši krajania a zachovávajú si svoje národnostné tradície. Sú to napríklad obce (v zátvorke je vžitý slovenský názov) Piliscsév (Čív), Pilisszentlélek (Huta), Pilisszentkereszt (Mlynky), Piliscsaba (Piliňská Čaba/Piliščaba), Pilisszántó (Santov) a Pilisszentlászló (Svätý Václav/Senváclav).

Samotné pohorie sa tiahne od Ostrihomu (Esztergom) až po Budapešť. Západná časť - Pilišské vrchy sú vápencové pohorie s množstvom jaskýň a východná časť - Vyšehradské vrchy (Visegrádi hegység) sú sopečného pôvodu. Naša túra bude vo východnej časti. Pilišské a Vyšehradské vrchy spolu s Börzsöny (Beržeň) na ľavej strane Dunaja a mokraďami pri rieke Ipeľ tvorí Národný park Dunaj–Ipeľ (Duna-Ipoly Nemzeti Park).

Zaujímavosti obce Dömös

Túru začíname v obci Dömös v ohybe Dunaja. Prístup je možný autobusom z Ostrihomu, kam sa dostaneme peši zo Štúrova cez obnovený cestný most Márie Valérie. Po oboch stranách sú chodníky pre peších či cyklistov. Autobusová stanica je neďaleko centra mesta. Autobusy chodia často. My sme prišli autom a po cca 20 kilometroch od Štúrova prichádzame do cieľovej obce. V obci sa oplatí pozrieť zrúcaniny prepošstva založeného v roku 1107 princom Álmošom, bratom kráľa Kolomana. Podľa archeologických vykopávok bol zrekonštruovaný celý suterén kostola, ktorý patrí k najkrajším pamiatkam gotiky v Maďarsku. Prepošstvo bolo zničené v 1538 počas tureckých nájazdov a dedina bola obnovená až po porážke Turkov koncom 17. storočia. Adresa: Dömös, Felsőfalu-Dűlő, otvorené: 1. mája - 31. októbra, od 10.00 - 16.00 h (v pondelok je zatvorené).

Dostanete sa tam z dediny aj po červenej značke smerujúcej na Szakó-nyereg (nyereg znamená sedlo). V dedine asi na mieste dnešného kostola vraj v 11. - 12. storočí bol hrad a často sa tu zdržiavali králi Ladislav I. a Belo I. (od r. 1046 do 1060 nitrianske údeľné knieža a 1060 - 1063 uhorský kráľ). Samotný Belo I. tu utrpel, ako sa neskôr ukázalo, smrteľné zranenie, keď sa v čase príprav na vojnu s Henrichom pod ním zrútila stavba trónu, napriek tomu vyrazil na výpravu, ale cestou zomrel (podľa niektorých sa to stalo na spomínanom Arpád váre/Arpádov hrad v katastri obce).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa

Dömös – Szentfa kápolna (kaplnka) – Rám-szakadék (ústie Rokliny)– Arpád vár (ruiny hrádku) – Lukács árok – Szentfa kápolna - Dömös

Vyrážame z veľkého parkoviska pri výletnej reštaurácii (toho času však zatvorenej) po červenej značke. Z tohto miesta sa môžeme pokochať pohľadom na skalné zrázy protilahlého výbežku pohoria Börzsöny – priamo oproti (na druhej strane Dunaja) vidíme v skale tmavý otvor Remete barlang, v preklade Pustovníckej jaskyne (vytesané v 11. storočí). Po krátkej chvíli (cca 200 m), ešte v dedine sa červená značka rozdeľuje: napravo ide spomínaná červená k opátstvu a rovno pokračuje červená, žltá a zelená – týmto smerom ideme aj my. Postupne vychádzame z dediny popri Mlynskom potoku (Malom patak) a okolo minifarmy domácich zvierat (veľmi zaujímavá časť pre deti), až prichádzame k Szentfa kaplnke (asi 1,6 km od parkoviska). Podľa tradície sa roku 1885 deťom pasúcim husi zjavila Panna Mária a zjavenie sa malo opakovať aj neskôr za svedectva celej dediny. Neskôr na miesto začali prichádzať pútnici a bola postavená kaplnka. Pri kaplnke je krásne upravené miesto na táborenie, altánok a lavičky, v čase nášho výletu bolo ako nové, žiadni vandali sa doň nepustili, ako často vídať u nás. Je tu aj upravený prameň pitnej vody.

Z tohoto miesta prudko do kopca odbočuje trojuholníková červená na Predikalószék – skalná vyhliadka s vraj najkrajším pohľadom na ohyb Dunaja, ale my pokračujeme ďalej po červenej, žltej a zelenej stále popri potoku Rám. Turistické značenie v Maďarsku je trocha odlišné. Klasická farebná pásová značka ako u nás, ale aj trojuholník, alebo aj plusko (kríž), príp. znak jaskyne a podobne. Po chvíli (400 m) sa odpája žltá na Lukács árok a po ďalších cca 400 m prídeme k ústiu rokliny Rám (Rám-szakadék), kam smerom doprava odbočuje zelená značka.

Roklina a Arpádov hrad

Samotná tiesňava je asi 1 km dlhá, z toho stredná - najzaujímavejšia časť asi polovicou pripomína rokliny v Slovenskom raji. Nájdeme tu vodopády, skalné misy. Na najužších miestach je len 2 - 3 m široká, lemovaná skalnými stenami so zaujímavými tvarmi. Miestami je hlboká až okolo 30 m. Najťažšie priechodné miesta sú sprístupnené pomocou rebríkov a do skaly zapustených zábradlí na pridržiavanie. Túto časť si užili predovšetkým deti. Potok nevysychá ani za najväčších horúčav a v čase dažďov môžu byť niektoré úseky aj nepriechodné. V hornej časti rokliny sa pripája z ľavej strany iná menšia roklina, ktorá nie je sprístupnená. Samotný prechod roklinou je stredne náročný, zvládnu ho aj malé deti a zaberie asi hodinu. Nám 2 hodiny - s deťmi nám všetko trvá približne dvojnásobne, kto má deti, vie prečo... Ale sme radi, aspoň máme viac času na vychutnanie si prírody. V závere doliny vystúpame na hrebeň s obmedzenými výhľadmi – predovšetkým na samotnú roklinu. Roklina sa vraj má ísť len zdola hore, ale bežne ňou turisti prechádzajú aj smerom dole, tak neviem, kde je pravda.

Ideme stále ďalej po zelenej, až stretneme žltú (po ktorej smerom dole pôjdeme naspäť cez Lukács árok – Lukáčov jarok), pokračujeme asi 100 metrov spolu, kde sa značky znova rozdeľujú. Z tohto miesta po pravej strane na vrchole kužeľovitého 484 m n. m. vysokého kopca je druhý cieľ nášho výletu Arpád vár (Arpádov hrad). Ak pokračujeme kúsok po zelenej, napravo bude chodník až na vrchol (neznačkovaný). Toto sme nevedeli a tak sme sa vydali po sotva badateľnej cestičke z tohto miesta, ktorá je značne nepohodlná asi používaná skôr zverou.

Arpád vár sú pozostatky hradu z 12. - 15. storočia. Dnes sú viditeľné hlavne terénne nerovnosti na mieste bývalej priekopy a obvodových múrov. Na niektorých miestach vystupuje na povrch aj samotné murivo a zvyšky múrov, resp. 3 - 4 metre vysoké valy, či kopy sutiny možno skrývajúce aj ďalšie zachovanejšie časti. V centrálnej časti pevnosti sa nachádza skala (na niektorých miestach opracovaná), kde stálo samotné jadro hrádku. Je vidieť zvyšky prepadnutých podzemných miestností. Podľa maďarských historikov to bol kráľovský hrad, ale písomné zmienky, ktoré by sa k nemu viazali, nie sú jednoznačné (mohlo ísť aj o iný hrad v blízkosti). Niektoré fragmenty nájdené počas vykopávok môžeme vidieť v Ostrihomskom múzeu.

Naspäť sa vraciame rovnakou cestou až po miesto, kde sa žltá značka odpája od zelenej, po chvíli chôdze (asi 1 km) cez les (niektoré kopce okolo ponúkajú pekné výhľady) prichádzame k potoku do Lukács árku a cez Lukáčov jarok pokračujeme asi 1 km až k "szentfa kápolna" (szent fa = posvätný strom). Samotný Lukács árok je dolina so strmými zrázmi, miestami potok tečie cez menšie skalné prahy, ale nie je to taká roklina ako Rám. V dedine kúsok pred parkoviskom, kde sme nechali auto, sa občerstvujeme v miestnej krčmičke, kde robia výborné hamburgery i langoše a odchádzame domov.

Zhrnutie

Celý výlet sme absolvovali za jedno poobedie (asi 5 hodín), s dlhými zastávkami na hrade, kaplnke či v rokline. Trasa je vhodná pre rodiny s deťmi, pre milovníkov histórie a prírody. Ak si radi užijete v prírode samotu, tak na túru odporúčam ísť cez týždeň, nakoľko je to pre Maďarov známa prírodná atrakcia. Značenie je dobré, pozor treba dávať na križovatkách značiek, keďže v Maďarsku väčšinou nebývajú smerovníky s cieľmi ako u nás a značka odbočí bez akejkoľvek výstrahy. Je dobré mať mapu, ktorá sa dá kúpiť v maďarských kníhkupectvách. Mali sme mapu Pilis, Visegrádi hegység od spoločnosti Cartographia v mierke 1 : 40 000. Prípadne si vytlačte schému turistických trás elektronickej mapy (do vyhľadávača lokalít >> "Település-kereső:" zadajte názov východiskovej/cieľovej obce >> Dömös a potvrďte tlačidlom >> "keresés").

Autori fotografií: Vladimír Prutkay a manželka

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek