Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ferrata Galitzenklamm – ferratový raj

Dva kilometre za Lienzom, len pár metrov od cesty, ktorou všetci turisti uháňajú do talianskych Dolomitov, leží Galitzenklamm. Je to krátka tiesňava s vodopádmi, v ktorej sa nachádza päť zaistených ciest náročnosti B/C až E/F. Každý si môže vybrať obtiažnosť, aká mu vyhovuje.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+800 m stúpanie, -800 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 01.06.2014
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Južné Vápencové Alpy (Südliche Kalkalpen) – Gailtalské Alpy (Gailtaler Alpen) - podskupina Lienzské Dolomity (Lienzer Dolomiten)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1080 m n. m.
  • Najnižší bod: 690 m n. m.

Galitzenklamm

Za vstup do údolia sa platí 4,5 € za osobu a otvárajú ho o 9.00 h. Návštevník, ktorý nemá záujem o via ferraty, dostane modrú prilbu a môže vyraziť hore chodníkom. Minie opičiu lanovú dráhu, výstavku kameňov, sústavu drevených mlynčekov a začne stúpať k vodopádom. Tie sú na jar pekné, avšak oveľa väčší zážitok budete mať, ak sa na ne nebudete pozerať zhora, z chodníka, ale zo skaly. Práve skalou ide prvá z tunajších zaistených ciest.

Galitzenklamm Klettersteig

Táto krátka ferrata začína v prvej zákrute chodníka. Je náročnosti C až C/D a je veľmi dobre istená. Kolíky sa človeku objavia pod nohou vždy, keď to potrebuje. Sú tu aj dva trojlanové mosty. Jeden dole nad zátočinou a druhý hore krížom cez potok. Najatraktívnejším miestom je lezenie po zvislej skale popod mostík pre turistov. Mrzuté je iba to, že trasu chodí veľa turistov, vďaka čomu je skala na niektorých miestach dosť vyšmýkaná.

Adrenalin Klettersteig

Adrenalin Klettersteig začína presne na mieste, na ktorom Galitzenklamm Klettersteig končí. Je to najdlhšia ferrata v údolí. Navyše, z jej horného bodu sa neschádza ku vstupu do údolia. Najprv treba vyšliapať ku Gogghutte na chodník Goggsteig a až ním sa zlieza. Trasa ide pekným údolím, v ktorom sú na potoku iba kde-tu pereje. Obrovský vodopád vidno iba na skale v zadnej časti doliny, kam zaistený chodník nevedie.

Prvý úsek sa traverzuje po skale na ľavom brehu potoka. Nasleduje mostík s hliníkovou lávkou a liepanie sa po takmer zvislej skale. V týchto častiach sa cesta vetví. Ľahšia časť má náročnosť D, ťažšia E. Človeku dajú zabrať aj úseky obtiažnosti D/E, ktoré sú takmer na konci, keď sa obe vetvy spoja a koniec je ešte ďaleko. Ferrata končí na skalnej veži, kde je lavička s vyhliadkou. Oddýchol som si tam a zjedol som obed.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Dopamin Klettersteig

Najnovšou ferratou v Galitzenklamme je Dopamin Klettersteig. Nachádza sa na pravej strane rokliny hneď za vstupom. Istená je novým oceľovým lanom s tlmiacimi kužeľmi a... a to je všetko. Cez potok je natiahnutý lanový most s hliníkovou lávkou a podobné sú aj hore na rázcestí. Ale kým na rázcestie dôjdete, dá vám to zabrať.

Dolná časť náročnosti D vedie hore takmer kolmou a dosť šmykľavou skalou. Asi v dvoch tretinách má cesta rázcestie. Naľavo vedie jednoduchšie pokračovanie náročnosti D, ale vybral som si ťažší variant náročnosti E/F. Volá sa „Masochist“. Najnáročnejším miestom je „Schweinebauch“ (Svinské brucho). Na druhýkrát som ho za pomoci nohy na lane zdolal a moje sebavedomie stúplo do nebies.

Teraz to bude malina, povedal som si a bez oddychu som pokračoval ďalej. Lenže z traverzu po lávke sa za zákrutou stal traverz bez lávky, z ktorého bolo treba opäť čosi vystúpať. Taký náročný úsek som nečakal. Precvakol som si karabínky za skoby a skúšal som sa vyšvihnúť hore, ale nevládal som. Vrátil som sa pod skobu a lakťom zaprený o lano som sa vydýchal. Nasledoval druhý, celkom nepodarený pokus, pri ktorom som na skobu ani nedočiahol.

Teraz, alebo nikdy! - pomyslel som si a vyrazil som ku skobe po tretíkrát. Lenže po pár sekundách som iba pozeral, ako ma opúšťajú posledné zvyšky síl a ruky sa mi otvárajú. Normálne som videl, ako sa mi otvárajú prsty a uvedomoval som si to, ale nevedel som tomu zabrániť. Spadol som do ferratového setu.

Nespadol som do ferratového setu po prvýkrát, ale ostal som visieť pod previsom. Karabíny ma celkom dobre držali, tak som sa pokúsil po lane dostať hore. Bez úspechu. Lano ferratového setu má iba 1 cm v priemere, šplhať sa po ňom nedá. Keby som si aspoň nohy mohol o niečo oprieť! Nebolo o čo. Keď som unožil, dočiahol som jednou nohou skalu pod previsom, ale na lezenie to nestačilo. Tak som sa tam hompáľal, občas som si posunul popruhy sedáku, aby ma na stehnách netlačili, a čakal som na zázrak.

Ako obyčajne, opäť som mal šťastie. Asi 10 minút po mne sa hore liepala dvojica Talianov. Ruky mali hrubé asi tak, ako ja nohy. Keď prišli ku mne, tak ma každý chytil za jednu ruku, zdvihli ma a zavesili na oceľové lano asi tak, ako keď sa vešia prádlo na šnúru. Jednoducho, boli to frajeri. Na nohách mali tenisky, ktoré na vyhladenej skale držali lepšie ako tvrdé topánky s vibramovou podrážkou a ferratové sety si vyskladali sami zo šlingní, karabín a osiem… Jednoducho, na nich som sa nechytal ani náhodou.

Celý vyklepaný som sa vrátil pod Svinské brucho a po poriadne dlhom oddychu som sa vybral ľahšou vetvou náročnosti D. Treba ale povedať, že Dopamin Klettersteig je náročný aj na zostupe. Na jednom úseku je zvislá hladká platňa náročnosti C/D.

Ubungsklettersteig a Familien Klettersteig

Po prechádzke hore údolím som si prezrel zostávajúce ferraty v tiesňave. Nachádzajú sa na ľavej strane rokliny, hneď za lanovým parkom. Prvou je krátka cvičná ferrata náročnosti B/C, na ktorej si človek môže vyskúšať hliníkovo-lanový most. Druhou je Familien Klettersteig, ktorá vedie na skalnú vežu naproti ferrate Dopamin Klettersteig. Jej obtiažnosť je C. Okrem výhľadu z vrcholu sú atrakciou kovové belasé rebríky.

Druhý pokus

Doma som si kúpil pár metrov lana a skúšal som, či sa dokážem po ňom vyšplhať s dvomi prusíkmi. Išlo mi to. Potom som si do starého batohu nahádzal zopár tehál a trénoval som zhyby. Spočiatku usilovne, neskôr ma to prestalo baviť. A tak sa stalo, že keď som sa na Dopamin Klettersteig vybral po druhýkrát, síl som oveľa viac nemal. Mal som však viac skúseností a lepšie vybavenie. Okrem dvojice prusíkov som so sebou ťahal aj odsedák, hoci nakoniec som prusíky ani odsedák nepotreboval.

Ferratu som šiel tentokrát vo dvojici, s bráškom, pričom ten išiel rýchlo ako raketa. Ako-tak som sa ho držal po Svinské brucho, nad ktorým som si dal dlhšiu prestávku na vydýchanie. Ešte som mu stihol za roh zakričať:

"Daj si pauzu!" ale už bolo neskoro. Lenže „kto umí, umí“. Bráško kľúčové miesto po vynaložení trocha väčšej námahy prešiel a hore sa zvalil. Prišiel som za ním o pár minút. Po oddychu ten úsek vôbec nie je taký náročný, ako keď doň človek vpáli zadýchaný.

Záver

Nie je mojím zvykom poučovať ľudí, preto poviem len to, že mne sa na náročných ferratach osvedčilo robiť si krátke prestávky. Počas nich sa vydýcham, znížim tepovú frekvenciu a môžem sa štverať ďalej. Niekomu môže pomôcť odsedák. Avšak počítajte s tým, že aj keď ste sa po lane v telocvični šplhali „bez prírazu“ ako opice, po lane ferratového setu tak ľahko nevyleziete.

Seriál Tipy na ferraty v Rakúsku a Taliansku » pozri ďalšie články

Fotogaléria k článku

Najnovšie