Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Víkend v Západných Tatrách II.

Vďaka relatívnej nedostupnosti si Západné Tatry zachovali skutočné čaro hôr. Na ich úpätiach nestoja mestá, nepremáva vlak. Nie sú posiate chatami a horskými dopravnými zariadeniami. Okrem dolín sú sprístupnené aj takmer všetky hrebene a vrcholy. Preto sú obľúbeným cieľom turistov či trekerov všetkých vekových kategórií zo Slovenska a okolitých krajín.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+1091 m stúpanie, -1331 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 25.6.2006
Pohoria
Západné Tatry
Trasa
Voda
Zverovka, Látaná dolina, Jamnícka dolina, potoky
Nocľah
bez
Doprava
bus z Pribyliny
SHOCart mapy
VKÚ č. 3 Západné Tatry 1:25000

Úvod

Zobudiť sa a cez strešné okno vidieť Roháče, ako sa kúpu v lúčoch vychádzajúceho slnka, je ako sen. Čaká nás peší presun na Liptov, ktorý je zároveň aj peknou túrou. Budíček o 6.35 a okolo siedmej už kráčame Látanou dolinou.

Predchúdzajúci deň

Trasa

Zverovka - Látaná dolina - sedlo Zábrať - Rákoň (žltá) - Volovec - Jamnické sedlo - Jamnícka dolina - Pribylina hot. Esperanto (modrá, zelená)

Látaná dolina - Sedlo Zábrať

Látaná dolina je paralelná s Roháčskou dolinou. Tiež má asfaltový povrch a sprievodcom je zurčiaci potok. Asi po tri štvrte hodinky chodník opúšťa cestu vpravo. Pod prístreškom sa naraňajkujeme a stúpame cez kalamitisko a neskôr chodníkom cez smrekový les. Do sedla Zábrať možno vystúpať aj od Ťatliakovej chaty, cesta Látanou je tajomnejšia, prevažne ukrytá v lese, pokiaľ nedosiahnete záverečný kotol doliny. Cesta ostrým, mierne stúpavým oblúkom cez kosodrevinu je z kategórie tých najpohodlnejších výstupov do tatranských sediel. Na západe už vidno Osobitú, na východe sa črtá pohraničný hrebeň Dlhý úplaz. Sedlo Zábrať umožňuje nádherný výhľad na celú Roháčsku dolinu vrátane reťaze hôr nad ňou. V porovnaní s predošlým dňom je horúci polooblačný deň so slušnou viditeľnosťou. Otravné muchy opäť dobiedzajú a v objektíve ich mám naraz aj tri. Zaujme nás pohľad na včera prejdenú časť hrebeňa, odtiaľto sa javí dosť neschodne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rákoň - Volovec - Jamnícke sedlo

Zo sedla vedie výstup strminou na Rákoň a Volovec. Výstup sa zdá byť namáhavý, nie je to však také zlé. Skalistý charakter vystriedal hôlny, samozrejme, žulová sutina pod nohami nechýba. Výstup na Rákoň znepríjemňujú len muchy a teplo, pohľad doprava na skalisté hory a doľava na vápencovo-hôlne kopce však pôsobí ako balzam. Na Rákoni sa zjavuje prvý hraničný kameň a pohľad na Tatry Zachodnie. Z tejto výšky sa už vynárajú aj všetky štyri Roháčske plesá. Výstup na Volovec tiež netrvá dlho, kto by nechcel na vrchol, tak v jeho západnej stene do Jamníckeho sedla vedie neznačený traverz. Na vrchole je plno. Volovec svojim charakterom pripomína liptovské vrcholy, na vrchu je veľká lúka s kamennými mužíkmi. Turisti sa vyvaľujú v tráve a užívajú si lúče slnka a výhľady na Liptovské Tatry, Ostrý Roháč a Plačlivé. Na horizonte možno rozoznať aj Kriváň a časť centrálnej časti Vysokých Tatier. Keď podídem k okraju lúky, spodné Jamnícke pleso svieti ako smaragd. Na hrane Ostrého Roháča ako mravci opatrne lezú postavičky. Roháčsku dolinu opäť vyplnila nízka oblačnosť, ktorá postupne zakrýva aj Ostrý Roháč a Plačlivé. Cesta do Jamníckeho sedla vedie rovnakým terénom ako výstup. V sedle je zaujímavý pohľad na Ťatliakovu chatu a jazero, žiaľ kto túži po pivečku musí až cez sedlo Rákoň, strminu by zdolal len kamzík. Pohľadom sa rozlúčime s Roháčmi a vydáme sa na zostup dlhočiznou Jamníckou dolinou.

Jamnícka dolina - Pribylina

V jej závere dominujú dve plesá, k nim však treba prejsť cez pár morén. Dolina má minimálne dva výrazné prahy, cez ktoré treba prešliapať - najprv cez skalnatý chodník v kosodrevine a neskôr cez smrekový les. Tesne pred lesom je vyvalený smerovník na Hrubý vrch, ktorý je pre mňa súkromným symbolom Liptovských Tatier, bol som na ňom asi trikrát. Na poslednom výstupe ma doprevádzala ešte za slobodna manželka, odvtedy ho používa ako odstrašujúci príklad túry. Suťový žľab, kade vedie chodník, je prevažne pod snehom. Mačky, ktoré zbytočne vlečiem, by som tam veru využil. Po zostupe lesom už pokračujeme pomerne monotónnou trasou. Cestu oživujú vodopády padajúce z kolmých stien Otrhancov ako aj početné potoky zo stien Baranca. V doline vyčíňali víchrice a je tu citlivo spracované polomisko. Keď prejdeme mostom cez potok, vyzujeme si topánky a nohy si schladíme v ľadovej vode. Z rázcestia Nižná lúka je to do kempu v Račkovej doline len slabá polhodinka. Pri priehrade sa močia a slnia ľudia. Voda je čistá ako na Jadrane. V kempingu nás privíta latkový plot. V časoch mojich pobytov bol kemp ešte neoplotený. Prejdeme cez povestnú dieru a dorazíme v nádeji na jedlo do reštaurácie. Ako kemp tak aj reštaurácia je takmer prázdna. Stoly a stoličky jedálne sú uložené pekne na kope a sedí sa len pri pulte v krčme. V ponuke sú nápoje vo fľaškách a pár horaliek a čokoláda, ktorú pani práve vykladá do regála. Nevaria, budú až od 1.7. Pri stoloch sedia chlapi, asi robotníci z kempu. Nakoniec sa nad nami zľutujú a predajú nám kapustnicu, ktorá im zostala. Po namáhavom pochode chutí skvele. Z kempingu je to po asfaltke dole asi štyridsať minút na autobusovú zastávku. Diery v asfalte sú ako pred rokmi vyspravené smolou, ktorá sa topí, smrdí a lepí na topánky. Ceste od Podbanského dominuje Kriváň s aurou z oblakov. Na zastávke autobusu už čaká početná čisto ženská horská výprava, ale našťastie sa všetci pomestíme.

Západné Tatry dovidenia a opäť niekedy nabudúce!

Fotogaléria k článku

Najnovšie