Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ferrata Ferrata HZS na Martinské hole v zime

Keď bola otvorená ferrata Horskej záchrannej služby na Martinské hole, povedal som si, že by stálo zato ísť si ju prejsť. Niekoľkí priatelia, ktorí ju už prešli, mi ukazovali fotky a namotávaný som bol stále viac a viac. Konečne prišlo ochladenie a voľný víkend pred Vianocami ma zlákal na zimné dobrodružstvo.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+660 m stúpanie, -660 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 21.12.2013
Pohoria
Malá Fatra: Lúčanská časť
Trasa
Voda
chaty na Martinských holiach
Doprava
Martin (vlak, bus, MHD) - Martine, časť Stráne (MHD Martin, parkovisko pod starou lanovkou na Hodinovke)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Po telefonickom rozhovore sme sa dohodli, že využijeme inverzné počasie a vypadneme zo sivej atmosféry kotlín a dolín do kopcov a hôr. Najlákavejšia je ponuka zimného prechodu novej zaistenej cesty, vybudovanej Horskou záchrannou službou (HZS). Mám všetok potrebný výstroj a výzbroj nachystané a čakám na odvoz. Švagor prichádza presne podľa plánu. Zaparkuje u mňa a ďalej sa presúvame mojím autom. Po ceste ešte berieme kamarátku, ktorú vystrája jej priateľ. Ten s nami nejde. Problémy s kolenom sa stupňujú a ak do konca roka nepovolia, po sviatkoch pôjde pravdepodobne, v lepšom prípade na maródku, v horšom pod nôž.

Trasa

Martin, Stráne – Malý Pivovarský potok – Pivovarský potok (ferrata) – Bazová – Martinské hole, chaty – Hodinovka – Martin, Stráne

Cesta prebieha v poriadku a onedlho parkujeme v Martine, časť Stráne (Hodinovka), na parkovisku pod starou lanovkou na Martinské hole. Beriem do rúk vytlačený článok o trase a turistickú mapu z Hikingu. Na ceste, ktorou vedie žltá značka, je vrstva ubitého snehu, zatiaľ ale mačky ostávajú v batohoch. Hneď v prvej zákrute vidíme na strome šípku ukazujúcu smer k ferrate HZS. Ešte dvadsať centimetrov snehu a nebude ju vidieť. Patrilo by sa ju umiestniť aspoň do výšky turistického značenia. Pokračujeme žlto značným turistickým chodníkom, ktorý kopíruje serpentíny stúpania spevnenej cesty. Nohy podklzujú na šmykľavom teréne a mne dochádza trpezlivosť. Hádžem batoh na zem, vyberám cicušky a odteraz som veľký frajer bez kĺzania. Moji súpútnici robia to isté a náš krok sa zrýchľuje. Smerovník k ferrate nehľadám, pretože podľa článku očakávam, kedy prejdeme okolo dela (neskôr zisťujem, že chybička se vkradla a report som zle prečítal).

Kde sa stala chyba?

Konečne sme pri dele. Z chodníka, ktorý sa stáča prudko doprava, pokračuje rovno zvážnica. Pokračujeme teda rovno po nej. Je čas desiatej a kocháme sa krásnou inverziou nad Turcom. Miestami nás križuje žltá značka, ale v jednej zákrute opäť ide zvážnica rovno, tak sa púšťame po nej a začíname sa stáčať k starej lanovke, ktorú musíme podľa mapy prekrižovať. Sneh je neprešliapaný a začíname mať podozrenie, že nie sme tam, kde máme byť. Stále však máme dobrý smer. Dokonca prechádzame Malý potok. Pred sebou vidím hrebeň, ktorý musíme pretraverzovať a na jeho druhej strane je dolina Pivovarského potoka a náš cieľ.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vidíme starú lanovku, avšak zvážnica končí. Čo ďalej? Rozhodujem sa prejsť nadivoko popod lanovku a pretraverzovať v jednej výške les. Viem, že po čase sa musíme napojiť na správny chodník. Počasie je krásne, čas máme tiež dobrý, smer máme daný, tak smelo pokračujeme v traverze. Prichádzame na hrebeň oddeľujúci dolinu Malého potoka od doliny Pivovarského potoka. Nachádzame od zveri vyšliapaný chodník. Dávame si krátku pitnú prestávku a pokračujeme po prti do doliny. Zrazu medzi stromami zazriem pod nami zvážnicu s vyšliapaným chodníkom. Konečne sme na správnej ceste. Už len pár minút a sme na začiatku ferraty. Stratili sme asi hodinku času, ale nik z nás nemá naponáhlo, tak to nikomu neprekáža.

Ferrata Horskej záchrannej služby

Jedna dvojica VHŤákov je nachystaná na odchod na trasu. Aj my sa chystáme. Na hlavy prilby, obliecť úväzy, pripevniť ferratový set, mačky na nohách sú dávno. Bezpečnosť nadovšetko. Mám prejdené viaceré ťažké istené cesty v Rakúsku, takže viem, že podcenenie obtiažnosti sa nevypláca. Konečne sme nachystaní, vyrážame. Chodník je zasnežený, vodiace lano je očistené od snehu. Pred pár dňami ho čistili členovia HZS. Patrí im za to veľká vďaka. Našťastie je chodník prešliapaný, v opačnom prípade by bolo náročné nájsť pod snehom schované bezpečné kamene potrebné na prechod cez potok. Vodiace lano určuje líniu výstupu a prešliapaný chodník určuje bezpečné stupy. Prvá časť cesty nie je náročná, ale miestami je istenie nevyhnutné, pretože výstup snehom a ľadom pokrytým chodníkom sa stáva obtiažnejším a nebezpečnejším a hneď jeho náročnosť stúpa o jeden stupeň.

Kocháme sa zamrznutou a zasneženou prírodou. Niekoľko snehových splazov a menších lavíniek dáva tušiť zvýšené riziko po dlhotrvajúcom snežení. Prichádzame na miesto, kde sa cesta rozdvojuje. Na výber sú dve vetvy. Ľahšie B-čko a ťažšie C-čko. Volíme si ťažší variant a hneď za rohom je prvá C-čková časť. Občas prechádzame z jednej strany potoka na druhú. Všetko je pod snehom a veríme prešliapanému chodníku. Jednoduché časti cesty sa striedajú s náročnejšími. Cicušky na nohách spoľahlivo držia. Občas sa zaiskrí pod nohami, a vtedy si človek povie, že keby nebol istený, veľmi by riskoval zdravie, či nebodaj život.

Výškové metre pribúdajú. Prechádzame popod na strome zavesenou zástavou. Červené šípky a stopy v snehu nás vyvádzajú z potoka ku skale so slovenským dvojkrížom. Je tu oddychové miesto, kde je vrcholová kniha. Zobliekame výzbroj a konečne obedujeme. Stretávame dvojicou VHŤákov z rána, ktorých sme občas zahliadli v rokline.

Odtiaľto prejdeme ešte pár výškových metrov do kopca, natrafíme na modrú značku a ňou prichádzame ku chatám Martinských holí. V bufete pri zjazdovke zajeme a zapijeme úspešný výstup a žltou značkou zostupujeme k autu. Po ceste dobiehame známu dvojicu a dávame sa do reči. Počas zostupu zisťujeme, kde sme mali ráno zísť zo žltej značky, kde sa stala chyba. Na strome pri značke je dokonca malá šípka, určujúca smer. Tú sme si ale pri výstupe nevšimli, nakoľko sme mali v hlavách zafixovaný kanón. Na parkovisko prichádzame za súmraku. Je plné. Veľa ľudí dnes využilo krásne počasie na horách a vyhlo sa depresívnej sivej v zahmlenej Turčianskej kotline.

Záver

Zabezpečená cesta HZS je v zime nádherná. Avšak je aj náročná a bez potrebnej výzbroje nebezpečná. Preto odporúčam každému, kto sa chce pokochať klenotom lúčanskej časti Malej Fatry, aby nerobil hlúposti a do istenej cesty nastupoval poriadne vystrojený a výzbroj aj náležite používal. Lebo prípadným nešťastím neurobíte zle iba sebe, ale aj tomu, kto bude s vami a kto sa bude musieť o vás postarať. Ďakujem členom HZS a dobrovoľníkom za očistenie vodiaceho lana spod snehu a ľadu.

Horám zdar a horskej službe pokoj!

Autorka fotografií: Ľubomíra Vičanová

Fotogaléria k článku

Najnovšie