Kto je Michal Knitl?

Cestovateľ, fotograf, dobrodruh, coutchsurfer. Asi najlepšie ho charakterizujú dve vety: "Cez 500 nocí prespal na viac ako 200 gaučoch na 3 kontinentoch," a "Keď cestuje, zaujímajú ho dve veci: život domácich a hory."

Technické údaje

Knižka má formát 25 x 21,5 cm, tvrdú väzbu, 187 strán textu, ďalej kreslenú mapku a 121 plnofarebných fotografií. Na úvodnej obálke je fotografia nevesty z Indie a na zadnej obálke fotografia z túry okolo Kančendžongy. Autormi fotografií sú Michal Knitl a Ivan Roslyakov. Kniha je tematicky rozdelená do troch hlavných kapitol: India, Nepál a Bangladéš. Autor strávil cestovaním 9 mesiacov, z toho 6 v Indii, 2 v Nepále a jeden v Bangladéši.

INDIA: rovných 100 strán o cestovaní celou Indiou

Michal ju v skratke charakterizuje: "India nie je jedna krajina, India je 1000 krajín." V jednej kapitole ponúka detailný opis dohodnutej svadby trvajúcej skoro 4 dni, pokoru budúcich manželov voči rozhodnutiu rodičov, až ma to vydesí. Opis viacdenného obradu je skoro rozprávkovo idylický. Až veta nevesty ma vráti do reality: "Ak budem mať v manželstve problém, rodičia mi pomôžu, bolo to ich rozhodnutie."

Veľa rôznych tém zo života tamojších ľudí, pestrá mozaika osudov ľudí, náboženstiev. Napríklad príbehy utečencov z Tibetu. Trochu nazrie do politickej situácie z pohľadu bežných obyvateľov. Má šťastie na dobrých ľudí, ktorí mu pomáhajú, pozvú ho do svojho domu, k svojmu stolu a rozdelia sa o jednoduché jedlo, umožnia prespať. Často sa dorozumejú iba "rukami-nohami". Všetko s dôverou, hoci o ňom nič nevedia. Veľakrát sa zúčastňuje miestnych osláv, ľudia predsa vedia oslavovať všade. Ochotne ho pozývajú medzi seba.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rozmanitá príroda, ryžové polia, divoké slony, mosty z koreňov stáročných stromov, sväté kvapky zo skaly… Budhizmus, islam, kláštory, modlitebné vlajočky, ktoré vzdávajú hold prírode. Veriaci na ne zapisujú svoje modlitby, aby ich vietor odniesol do neba. Poznáme ich ako suveníry najmä z Nepálu, čo presne predstavujú jednotlivé farby, iba tušíme. Na str. 69 si môžeme vedomosti doplniť. Z trochu iného súdka je kurz budhizmu, ktorého sa autor zúčastnil v Indii, veľa krásnych myšlienok, pár strán na zastavenie a zamyslenie. Túto časť som si prečítala niekoľkokrát.

NEPÁL: dva mesiace na 45 stranách

Budhov výrok: "Cesta je dôležitejšia ako cieľ" najlepšie charakterizuje túto časť knihy, hltám ju ako detektívku. Michal opisuje svoju túru na Kančendžongu, ktorá má päť vrcholov, tie predstavujú "Päť pokladníc veľkého snehu", pokladnice prezentujú päť schránok boha, sú to... (nie, neprezradím, prečítajte si v knihe na str. 116). Bez povolenia, s krátkou epizódou s kontrolórmi, vystúpil na jeden z vrcholov v spomínanom masíve vo výške 5 936 m. Sám, dva dni nestretol nikoho, parádny výkon a úžasná vnútorná sila.

BANGLADÉŠ: 26 strán najmä o ľuďoch

Táto časť nie je taká napínavá ako zdolávanie hôr v Nepále, ale je plná neuveriteľnej človečinky. Svadba, návštevy v jednoduchých domovoch, chrámy, hinduizmus a budhizmus, cestovanie vlakom, rikše a trojkoly, rozprávanie domácich o tradíciách, zvykoch či histórii. Až 70 % svadieb je dohodnutých vopred rodičmi, možno preto sa nevesty pýta oddávajúci kňaz tri razy, či je ochotná si ženícha vziať za muža, ona musí trikrát povedať "kobul" (bengálske áno). Či sa toľkokrát pýtajú aj ženícha, to je v knihe na strane 166.

Návrat

Keď na Michala zrazu príde túžba po domove, tak je o pár dni na viedenskom letisku. A to, že ho tam víta rodina aj s rezňami, je milá bodka. Hovorí o tom, ako mu rozumie.

Na koniec

Kniha zaujme netradičným pohľadom na krajiny, ktoré už nie sú pre našinca až takou veľkou neznámou. Spôsob cestovania Michala je však iný a také sú potom aj všetky jeho zážitky. A tak neváhajte a čítajte, určite to stojí za to. Ak občas stratíte niť a zamotáte sa v spleti detailov, nemusí to byť ani tak knihou samou, ako skôr nepochopením podstaty takéhoto cestovania. A to je aj môj prípad.

Kniha neposlúži ako turistický sprievodca, neponúkne nič, čo si môžete prečítať v Lonely planet. Michal sa dostal za hranicu bežného poznávania, vnoril sa do krajiny úplne a tá sa mu odvďačila krásnymi stretnutiami a priateľstvami. Skromnosť, ktorú v krajine zažíva, aj osobne prežíva v každodennom zaisťovaní základných potrieb. Až sa s ním osobne stretnem, tak sa ho spýtam, či aj doma môže ešte jesť ryžu.

Knižku odporúčam všetkým, čo si chcú krajinu parádne vychutnať všetkými zmyslami vrátane dušičky a stačí im na to pohodlie vlastného kresla.

Michal, ďakujem.

Fotogaléria k článku