Pekné slnečné júnové ráno sa stretávame v Dolnej Lehote s ostatnými účastníkmi aj so sprievodcom. Nasleduje autotransfer asfaltkou vo Vajskovskej doline k terénnej stanici NAPANT-u, kde priberáme do partie dvoch rangerov. Po krátkom briefingu nad turistickou mapou stúpame severozápadným až severným smerom krížom cez les. Občas natrafíme na polovnícke chodníky, ktoré vedú v úbočí traverzom. Nikdy sa ich však dlho nedržíme, hoci pohyb po nich je výrazne jednoduchší, ako ísť len tak na voľno. Našim cieľom je totiž húštiny vyhľadávať, nie sa im vyhýbať. Charakter túry je výrazne odlišný, ako sme zvyknutí a to, čo bežne považujeme za nudný "prelet" pásmom lesa, sa premieňa na zážitok.

Počas trasy máme početné zastávky na zaujímavých stanovištiach s odborným výkladom o skladbe lesa, jeho veku či histórii. Debatujeme o metódach výskumu, o bezzásahovosti či dôležitosti ochrany prírody vo všeobecnosti. Dozvedáme sa o veľkej biodiverzite našej prírody, čo hneď pohotovo Marián ilustruje na šiestich druhoch papradia, ktoré rastie pod jediným stromom práve v mieste, kde sa nachádzame. Na inom stanovišti navŕtame strom špeciálnym tenkým vrtákom, aby sme sa zo šúľku dreva mohli dozvedieť vek stromu. Okrem veku vedia z tejto sondy vedci zistiť aj charakter vývoja počasia počas života stromu a aj to, v ktorých obdobiach bol strom súčasťou lesa a v ktorých stál skôr osamotený. Medzi účastníkmi je aj ornitológ, takže výklad máme obohatený o vtáctvo a taktiež sa pomocou prehrávača zvukov v smartfóne snaží niektoré druhy privábiť. To sa mu aj viac či menej darí. Pri šliapaní do kopca sa však často zamýšľam, či počúvam jeho nahrávku alebo skutočného operenca.

S pribúdajúcimi výškovými metrami sa postupne mení charakter lesa. Od viacmenej listnatého, cez zmiešaný až po výraznú prevahu ihličnanov a na hornej hranici smreky a vyššie len kosodrevina. Keď opustíme les, nasledujú alpínske lúky plné rôznorodej kveteny. Tu zas nachádzame stanovištia malinkých orchideí, ktoré – hoci v malom – nezaostávajú za krásou ich ozdobných príbuzných zo zahraničia. Taktiež pri pramenisku ochutnáme žeruchu a pokračujeme lúčnym terénom až k miestu, kde si dávame dlhšiu pauzu. Vychutnávame si pritom netradičné pohľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. V pozadí majestátny masív Chopka s Ďumbierom a oproti hrebeň Pálenice a Baby.

Pokračujeme na hranici lesa a alpínskych lúk traverzom a cez dolinu rozoznávame Žiarsku hoľu. Nasleduje strmý výšvih na juhovýchodnú rázsochu Skalky. Tu má túra klasický nízkotatranský hrebeňový charakter. To však nebráni Mariánovi pokračovať vo vyzdvihovaní zaujímavostí zo sveta horskej flóry. Ukazuje nám najmenšie stromy, no podľa vzhľadu by ste určite netipovali, že tie malinké čudá sú vŕba, konkrétne vŕba bylinná (Salix herbacea) a vŕba tupolistá (Salix retusa). K vrcholu Skalky sa dostávame o chvíľku, opätovne sedíme a vychutnávame si výhľady. Tieto nie sú až také exotické, keďže vrcholom Skalky vedie žltá turistická značka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nasledovný zostup pridáva exotiky, pretože strmo klesáme do severovýchodne orientovaného ľadovcového kotla pod Skalkou, kadiaľ žiadna značka nevedie a v minulosti ani neviedla. Prekonávame viacero prahov a postupne schádzame do pásma lúk premiešaných s kosodrevinou. Na jednom mieste dáme oddych kolenám a vychutnávame si nevšedný výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier v mäkkom podvečernom svetle. Keď prejdeme pásmo kosodreviny, na hornej hranici lesa nás čaká ešte jedno prekvapenie – možno najstarší smrek v Nízkych Tatrách (viď predposledné foto). Vzrastom je neveľký, no budí ohromný rešpekt – takto nejako som si predstavoval Enta pred sfilmovaním Pána Prsteňov. Jeho vek nebol ešte presne zisťovaný, Mariánov odhad však bol 450 až 500 rokov. To je však nič oproti limbe z Nefcerky vo Vysokých Tatrách, ktorá má obvod kmeňa 450 cm a odhadovaný vek 1200 rokov! Iba jeden jej padnutý konár s krúbkou 8,5 cm podrobili vedci skúmaniu mikroskopom a spočítali až 680 letokruhov.

Pokračujeme strmým zostupom popri potoku k Vajskovskému vodopádu, odkiaľ sa dostaneme po zelenej značke cez Pálenice nazad k terénnej stanici NAPANT-u, kde túra končí. Ďalší deň sa pozrieme v susednej Bystrej doline do lokality s kalamitou. Zaujímať nás bude pojem "mŕtvy les". O tom však až nabudúce...

Túry do rezervácií pre širokú turistickú verejnosť organizuje pod názvom "Túry divočinou" občianske združenie Jantárová cesta, ktoré vzniklo v prostredí okolo Nadácie Ekopolis. Aktivita je legálna, združenie má všetky potrebné povolenia pre výkon sprievodcovskej činnosti v chránenom území. Viac informácií o možnostiach nájdete na stránkach www.turydivocinou.sk.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek