Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Šikľavá skala a Markušovský skalný hríb

Keď som prvýkrát videla kdesi v časopise záber toho zaujímavého miesta, začala som po ňom pátrať. Myslela som si, že sa nachádza niekde v Nízkych Tatrách. Nik mi nevedel o ňom nič povedať. Veľa som prešla, skúmala, až kým som zistila, kde sa nachádza. Počas zimného pobytu v Slovenskom raji som si odbehla pozrieť si skutočnosť. Prvé kontakty boli úžasné. Odvtedy som v zime po ceste na východné Slovensko nevynechala ani jednu možnosť návštevy Šikľavej skaly. Chodievam skontrolovať, ako kvitne. A veru, nikdy nesklame.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+200 m stúpanie, -200 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 04.02.2012
Pohoria
Slovenské rudohorie: Volovské vrchy a Hornádska kotlina
Trasa
Doprava
Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Matejovce (nad Hornádom
vlak, bus)
Markušovce (vlak, bus) - Spišská Nová Ves (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: 2012_siklava_skala.gpx

Trasa

Matejovce (nad Hornádom) – Šikľavá skala (Šikľavský ľadopád) – Markušovský skalný hríb – Markušovce

Veľmi som chcela stiahnuť kamarátov z turistického klubu na toto miesto. Mnohým takéto atrakcie unikajú, hoci prešli veľa našich, ale aj zahraničných hôr. A tak pripravujem pre nich plán. Plán pre našich účastníkov celoslovenského zimného zrazu turistov v Levoči. Zisťujem možnosti dopravy, riešim jej časový rozpis. Všetko vychádza, ešte aj silné mrazy hrajú do karát. Dohodujeme si deň a ide sa.

Šikľavá skala (ľadopád)

Z Levoče do Spišskej Novej Vsi sa vezieme autobusom, nadväzne naň nám ide vlak smer Košice. Vystupujeme v dedinke Matejovce nad Hornádom (nie Matejovce pri Poprade). Prístup ku skale nie je značený. Je tu len informačná tabuľa so smerovníkom. Keďže cestu dobre poznám, bez váhania sa vydáme za dedinku. Prichádzame na lúku. Po lúčnom chodníku, spájajúcom Matejovce a Chrasť nad Hornádom, vedľa hlavnej železničnej trate, po asi 15 - 20 minútach sa dostávame na čarovné miesto. Najprv vediem partiu nad priepasť, údolíčko, jamu, či ako by som to nazvala. Nech si vychutnajú celkový pohľad. Prekvapenie nenechá len tak postávať. Z cesty sa dá zostúpiť nepríjemným, šmykľavým zrázom až pod skalu. Miesto som pri predchádzajúcich návštevách dôkladne preskúmala, a tak vediem parťákov kúsok späť, kde sa krovinatým chodníčkom pohodlne pod skalu dostaneme. Foťáky cvakajú, staviame sa medzi cencúle, nadšenie nedá odísť z miesta. Rýchlo si vybehnem naspäť na chodník, aby som si pofotila postavičky pod skalou, lebo len tak je vidieť mohutnosť celej krásy. Zakaždým, keď sem prídem, som sama. Konečne mám postavičky tam, kde som ich chcela mať. Keď sa nabažíme krásy, pokračujeme za ďalším cieľom našej túričky.

Markušovský skalný hríb

Vraciame sa do Matejoviec, tentokrát na žltú značku. Cesta je dobre značená, a tak popri potoku, po miernom stúpani nachádzame zaujímavú prírodnú atrakciu. Ku hríbu nie je prístup zhora. Je lepšie zísť po chodníčku nižšie. Hľadám opäť možnosti odfotiť si ho s postavičkou, aby bolo vidieť jeho výšku. Je výhoda, že listy na strome nie sú, a tak sa mi to celkom darí. Poriadne zaostávam, skupina sa pobrala ďalej. Rýchlo ju stíham. Dobiehačky nemám rada, nedá sa pri tom príroda vychutnať tak, ako by som si to priala. Prechádzame okolo zamrznutého Hornádu. Dvaja rómski dospeláci a zopár deťúreniec zbierajú drevo, čo rieka priniesla a nosia ho na hromádky. Deti sú premrznuté, dosť biedne oblečené. No je vidieť, aké sú usilovné. Zdvíhajú každú paličku, drievko. Pristavujeme sa, rozprávame sa s nimi. Každý z nás siaha do svojho batohu, kontroluje zásoby, ktoré si zobral na túru. Rozdávame banány, jabĺčka. No decká sa najviac tešia cukríkom a čokoládkam. S poďakovaním si ich berú. Je mi ich ľúto. Sú ešte malé. Ony za to nemôžu, do čoho sa narodili. Čo z nich spravia dospeláci, je ich osud. Odchádzame od nich. Usmiati, asi rodičia, ale hlavne deťúrence nám ešte dlho mávajú. Je vidieť, ako si medzi sebou dobrotky delia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Záver

Stále po žltej značke sa dostávame do Markušoviec. Hľadáme otvorenú krčmu, trošku sa v mrazivej zime zohriať. No nemáme šťastie na žiadnu. Času do plánovaného odchodu autobusu máme ešte habadej. Kde ho stráviť, aby sme nepremrzli? Postávame na zastávke autobusu, študujeme cestovný poriadok v nádeji, že nájdeme nejaké približovadlo smer Levoča. Prichádza autobus. Nevieme, odkiaľ sa vzal. Šofér akoby čítal naše myšlienky. Ak idete do Levoče, vezmem vás. Neveriacky prikyvujeme, nasadáme a v teple autobusu s peknými zážitkami dňa smerujem do Levoče.

Bola som zvedavá, ako miesto vyzerá v lete. Čo spôsobuje tvorbu ľadovej nádhery v zimných, zamrznutých mesiacoch? Nenápadný skalný prah. Nad ním Šikľavský vodopád. Voda z neho sa rozlieva po prahu a v jemných prúdoch padá z výšky asi 5 metrov do jamy. V zime pramienky zamŕzajú. Cencúle, ktoré vznikajú, by si mohli podať ruky s ľadovými výtvormi v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Avšak krása nevydrží dlho. Keď mrazy ustúpia, ľady padnú. Striedaním mrazov s oteplením vznikajú pod Šikľavou skalou úžasné, ale aj nebezpečné útvary. Šikľavá skala je taky malý - veľký zázrak prírody. Zázrak, ku ktorému sa oplatí zájsť, keď je v najkrajšom rozkvete. Počas mrazivej zimy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie