Rozhodovanie nebolo zložité, nakoľko s Großvenedigerom sme mali negatívnu bilanciu 0 : 1 ešte z roku 2008. Takže bol najvyšší čas „zvesiť pytel“. K tomu sme si chceli prihodiť ešte nejaký ľahší vrchol v okolí. Nám sa zapáčil Hohe Dock, ktorý je hneď v susedstve, v oblasti Großglockner. Takže nasleduje rýchle balenie, letmý pohľad na predpoveď počasia neveštil nič moc, ale veď to nás predsa nemôže odradiť, či?

1. deň

Neukirchen am Großvenediger – Berndlalm – Postalm – Kuersinger hutte (2558 m)

Nejako sme si zaužívali vyraziť skoro ráno z Bratislavy, aby sme boli tak cca o 9-tej až 10-tej pripravení na nástupe. A naozaj, aj s miernym blúdením okolo Saldzburgu a „skratkou“ cez Nemecko, sme zhruba o 9.30 h dorazili na parkovisko Hopffeldboden nad obcou Neukirchen am Großvenediger. Netradične sa za parkovanie platilo 3,- €/deň, ale vzhľadom na turisticky frekventovanú a dobre udržiavanú cestu ku chate to bola adekvátna suma. Smerom ku chate (resp. k údolnej stanici nákladnej lanovky) vedú dve cesty. Červená značka, ktorá vedie cez les a klasická asfaltová/šotolinová cesta, ktorá slúži pre taxíky a zásobovanie priľahlých Almov (niečo ako naše salaše). Nakoľko počasie nebolo až také priaznivé a sem-tam aj spŕchlo, vybrali sme si lesnú cestu, ktorá nám poskytovala aspoň aké-také útočište pred kvapkami. Cesta vedie dlhým, ale zato krásny údolím riečky Obersulzbach, lemovaného strmými fliačkami trávy s nespočetným množstvom voľne pasúcich sa kráv. Teraz rozumiem pojmu „horské mlieko“, pretože kravy sa pásli v tak neskutočne strmých zrázoch, že aj človek by mal problém vyjsť a udržať sa tam. Almy zatiaľ zívajú prázdnotu, ale cestou spať praskali vo švíkoch. Za posledným almom (Postalm) resp. za údolnou stanicou lanovky, kde skončila šotolina, cesta začala prudko stúpať a rýchlo sme naberali smer na Kuersinger hutte do výšky 2558 m. Zhruba po 4,5 hodinách sme si vychutnávali pivko a sledovali sme klesajúcu oblačnosť a dážď z pohodlia chaty.

Kuersinger hutte sa nachádza na nie až tak notorickej známej severnej ceste na Großvenediger. Samotná chata bola vybudovaná v roku 1842 vo výške približne 2500 m a o pár rokov neskôr, v roku 1885, sa chata presunula na svoju terajšiu pozíciu do výšky 2558 m. Od tých čias sa objekt už iba rozširoval. Dnes dokáže ubytovať do 150 hostí a v zimnom období je k dispozícii 16-miestny winterraum. Ceny sú štandardné rakúske: pivo 4,20 €/0,5 l, spoločná izba 23,- €/noc s OeAV 11,- €/noc. Musím ešte vyzdvihnúť príjemnú obsluhu a neskutočne krásne okolie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň

Kuersinger hutte – Großvenediger (3666 m) – Kuersinger hutte

Podľa nám dostupných informácii cesta z chaty na vrchol by mala trvať približne 4,5 hodinky, preto sme nemali dôvod na skoré ranné vstávanie a budík sme nastavili na 6.00 h. Samozrejme ako vždy, ani o 6-tej sa niekomu nechcelo vstávať a preto sme si dopriali ešte pár minút v posteli. Po rýchlych raňajkách, obliekaní a nutnom prebaľovaní ruksakov sme približne o 7.00 h vyrazil smerom na vrchol. Cesta spočiatku kopírovala vrstevnice po úpätí kopca Keeskogel a po približne hodinke klesla na ľadovec. Únavnú cestu po ľadovci nám spestrila iba jedna menšia trhlinka, ktorú sme ukážkovo a bezpečne prekonali s pomocou horolezeckej techniky. V sedle medzi Malým a Veľkým Venedigerom sme zvažovali, či si „nevybehneme“ aj na Malý Venediger, ale vzhľadom na to, že sme nevideli stopu, sme od zámeru upustili a sústredili sme sa len na vrchol Grossvenedigeru.

Cesta od sedla ku vzdušnému hrebeňu nám netrvala ani pol hodinku a po ďalších pár minútach sme sa kochali scenériou pri vrcholovom kríži. Tak predsa sa nám po 6 rokoch podarilo vyjsť aj na vrchol Großvenedigeru. Už od sedla sa všetky oblaky potrhali a zdvihli a na vrchole nás čakal pohľadnicové azúro a bezvetrie. Čo viac si môže človek priať? Napríklad opaľovací krém. Po našich skúsenostiach z hôr, že tam vždy fúka, sneží a prší, sme akosi opomenuli, že aj v horách vie byť teplo, a aj bolo. Celú cestu spať po ľadovci sme preklínali slnko a v duchu si nadávali ako môžeme všetci traja zabudnúť zobrať opaľovací krém. Zhruba po 3 hodinkách grilovania z každej strany sme dorazili spať na chatu spálení a s hlavami napuchnutými ako avatar. Našťastie orosené pivko napravilo našu pošramotenú psychiku a krém našu tvár a splietali sme nový plán. Nakoniec sme za rozhodli ostať v oblasti Großvenedigeru a na ďalší deň sa pokúsiť vyjsť na vrchol Keeskogel, ktorý sa týčil priamo nad chatou.

3. deň

Kuersinger Hutte – Keeskogel (3291 m) – Neukirchen am Großvenediger

Informačná tabuľa hlásila 3,5 hodiny na vrchol, podľa informácii obsluhy chaty cesta vraj trvá iba 2,5 hodiny, nám to na vrchol trvalo menej ako 1,5 hodiny. No čo už, asi sme boli iba dobre rozbehnutí z Großvenedigeru, alebo sme mali dobré podmienky. V každom prípade nás zachránila milá pomocná sila z chaty Kuersinger – češka Veronika (Verča), ktorá sa s nami podelila o opaľovací krém a skúsenosti z výstupu. Samotný výstup prebieha v mixovom teréne a naozaj závisí od snehových podmienok. Keďže sme opäť vyrážali dosť skoro, sneh ešte nebol roztopený a dalo sa po ňom pohodlne isť, avšak na druhej strane, na skalách, na ktoré ešte nesvietilo slnko bol ľad, ktorý sa nestihol roztopiť. Tesne pod vrchol bol terén tak strmý, že sme museli použiť čakany, nakoľko sneh bol stále zmrznutý a v prípade pošmyknutia by sme síce skončili na chate, ale asi v nevábnom stave.

Na vrchole opäť pohľadnice... Úžasné výhľady na každú stranu. Klein Venediger, Großvenediger , Gross Geiger, Maurerkeeskopf, Sonntagkopfe... Jednoducho nádhera. Posledné fotky, zápis do vrcholovej knihy a hurá dole. Na chatu sme sa vrátili rýchlo, a po pár minútach oddychu sme smerovali ku parkovisku. Pekné počasie vyhnalo veľké množstvo rôznych turistov, ktorí sa teraz tmolili dolinou hore. Či už to boli rakúski dôchodcovia, páriky na bicykloch alebo horolezci, všetci sa tešili z nádhernej prírody a krásneho počasia. A vlastne aj my. Aj keď nám bolo ľúto, že sme boli spálení a že opúšťame krásnu oblasť Venedigeru. No tešili sme sa z toho, že sa sem ešte určite vrátime.

Záver

Keď by som mal porovnať južnú cestu (cez Defragger Hutte) a severnú cestu (cez Kuersinger Hutte) na Großvenediger, asi by som sa priklonil ku druhej. Prístup na chatu je zhruba rovnako dlhy, ale údolie je zaujímavejšie a chata mi prišla o poznanie priateľskejšia. Z chaty, okrem opísaných ciest na Großvenediger a Keeskogel, existujú aj ďalšie trasy. Nás najviac zaujal výstup na Gross Geiger, ktorý sa týči nad údolím. Aj keď má len 3360 m, tým že je bližšie ku chate, vyzerá dominantnejšie ako samotný Venediger. Krásny výstup na Großvenediger a Keeskugel za nami a hurá Gorss Geiger pred nami.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek