Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Kohút a Stolica medzi medveďmi a vlkmi

Už viac ako 10 rokov, väčšinou v lete, navštevujem na pár dní Revúcu. Vždy pozerám na miestnu dominantu - vrch Kohút. V lete 2012 som sa konečne rozhodol navštíviť jeho vrchol. Inšpiroval ma k tomu aj článok “Nové značkované trasy v regióne” na stránke mesta Revúca. Práve okolo Kohúta sa sieť značených chodníkov značne zhustila, čo umožňovalo variovať spiatočnú trasu. Nakoniec to však bolo trocha inak.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+1535 m stúpanie, -1321 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 23.06.2012
Pohoria
Slovenské rudohorie: Stolické vrchy
Trasa
Voda
prameň (neupravený výver) potoka asi 500 m za Faltenovým sedlom na trase zelenej značky upravený prameň nad sedlom Harová pod vrcholom Stolice upravený prameň pri zrube Janka
Doprava
Revúca (bus)
Muránska Zdychava (bus) - Revúca (bus)
SHOCart mapy
» č.1105 Muránska planina (1:50.000)

Trasa

Revúca – Úkorová – Solisko – Malý Kohút – sedlo Kohúta – Kohút – Faltenov vrch – Faltenovo sedlo – Lehotská hoľa – sedlo Harová – Stolica – Slanské sedlo – zrub Janka – horáreň Karafová – Muránska Zdychava

Ráno, nie veľmi skoro, som vyrazil z Revúcej (318 m), po modrej značke. Hneď za poslednými domami som sa zahrial v strmom stúpaní okolo zruinovanej a postupne obnovovanej barokovej kúrie zvanej Skalka. Potom cesta chvíľu stúpa len mierne, pozdĺž severozápadného úbočia rovnomenného vŕšku s vykrývačom mobilného signálu, do sedla Úkorová a odtiaľto striedavo zvážnicami a lesnými chodníkmi v podstate kolmo na vrstevnice až na Malý Kohút (1192 m). Trasa prechádza cez niekoľko horských lúčok, rúbanísk a vývratov, ktoré neponúkajú žiadne rozhľady, výhľad zastiera vysoká bučina. Všetko však vynahradí vrchol Malého Kohúta, odkiaľ sa otvára panoramatický pohľad na Zdychavskú a Muránsku dolinu, lemované okolitými horami, cez ktoré vidno vzdialenejšie pohoria. Hoci som sem išiel viac ako 2 hodiny, nestretol som zatiaľ nikoho. Vo vrcholovej knihe, založenej 20 dní pred mojím výletom, sú zatiaľ iba tri zápisy.

Samotný cieľ výletu - vrch Kohút (1409 m) - je blízko. Spomínané nové trasy ponúkajú niekoľko variantov. Po malej prestávke si vyberám trasu cez sedlo Kohúta a na vrchol stúpam od juhu. Dobre som urobil, rozsiahly polom otvoril pohľad na juh. Týmto smerom je ale prežiarený opar a nič za magnezitovým závodom Teplá Voda sa nedá rozoznať. Bučina sa medzičasom zmenila na smrečinu. Asi po kilometrovom stúpaní som na vrchole Kohúta. Je to pomerne rozsiahla plošina bez výhľadov a na nejednoznačný vrchol upozorňuje hríbik so smerovkami. Tu sa dozvedám, že Stolica, kráľovná Slovenského rudohoria, je vzdialená len 1.35 h. Ešte nie je ani poludnie, a preto sa ľahko rozhodujem pokračovať ďalej. Aj tak nemám rád zostupy.

Pokračujem po zelenej značke. Vedie hustou smrečinou, v ktorej je asi 5 m široký pás s chodníkom, prerasteným kríčkami čučoriedok. Na tie je ale v júni ešte skoro. Les aj kríky sú veľmi husté, neprehľadné, a keď približne z 15 metrov vyplaším odpočívajúcu laň, uvedomím si, čo mi hrozí. Tunajšie hory sú plné medveďov a kráčam rýchlo a potichu. Začnem si preto popiskovať, do ruky beriem palicu každých pár metrov ňou búcham do vyčnievajúcich konárov a kmeňov blízkych stromov. Kvôli hustému porastu to nie je jednoduché. Po chvíli narazím na korene dávno vyvráteného stromu, hlina v priestore pod nimi je uležaná - žeby brloh? Adrenalín stúpa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na trase zostupu je krátka odbočka doprava, teda na východ. Na konci vidno priehľad do krajiny. Asi po 200 m sa dostávam na väčšiu lúku s výhľadom na údolie Štítnika s Čiernou Lehotou a Slavošovcami podo mnou. Chvíľu sa pokochám a vraciam sa na svoj chodník. Ako sa približujem k Faltenovmu sedlu, les je vyšší a podrast redší. Mám lepší prehľad a hneď kráčam kľudnejšie - až kým nenarazím na strom, ktorý očividne slúži na brúsenie pazúrov. Jeho kôra je do výšky 2 metrov poodieraná vo zvislých pásoch. Takže začínam búchať do každého kmeňa, ktorý palicou dosiahnem.

Na križovatke vo Faltenovom sedle (1254 m) mám možnosť zísť po novej značke do obce Muránska Zdychava. Chvíľu váham, či pokračovať hlbšie do hôr, no nakoniec sa rozhodujem pre pokračovanie vo výstupe. Chodník vedie hustým lesom, ktorý sa zrazu otvára do malej čistiny s hrobom partizánov. Pamätné miesto je pekne upravené - sú tu lavičky, informačná tabuľa, symbolický hrob s prilbami. Poloha hlboko v horách dodáva lokalite zvláštnu atmosféru. Kúsok odtiaľto chodník prekračuje prírodný výver potoka, kde sa dá doplniť voda. Na chvíľu som si oddýchol a vypil som z pramennej stužky postupne asi 2 litre vody.

Po kratšom stúpaní chodník ústi na širokú lesnú cestu, ktorá ide takmer po vrstevnici až k sedlu Harová pod Stolicou. Na ceste je veľa barín, okolo nich blato a množstvo obrovských psích stôp. Viackrát zbadám exkrementy plné srsti a dôjde mi, že sa tu preháňajú vlci a že ľudia v dolinách nepreháňajú.

Nad križovatkou v sedle Harová (1362 m) začína krátke stúpanie na Stolicu. Na jeho začiatku je menej výdatný upravený prameň, kde opäť dopĺňam vodu. Vrchol Stolice (1477 m) je tvorený opäť rozľahlou plošinou. Nie je zalesnená ako Kohút - je to rozľahlá horská lúka s ostrovmi stromov. Najvyšší bod je označný hríbikom a neďaleko od neho stojí drevený kríž. Úzke výhľady do okolia treba hľadať v priehľadoch medzi hustou smrečinou. Zakrátko sa vydávam na zostup po modrej značke do Slanského sedla. Cestička vedie cez rozsiahly polom a mne sa otvára výhľad na Nízke Tatry s Kráľovou hoľou priamo predo mnou. V diaľke vidno aj viacero horehronských obcí - predpokladám, že ide o Heľpu a Pohorelú.

Zo Slanskeho sedla pokračujem po kvalitnej spevnenej ceste do údolia Zdychavy a pomaly zabúdam na vlky aj medvede. Na juhu sa mi otvárajú výhľady na hory s trasou prejdenou od Kohúta po Stolicu a na údolie pod nimi. Rozmýšľam, či na najbližšej križovatke budem pokračovať ďalej po červenej značke až do Muránskej Huty, alebo začnem zostupovať do Muránskej Zdychavy. Rozhodujem sa pre Muránsku Zdychavu. Krátko za križovatkou je pekná lesnícka chata Janka a pri nej výdatný upravený prameň. Zostupujem do doliny po kvalitnej lesnej ceste, ktorá sa kľukatí dolinou potoka Zdychava. Slnko je stále vysoko na oblohe. Prechádzam okolo horárne Karafová, kde sa lesná cesta mení na asfaltku a potok na riečku. Telefonicky si zaisťujem odvoz z Muránskej Zdychavy do Revúcej a začínam sa oddávať príjemnej únave z dobrej turistiky.

Záver

Nakoniec som bol prekvapený, ako ľahko sa mi podarilo prejsť dva najvyššie vrchy v okolí. Prešiel som 30,3 km a nestretol som ani jedného turistu. Málo frekventované a preto často zarastené turistické trasy boli veľmi dobre značené. Chodníky a značky boli obnovené aj v polámaných častiach lesa, za čo patrí chvála miestnym turistom, ktorí sa o trasy dobre starajú. Celý výlet sa niesol v znamení slnečného počasia, bezvetria a všadeprítomnej omamnej vône kvitnúcich ihličnanov. Nebyť pregnantných stôp po vlkoch a medveďoch, dalo by sa povedať, že bol veľmi príjemný. Mal som so sebou iba malý vreckový fotoaparát Olympus XA2 s pevným ohniskom 35 mm a na filme len zopár voľných záberov. No myslím, že aj na fotografiách sa mi podarilo vystihnúť začiatok leta v Stolických vrchoch. Článok píšem po viac ako dvoch rokoch a práve vďaka nim si viem vybaviť celý výlet, akoby to bolo minulý týždeň.

Fotogaléria k článku

Najnovšie