Túra

Turecká – Krížna – Suchý vrch a späť

09.06.14 Konečne nastal čas, keď sme si s parťákom tľapli na spoznávanie Veľkej Fatry. Pohoria, ktoré sme ešte nenavštívili, no veľmi nás už nejaký čas lákalo. Dohodli sme sa pomerne rýchlo, aký budeme mať cieľ. Pôjdeme rovno na Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry. Už bolo potrebné len vybrať miesto nástupu a deň. Volíme sobotu dva dni po letnom slnovrate a začneme v dedinke Turecká. Dni sú teraz sakramentsky dlhé, čo sľubuje kopu zážitkov. Nuž poďme vítať leto!

Trasa

Turecká – Salašky – Pod Líškou – Líška – Krížna – Ostredok – Suchý vrch a späť

Ráno ešte pred túrou ma čaká dvojhodinová šichta za volantom. Cesta ubehla pomerne svižne, auto odstavujem na parkovisku v Tureckej a očakávam nejakého vyberača parkovného, čo je na Slovensku bežný jav. Nikto ale nechodí a aj áut je tu poskromne. To by mohlo značiť kľud od návalov ľudí hore na hrebeni. Je len niečo vyše hodiny do poludnia, keď začíname. To nám ale absolútne neprekáža, pretože nás čaká minimálne 10 hodín svetla a časový rozvrh nám sľubuje aj veľké rezervy na poflakovanie sa. Turecká je dedinka učupená pod masívmi mohutnej Krížnej, Malej Krížnej, Majerovej skaly a Japeňa. Zdola s obdivom pozerám dookola hore na majestátne hory a už sa tešíme, keď budeme hore na hrebeni.

Pohľadali sme zelenú značku neďaleko parkoviska a ide sa hneď hore do kopcov. Míňame nejaké domy a onedlho sme na Salaškách. Sú tu rôzne chaty, ale veľmi im nevenujeme pozornosť. Tu sa napájame na žltú značku a stále stúpame, zatiaľ je to celkom nezáživné. Postupne sa vymotávame z lesa a ocitáme sa pod nefunkčným vlekom. Je pekelne dusno a pravdupovediac ma stúpanie v teple nebaví. Chcem už byť na hrebeni. No musíme si poctivo popod vlek vyšliapať ešte hodný kus až pod Líšku, tak často zastavujem a predýchavam odporné teplo. Prestávky dovoľujú obdivovať majestátnu Majerovu skalu po našej pravici, kvetenu pod našimi nohami, ale aj Starohorské vrchy pri každom obzretí. Najmä Japeň sa mi odtiaľto pozdáva (na ňom sme stáli o necelý rok).

Prichádzame k smerovníku pod Líškou (1380 m). Nachádzajú sa tu budovy hornej stanice sedačkovej lanovky, z jednej je len akési torzo stavby. Neskôr sa dozvedám, že budova vyhorela 4. novembra 2005. Odvtedy sa to už nepodarilo oživiť. Odtiaľto smerujeme po modrej ďalej hore na Krížnu. Našli sme aj drevený panel prvej zastávky náučného chodníka „Hrebeňom Veľkej Fatry“. NCH má 9 zastávok a 11 km. Z panelu sa dozvedáme, že Veľká Fatra je národným parkom od 1. apríla 2002 na výmere 40 371 ha a patrí k najzachovalejším celkom Západných Karpát s jedinečným výskytom vzácnych rastlín a živočíchov. Po tomto dni a aj po ďalších návštevách tohto krásneho pohoria som si položil otázku, prečo bolo územie vyhlásené za národný park až v roku 2002? Určite si to zaslúžilo oveľa skôr.

Postupujeme hrebeňom a čo sme tu videli som vôbec nečakal. Teda čakal, ale nemyslel som si, že to tak aj naozaj bude. Bolo to doslova ovalenie krásou, ktorá sa z bočnej hrebeňovky dá vidieť. Zem bola všade pokrytá sviežou zelenou trávou popretkávanou obrovským množstvom bielych veterníc narcisokvetých a neviem odtrhnúť oči od prudkých lavínových svahov padajúcich dole do dolín či už na "turečiansku" stranu alebo na "rybovskú" stranu. Nastala krajinkárska extáza. Kopce sú pekne modelované do oblých tvarov a presne kvôli tomuto typu hrebeňa som sem prišiel. V diaľke hore vidíme vrchol Krížnej, ktorý je ľahko rozoznateľný podľa vojenskej stavby s vysielačmi. Čo ma prekvapuje, je kopa snehu dole pod nami kdesi nad Veľkou Ramžinou, veď je leto v plnom prúde.

Cestou sa na rázcestím pod Krížnou napájame na červenú značku E8 (Cesta hrdinov SNP). Na samotnej Krížnej (1574 m) sa ocitáme okolo 14-tej poobede. Ponúka sa dobrý pohľad dole do Rybovského sedla a jeho okolia. Taktiež tam vidieť malé zvyšky snehových polí. Keď spomínam sneh, tak uvediem, že Veľká Fatra je známa množstvom lavínových svahov. Najväčšia lavínová tragédia sa odohrala 6. februára 1924, keď padla lavína práve zo svahov Krížnej na osadu Rybô. V lavíne zahynulo 18 ľudí a v počte obetí na Slovensku je doteraz najväčšou zaznamenanou lavínou.

Pri pohľade na sever parádne vidieť Frčkov, Ostredok, majestátnu Ploskú, Čierny kameň, Rakytov, Smrekovicu. Od Krížnej smerom na sever začína pravá hôľno-veľkofatranská hrebeňovka, po ktorej sa s obrovskou chuťou púšťame a foťáky si užívajú doslova a do písmena svoje. Láka ma to aj smerom ku Kráľovej studni, no to si odkladáme na inokedy. Dnes je smer jasný – Ostredok. Uberáme sa chodníčkom vedúcim v zelenom mori a neustále nás sprevádza aj zimné tyčové značenie. Ľudí stretávame až podozrivo málo. Zato vidíme viacero stád dobytka pasúcich sa v nižších polohách. Keď sme kdesi v okolí Frčkova, oplatí sa otočiť naspäť a vychutnať si pohľad na hôľny hrebeň smerom ku Krížnej. Šliapeme ďalej až vystupujeme na oblý vrchol Ostredok (1592 m), najvyšší vrch vo Veľkej Fatre. Tým ale jeho naj tohto pohoria asi začínajú aj končia, keďže je dosť nenápadný. Tým som chcel povedať, že podľa mňa je v tomto národnom parku ešte viacero kopcov, ktoré považujem za krajšie a aj s lepšími výhľadmi. Napr. taký Suchý vrch, ktorý je hneď vedľa.

Na Ostredku sa váľame do trávy a zaslúžene oddychujeme a nasávame atmosféru. Po čase hodnotíme dnešnú výpravu a počítame čas na návrat do Tureckej. V pohode to stíhame a reku ideme nazad. Peťo ale vkladá červíka do hlavy, že poďme ešte na Suchý vrch, veď je to celkom blízko atď. a láme ma neskutočne. Môj argument je jasný, keď tam pôjdeme, vychádza to tak, že k autu prídeme jednoznačne až potme a domov až niekedy po polnoci. Nevábna predstava, keďže to musím aj odšoférovať. No čo myslíte, zlomil ma? Že váhate. A veľmi dobre som urobil, že som sa nechal nahovoriť.

Suchý vrch je v podstate kontrastom k doteraz prejdeným kopcom s hladko modelovaným reliéfom, pretože na jeho časti je odkrytá vrstva pôdy a vystupujú tu rôzne skalné útvary. A veru veľmi pekne to od Ostredku vyzerá. Postupujeme si svojim vytýčeným smerom po malebnej cestičke, sledujeme aj majestátny Borišov a hradbu kopcov za ním. Po chvíli sme na ňom a zo skalných brál Suchého vrchu obdivujeme obrovitánsky kotol zvažujúci sa z Ostredku dole do Lopušnej doliny. Pochodili sme po vrchole a páčilo sa mi tu oveľa viac ako na Ostredku. Najmä pohľad na Borišov a rozložitú Ploskú je odtiaľto úžasný. A červená strecha Chaty pod Borišovom odtiaľto pôsobí ako maják. Po hodnej chvíli sme zistili, že by bolo vhodné ísť naspäť. Peťo opäť namotáva, vraj aké by to bolo tu stráviť noc, ale to sme nakoniec zavrhli. Rozlúčili sme sa miestečkom a pobrali sme sa na druhú polovicu dnešného putovania. Slnko nám začalo konečne pekne svietiť a vďaka pokročilejšiemu času sa tiene začali krásne naťahovať a to dodalo hrebeňovke ešte väčší šmrnc. Veruže sa nám vôbec nechcelo ísť preč. Hra svetla a tieňov v okolí Suchého vrchu stála za to a bol som rád, že som sa dal nahovoriť ísť aj sem.

Návrat späť tou istou trasou nás vôbec nenudil, neviem prečo, ale mal som pocit, že idem stále neznámym územím. To bolo ale určite zmenenými svetelnými podmienkami. Aj vzduch sa akosi prečistil a umožnil celkom dobré výhľady do diaľok, napr. na majestátne nízkotatranské Chochule s Prašivou. Keď sme sa dostali ku Krížnej, hra svetla a tieňov bola takmer na maxime, takže nám neostávalo nič iné, iba si prírodné divadlo maximálne vychutnávať. Zase som bol rád, že sme na hrebeni ostali dlhšie a bolo nám umožnené prežiť prekrásny záver dňa. Potom sme sa pustili smerom dole na Líšku v objatí zlatistého lesku trávy a neustále sa obzerajúc sme sledovali zapadajúce slnko. Zdrvujúci strmý zostup dole do Tureckej sčasti aj potme bola čerešnička na torte.

Záver

S odstupom času pri písaní veľkofatranského putovania môžem s čistým svedomím povedať, že to bol jeden z najkrajších dní v horách, aký som doteraz zažil. Veď som v ten deň nafotil rekordný počet fotiek. A čo viac, po ďalších návštevách Veľkej Fatry som si vždy hovoril to isté a pohorie som si úplne zamiloval. Veľká Fatra je jednoducho slovenská prírodná perla. Opísaná hrebeňovka je vhodná v podstate pre každého turistu. Akurát strmé stúpanie z Tureckej na hrebeň je makačka, tak s tým treba počítať. Za námahu ale na hrebeni čaká návštevníka veľmi príjemná odplata.

Zdieľaj:  
Reakcie
Turecká – Krížna – Suchý vrch a späť 12/06/14 07:45 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Lesnické sedlo – Cerla – Červený Kláštor Veľkonočné sviatky roku 2015 sa v Pieninách niesli v duchu sneženia, preto sa voľno veľmi nedalo využiť na turistiku. No hneď po sviatkoch prišli teplá, sneh takmer všetok zmizol a ďalší víkend sa dalo ísť na istotu. Voľba padla na moje obľúbené Lesnické sedlo a z neho pokračovať smerom na západ, kam ma nos a situácia dovedie. Koniec trasy teda ešte presne neviem, buď skončím v Lesnici alebo v Červenom Kláštore. Čo však viem, je to, že ma určite čaká krásny deň. 27/05/15 Lukáš Varšík Pieniny
Správa Chodník na Záruby od Čertovho žľabu nepriechodný Čas vianočných dovoleniek a s tým spojených pobytov v prírode je o pár dní tu a s tým sú spojené turistické výlety na atraktívne miesta. V Malých Karpatoch je takýmto miestom bez pochýb najvyšší vrch Záruby. A práve preto chceme touto správou upozorniť na možnú komplikáciu pri výstupe na ne. 12/12/14 Lukáš Varšík Správy
Túra Jesenný výstup na Siminy od Jakubian Zvyčajne plánovanie turistiky začína často študovaním dostupných materiálov o plánovanej trase alebo o oblasti. Ale pri Levočských vrchoch "natrafí poriadne kosa na kameň" na mnohých miestach, pretože informácií jednoducho niet skoro žiadnych. A to „vďaka“ takmer 60 rokom vojakmi zakazovanému vstupu do oblasti. Absencia turistických značiek, najmä v severnej časti pohoria, tiež veľmi nepomáha potencionálnym návštevníkom. Čo však vtedy, keď človek aj tak chce územie spoznávať? Jednoducho sa treba vybrať a najlepšie je vziať niekoho domáceho - znalého terénu. 10/11/14 Lukáš Varšík Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Predsilvestrovský okruh na Šíp zo Stankovian Deň pred zakončením roka 2015 priniesol veľmi mrazivé a slnečné počasie. Mojím nepokojným nohám to nedalo pokoj. Balím batoh, rýchlo sa pýtam kamarátov, či sa nechcú pridať. Nakoniec ideme len dvaja a smer máme, pre nás vzdialené končiny pri Stankovanoch – známy kopec s názvom Šíp. dnes Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Pozvánka 14. narodeniny Hiking.sk na ľubietovskej Vysokej Milí čitatelia a priatelia nášho webu, mnohí z vás už plánujú letné akcie, výšľapy, dovolenky, a tak budeme radi, ak sa s vami budeme môcť opäť stretnúť na oslave našich narodenín. Hiking.sk na prelome júla a augusta bude mať za sebou už 14 rokov svojej existencie. Oslávime ich 6. augusta na vrchole Vysoká pri Ľubietovej (994 m). 16/05/16 Soňa Mäkká Hiking akcie
PR Horský fotomaratón 2016 - cyklus leto Horský internetový klub o. z. v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska pripravili pre všetkých milovníkov hôr a fotografovania v poradí už tretiu časť fotografickej súťaže Horský fotomaratón, ktorá sa uskutoční počas prvého júnového víkendu, t. j. 4. a 5. júna 2016. včera PR článok Iné

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turecká – Krížna – Suchý vrch a späť 12/06/14 07:45 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - Hôľna Fatra (Národný park Veľká Fatra)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1592 m n. m.
    • min: 611 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1332 m
    • klesanie: 1332 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 23.06.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8479 ° SŠ
      dĺžka: 19.0895 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8479 ° SŠ
      dĺžka: 19.0895 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Banská Bystrica (vlak, bus) - Turecká (bus, parkovisko v centre pri krčme)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 695 ľudí
1.35 (1)