Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Recenzia Retrosprievodca KČST Podkarpatská Rus

Pri svojich prvých túrach v Poloninách ma silno zaujímalo územie za našou štátnou hranicou s Ukrajinou. Moje vtedajšie mapy Slovenskej kartografie z 80-tych rokov vykresľovali územie „za“ veľmi stroho – s výrazne riedkym topografickým obsahom a nápadne rovnými vrstevnicami. Veľmi rýchlo som pochopil, že moje doterajšie zdroje mi nedokážu podať ucelenú predstavu o mapovanom území a treba hľadať ďalej.

Výrobca
Klub československých turistů Praha (Jaroslav Dostál)
Model
turistický sprievodca Podkarpatská Rus
Typ
retrovydanie turistického sprievodcu
Nepáči sa mi
náhodné usporiadanie fotografií v texte
Infocena
11,- €
Obchody
karpatia.cz/…/podkarpatska-rus-pruvodce-kcst-…

Môj záujem o územie bývalej Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská Ukrajina) silnel o to viac, že ide o súčasť našej prvej Československej republiky z rokov 1919 - 1938. Pritom práve o Podkarpatskej Rusi chýbali pre mňa potrebné informácie a predstava, ako to tam vtedy vyzeralo. Náhodným hľadaním turistickej literatúry o Podkarpatskej Rusi na internete som našiel retrovydanie (2009) turistického sprievodcu z rozsiahlej edície Klubu československých turistov (ďalej len KČST), zväzok č. 6: Podkarpatská Rus (2. vydanie, 1936) od autora Jaroslava Dostála. Ihneď som si ho objednal a po jeho doručení domov som sa pustil do jeho podrobného štúdia.

Prvý pohľad

Obálka sprievodcu je typizovaná pre vtedajšiu edíciu sprievodcov KČST. Nápisy (Knižnice KČST, číslo zväzku, autor, názov, vydanie, vydavateľ) sú umiestnené na výraznom červeno-žltom podklade, nechýba logo KČST. Na zadnej obálke sa nachádza veľké logo KČST a pri ľavom okraji výzva „Přistupte za člena KČST!“. Publikácia formátu 142 x 200 mm je brožovaná s mäkkou väzbou. Sprievodca má 284 strán. Na prvý pohľad mi v ňom chýba priložená mapa, ktorá býva často súčasťou turistickej sprievodcovskej literatúry. Ako som neskôr zistil pri čítaní, na viacerých miestach sa text odvoláva na priloženú mapu, takže v pôvodnom vydaní z roku 1936 mapa musela byť priložená. Sprievodca je písaný v českom jazyku.

Úvod

V úvode autor podáva všeobecné informácie o Podkarpatskej Rusi, o klimatických pomeroch vo Východných Karpatoch, o spôsobe cestovania po Podkarpatskej Rusi. Autor ďalej dáva praktické rady a výstrahy pri pohybe na horách, odporúča správnu obuv a výstroj s ohľadom na vlhké podnebie a riedke osídlenie rozľahlého územia. Sprievodca v úvode podáva informácie o možnostiach ubytovania v chatách, útulniach, nocľahárňach a staniciach KČST. Súčasťou sú pokyny k možnostiam prechodu hraníc (upozornenie sa týka najmä peážnej železničnej trate do Rachova vedenej územím Rumunska). Napokon nechýba ani upozornenie na veľký časový rozdiel medzi miestnym časom a stredoeurópskym časom, ktorým sa vtedy Podkarpatská Rus ako súčasť ČSR riadila, s čím súvisí aj skorý a rýchly západ slnka a riziko zastihnutia tmou počas túry. Všetky praktické informácie, ktoré sú v úvode veľmi podrobne spomenuté, dávajú veľmi precíznu predstavu o podmienkach pre turistiku v tom čase. „Nebezpečí tu není. Medvěd a vlk sa člověku vyhne, lid je dobrý a poctivý – se zlými sa setkáme spíše jinde, než tady.“ Takéto a mnohé podobné riadky pôsobili na mňa silne autentickým dojmom.

Štruktúra dokumentu

Štruktúra sprievodcu sa nápadne odlišuje od mnohých iných sprievodcov, je spracovaná predovšetkým so zreteľom k pešej turistike. Súčasťou jednotlivých kapitol je veľmi presný opis značkovaných chodníkov, pričom v jednotlivých častiach sú uvedené prepisy turistickej orientácie (smerovníky), pričom je uvedená informácia o spôsobe jej umiestnenia priamo v teréne. Ústredný text je rozdelený do 10 samostatných častí:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

I. Užhorod – podrobne opisuje mesto, jeho pamiatky, históriu, ubytovacie a stravovacie možnosti, dopravné spojenie. Súčasťou je opis značkovaných chodníkov vychádzajúcich z Užhorodu. Na tomto mieste si dovolím spomenúť zaujímavosť, keď z Užhorodu viedla modrá turistická značka do slovenskej obce Petrovce a ďalej na Popričný vrch. Dnes by takéto niečo v dôsledku existencie prísne stráženej schengenskej hranice nebolo možné.

II. Jubilejní karpatská stezka – časť je nepochybne najrozsiahlejšia. Podrobne opisuje priebeh Jubilejnej karpatskej stezky, ktorá bola vyznačená v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. Trasa dlhá 343 km začínala priamo v Užhorode a končila v obci Trebušany (dnes Dilove). Sprievodca ponúka jej podrobný opis a taktiež uvádza prepisy smerovníkov, napríklad: „Užhorod je východištěm Jub. stezky. Začína u tabulky na Agrární bance u železného mostu přes Uh na Masarykovom náměstí. Text tabulky: Červená: Užhorod, Jarok 9 km, Antalovská polana 13 km, Sinatoria (971 m) 17 km, Tuří Remety 22 km, Tuřice 27 km, Tuřičky 35 km, Lumšory lázně 40 km, polonina Rovná (1482 m) 50 km, Zděňovo 70 km, Volovec, Stoj, Jasiňa, Trebušany 343 km“.

Na popis Jubilejnej karpatskej stezky, ktorý je kostrou sprievodcu, nadväzuje opis jednotlivých odbočiek, ktorých je celkovo 22 (označených rímskymi číslicami I. – XXII.). Táto časť ponúka opisy značkovaných chodníkov, ktoré priamo nadväzujú na Jubilejnú karpatskú stezku. Opisy sú opäť veľmi podrobné, nechýbajú upozornenia na možné nástrahy, nedostatky v značení, odporúčania na možnosť úkrytu v zlom počasí.

III. Mukačevo – je spracovaná podobne ako časť I., teda obsahuje precízny opis mesta, mukačevského hradu Palanok a modrého značkovaného chodníka, ktorý vychádzal z Mukačeva a smeroval na poloninu Rovná.

IV. Chust – kapitola spracovaná podobne ako časti I. a III. Jej súčasťou sú opisy značkovaných chodníkov v Chustských vrchoch a Gutinských horách.

V. Železnice – v tejto časti sú opísané všetky železničné trate prechádzajúce Podkarpatskou Rusou. V rámci každej trate je jej stručná charakteristika (o jej smerovaní, charaktere a rozsahu osobnej dopravy), nasleduje popis každej zastávky a stanice (s presným údajom o kilometrickom staničení) a v prípade, že nejaká stanica alebo zastávka je východiskom značenej trasy, nechýba ani opis trasy (v prípade že nebola opísaná ako niektorá z odbočiek Jubilejnej karpatskej stezky, v takom prípade sa uvedie iba odkaz na príslušnú stranu). Nakoľko vlastním železničný cestovný poriadok z roku 1936/1937, môžem skonštatovať, že opisy sú presné a úplne sa zhodujú s informáciami v cestovnom poriadku.

VI. Autobusové spoje – kapitola priamo nadväzuje na predchádzajúcu kapitolu o železniciach, pričom sa ponecháva doterajšia štruktúra. Najprv sú uvedené štátne automobilové trate a za nimi nasledujú súkromné automobilové trate, uvedené v poradí v akom boli linky číslované vo vtedajšom cestovnom poriadku. Pre našu zaujímavosť, v roku 1936 existovalo na Podkarpatskej Rusi 9 štátnych a 10 súkromných autobusových liniek, ktoré boli vedené na trasách, kadiaľ neviedla železnica. A súbehoch autobusovej a železničnej dopravy vtedy nemohlo byť ani reči.

VII. Turistika auty – časť udáva prehľad štátnych, zemských a vicinálnych ciest, uvádza kilometrické vzdialenosti, poplatky za užívanie cestnej siete. Uvedené sú tiež ďalšie praktické informácie pre motorizovaných turistov, ako napr. zoznam lesných správ, na ktorých je možné vybaviť povolenie na vjazd vozidla do hlbokých karpatských dolín. Sprievodca uvádza, že zjazdné vozovky na niektorých miestach vedú do výšky 1700 m n. m. Dôležitou súčasťou je zoznam benzínových staníc.

VIII. Letadlem na Podkarpatskou Rus – dojímavo opisuje letecké spojenie Prahy s Užhorodom. „Blížime se Vihorlatu a řece Uhu, hluk motoru přestává – a končí krásná pohádka.“ Aj takýmto spôsobom autor nabáda turistov k leteckému spojeniu hlavného mesta Prahou s Užhorodom dvomi linkami – „leteckým expresom“ bez nácestných zastávok za 140 minút alebo pomalšou linkou so zastávkami v Brne, Bratislave a Košiciach za 4.35 h.

IX. Seznam obcí – prehľadný zoznam všetkých obcí na Podkarpatskej Rusi. Pri každej z nich je uvedený údaj o počte obyvateľov, názve obce v menšinovom jazyku, poštovom úrade, značených chodníkoch prechádzajúcich obcou a dopravnej dostupnosti (číslo trate alebo autobusovej linky, ak tadiaľ prechádza, v opačnom prípade je uvedená najbližšia obec dostupná verejnou dopravou).

X. Různosti – v poslednej kapitole sú uvedené informácie, pre ktoré sa nenašiel dostatočný priestor v predchádzajúcich kapitolách. Čitateľ sa tak dozvie zaujímavé fakty o hraniciach, horstve, výškach hôr, vodstve, klauzúrach (nádrže), zrážkach, povodniach, geológii, minerálnych prameňoch a kúpeľoch, nerastnom bohatstve, priemysle, melioráciách, faune a flóre, lesoch a karpatských poloninách, národnostných, religióznych a jazykových pomeroch, ľudovom umení a drevených cerkvách, všeobecných dejinách a administratívnom členení.

Ďalšie postrehy

Bohatý obsah sprievodcu je obohatený dostatočným množstvom fotografií, ktoré sú v slabšej kvalite. Vzhľadom na to, že ide o takmer 80 rokov starú publikáciu, nižšiu kvalitu obrázkov by som nepovažoval za negatívnu stránku sprievodcu. Skôr fakt, že umiestnenie fotografií je náhodné a nekorešponduje s textom, v ktorom je fotka umiestnená. Fotografie preto priamo neslúžia ako ilustrácia textu, ale len ako vizuálne obohatenie textu. Popisy sú uvedené priamo pod obrázkami, čo oceňujem.

Celkové zhodnotenie

Turistický sprievodca vďaka svojmu bohatému a prepracovanému obsahu ponúka ucelenú predstavu nielen o vtedajších podmienkach pre turistiku, ale verne dotvára atmosféru všedného dňa stráveného na Podkarpatskej Rusi v období 1. ČSR. Popri turistike sa netajím silným záujmom o turistické značenie, na ktoré môžeme byť na Slovensku a Česku právom hrdý. Vždy som si kládol otázku, ako vyzeralo turistické značenie na Podkarpatskej Rusi v čase existencie tamojších odborov KČST. Práve opisovaný sprievodca mi dal vyčerpávajúcu odpoveď, akú som si predtým ani len nemohol predstaviť. Štruktúra sprievodcu je totiž postavená tak, že v kapitolách I. - V. sú postupne opísané všetky značkované chodníky na Podkarpatskej Rusi zodpovedajúce stavu z roku 1936. Preto na tomto mieste sa mi patrí vyjadriť vďaku vtedajším odborom KČST na Podkarpatsku, ktoré svojou vytrvalou prácou zlepšovali podmienky pre turistiku. Žiaľ, politický vývoj o pár rokov neskôr ukončil túto epizódu a značkované chodníky postupne upadli do zabudnutia až do roku 2006, kedy sa o ich postupnú obnovu pričinili dobrovoľníci.

Na záver snáď zostáva len dodať, že turistický sprievodca po Podkarpatskej Rusi splnil moje očakávania tak, ako máloktorá publikácia a ihneď si našla čestné miesto v mojej zbierke turistickej literatúry. Domnievam sa, že aj po necelých 80 rokoch, sú mnohé veci stále aktuálne a sprievodca tak môže byť vhodnou pomôckou pri putovaní Zakarpatskou Ukrajinou aj v súčasnosti.

Dôležité upozornenie

Retrovydanie turistického sprievodcu Podkarpatská Rus bolo vydané v roku 2009 s podporou Ministerstva zahraničných vecí ČR, Užhorodskej spoločnosti českej kultúry J. A. Komenského, Klubu T. G. Masaryka v Užhorode, Užhorodského spolku Slovákov a Zakarpatského spolku pre ochranu pamiatok. Turistický sprievodca neprešiel žiadnymi obsahovými, jazykovými a formálnymi korekciami, takže retrovydanie z roku 2009 ponúka čitateľovi úplnú autenticitu pôvodného dokumentu z roku 1936.

Najnovšie