Trasa

Svit – Veľká Lopušná dolina – lyžiarske stredisko Lopušná dolina – lúka Holá – sedlo Tabličky – Kozí kameň – Štefánikova horáreň – lyžiarske stredisko Lopušná dolina – Svit (trasa na mape)

Svit

Je doobedie, niekoľko málo dní pred zimným slnovratom a vykračujeme si zo Svitu po prázdnom cyklochodníku proti prúdu rieky Poprad. Približne v tretine priemyselného areálu sa rieka Poprad stáča na sever k svojmu zdroju - Popradskému plesu (resp. sútoku Hincovho potoka a Krupej) a nasledujeme jeho prítok, rieku Mlynicu. Keď prichádzame k cestnej komunikácii, vydáme sa zelenou turistickou značkou vľavo smerom do Lopušnej doliny.

Veľká Lopušná dolina

Po kilometri míňame koniec, respektíve začiatok náučného chodníka Baba. Na lúke pri informačnom paneli svieti slnko, a keďže cesta viedla a aj naďalej pokračuje v tieni Kozích chrbtov, dávame si malú energetickú prestávku. Oddýchnutí sa vraciame späť na zelenú značku. Postupne sa nám otvárajú výhľady na kopec s vrcholom Bôrik a ďaleké kočiare Vysokých Tatier. Po ďalšom kilometri prichádzame k lyžiarskemu stredisku Lopušná dolina. Snežné delá statne snežia, pretože prírodného snehu je tak poskromne, že ani polia na druhej strane cesty nezakrýva.

Meníme farbu trasy. Zelená zatáča vľavo a obchádzajúc kopec Čierna (1104,1 m) vedie do sedla Tabličky (1060 m). My stále pokračujeme „našou“ cestou zo Svitu, ale odteraz ňou vedie žltá značka, ktorá sem prišla z neďalekej liečebnej obce Lučivná. Túra je zatiaľ monotónna, bez výškových zmien. V lete sme autá nestretli takmer žiadne a aj teraz v zime, mimo lyžiarskej sezóny, ich nebolo viac ako dve-tri. Ideme popri potoku Lopušná, ktorého meno zjavne prezrádza, že tu pravdepodobne rastie hojne lopúchov. Keď máme v nohách celkovo 8 km od Svitu, opúšťame žltú značku a vchádzame vľavo na lesnícky chodník. Podľa vrstevníc v mape sme vo výške 850 m a pred nami je 400 metrov stúpania.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kozí kameň

Chodníkom sa v pohodovom tempe dostávame na lúku menom Holá. Je to jedno z miest, ktoré sú v itinerári dnešných výhľadových bodov. Doprajeme našim zrkadlám vo fotoaparátoch pohľady na končiare od Kriváňa po Patriu. Ako stúpame zasneženou lúkou, postupne sa odkrývajú aj Západné Tatry. Na konci pokračujeme lesným chodníkom takmer kolmo na vrstevnice až napokon prichádzame na zelenú turistickú značku, ktorá vedie po zvážnici do Vikartoviec. Je tu miesto s výhľadom na Kráľovu hoľu. Biely hôľny hrebeň s čiarkou vysielača vztýčenou k nebu na nás pôsobí impozantne. Miesto nás tak očarilo, že si dávame neskorú obedo-poobednú siestu. Prepočítavame zostávajúci čas výstupu, balíme a ďalej stúpame zelenou do sedla Tabličky. Miestami sa ukazujú obmedzené výhľady na Tatry. V sedle prechádzame na modrú značku, ktorá nás dovedie na vrchol.

Príroda je sfarbená zlatou hodinkou. Snažíme sa čo najrýchlejšie dostať hore k výhľadom. Keď sme tam, nechce sa mi veriť vlastným očiam! Som svedkom divadla, aké som doteraz ešte nevidel. Pri mrazivej dohľadnosti sú pred nami Západné a Vysoké Tatry, kúpajúce sa vo svetle zapadajúceho slnka. V diaľke je jasne rozpoznateľný Veľký Choč a za ním Stoh a Veľký Rozsutec z Malej Fatry. Druhej strane pohľadu dominuje hrebeň Nízkych Tatier s Ďumbierom a Chopkom. Meníme objektívy, stoj čo stoj sa snažíme zachytiť posledné svetlo dnešného dňa. Na samotný Kozí kameň prichádzame, keď riadky vo vrcholovej knihe sú osvetlené len poslednými zvyškami lúčov spoza horizontu. Pridáva sa k nám jediný turista celého dňa. Dozvedáme sa, že je zo Svitu a občas si po práci dopraje oddych výšľapom do Kozích chrbtov.

Návrat

Do Svitu sa vraciame lesníckym chodníkom, ktorý vedie ku Štefánikovej horárni. Prudko padáme dole 400 m, presne toľko, čo sme vystúpali. Miestami je takmer po kolená nafúkaného snehu. Svit mesiaca v spojení so snehom je dostatočný, a tak ani v lese netreba vyberať čelovky. Po prejdení 2,5 km sa za horárňou napájame na zelenú značku, po ceste pokračujeme do 1 km vzdialeného lyžiarskeho strediska Lopušná dolina a ďalej do Svitu.

Záver

Nástup a návrat výšľapu je monotónny dlhou dolinou, ale výhľady splnili všetky očakávania a výrazne vyvážili jednotvárnosť. Výhľady nie sú umožnené skalným bralom, ale vďaka chýbajúcemu porastu. Jedným z lákadiel pohoria je aj to, že oproti davom v Tatrách je tu zvláštnosťou stretnúť turistu.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek