Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

popis
popis Zatvoriť

Test Merino tričko Devold Wool Mesh

Ponuka vlneného oblečenia sa prudko rozširuje, výrobcovia prichádzajú s novinkami a zapĺňajú tak medzery v požiadavkách zákazníkov. Ani značka Devold nemôže zostať pozadu a tak popri "ultraletnej" rade Breeze ponúka aj celoročnú verziu spodnej vrstvy pod označením Wool Mesh. Slovo dalo slovo a ja som sa dal na jej otestovanie v podmienkach tohtoročného letného monzúnu. Konkrétne dlhorukávového trička v gramáži 160-200.

Výrobca
Devold
Model
Wool Mesh
Materiály
100% merino
Páči sa mi
Strih, farba, príjemnosť nosenia
Nepáči sa mi
Presvitanie sieťoviny, rýchle optické opotrebovanie
Infocena
65 €
Hodnotenie
- cena: 7 z 10
- hmotnosť: 9 z 10
- dizajn: 9 z 10
- manipulácia: 9 z 10
- rozmery: 10 z 10
- materiály: 10 z 10
- údržba: 8 z 10
- cena/výkon: 8 z 10
- detaily: 7 z 10
- multifunkčnosť: 8 z 10
Celkové hodnotenie (súčet bodov): 85 bodov
» vysvetlenie hodnotenia

Prečo práve ja?

Katalóg hovorí, že tričko je určené na potivé aktivity počas celého roka. Ja sa potím celoročne a odvod prebytočných kvapalín je pre mňa dôležitý faktor výberu oblečenia. Nielen v lete. Nejaké to vlnené oblečenie som už za posledné roky vyskúšal, takže aj porovnávať je s čím. A v neposlednom rade som bol ochotný sa podujať na napísanie krátkeho sumáru. Takže tu je...

Čo si domov donesiete

Za nie úplne ľudovú, no stále nie baťovskú cenu sa v nákupnom košíku môže objaviť papierová krabica s obrázkom fešného mládenca nordického vzhľadu. Bohužiaľ sa na neho nepodobám, takže od závisti otáčam balenie na druhú stranu a študujem malé písmenká. 100% merino, dvojitá gramáž 160-200 na kvadratický meter, čierna farba, veľkosť M. Krátky pohľad do rozmerových tabuliek. Áno, toto bude sedieť. A naozaj, sedí.
V teple domáceho krbu prichádza čas na rozbalenie. Vlnené ponožky nosí Ježiško od babičky, ale keď mu napíšete, tak možno donesie aj tričko. Ja som bol dobrý a poslúchal som, takže už koncom jari vyťahujem novotou voňajúci výrobok z obalu. Áno, voňajúci. Väčšina merino oblečenia, ktoré som doteraz mal možnosť vyskúšať, mala od novoty istý nezameniteľný punc bio-kvality. Tomuto tričku ten charakteristický odér chýba. Či je to na škodu, je vec individuálna. Mne napríklad legendárny No.5 do nosa nesmie.

Prejdem od čuchového prejavu k očným vnemom. Univerzálna čierna je kombinovaná s nevýrazne žltým prešívaním a hneď viditeľným prvkom je použitie dvojitého úpletu. Hruď, plecia a vonkajšiu stranu rukávov tvorí hladká, jemne rebrovaná, tkanina. Zvyšok, teda brucho, chrbát a podpazušie je zhotovené pletením pripomínajúcim sieťovinu. Samozrejme nie záclonovú, ale modernú 3D štruktúru, ktorá bude mať dozaista aj nejaké tie funkčné prvky.
Zadný diel je mierne predĺžený, rukávy sú zakončené pomerne širokou manžetou. Skúšam jej elasticitu, a tak prechádzam od obzerania k ohmatávaniu. V bezpečnostných pokynoch nie je napísané "nešahat, pouze koukat", tak si dovolím aj nejaké to naťahovanie. Elasticita je druhé rodné meno tohto trička a úplet povoľuje aj tvarové zmeny. Násilie je mi proti vkusu, ale švy držia aj po lekcii strečingu a nikde sa nič nevypáralo. Ohmatávam ploché švy, hladkám golier. Všade rovnaký pocit jemnej tkaniny, až sa mi nechce veriť, že by to mala byť vlna. Nemôže nasledovať nič iné ako vyskúšanie na vlastnej koži.

Ako sa to nosí

Klasicky, ako ma kedysi súdružka učiteľka v škôlke naučila, sa pozriem do trička, kde má visačku a teda zadný diel. A ajhľa, moje zaužívané postupy zlyhali, lebo visačka sa nekoná. Pokyny na ošetrovanie sú dovnútra nažehlené. Dosť bolo škrabavých zážitkov a opatrného odstrihávania nekonečného zoznamu upozornení.
Ruky, hlava, upažiť, pripažiť, pokrútiť krkom. Nooo, fajnovô to tam hore na severe vymysleli. Nič nehryzie, nikde nič neťahá, strih ako od majstra krajčíra. No, jedna lahoda. Predpažiť, vzpažiť, do drepu a hlboký predklon. Rozcvička je skoro kompletná a žiadne vyťahovanie nad zadok ani pocit obmedzovania či krátkych rukávov nebadám. Nie som síce vysoký, skôr široký, no postavy do 190 (centimetrov, nie kíl!!!) nemôžu mať problémy vtesnať sa do tabuľky veľkostí. Obzerám sám seba v zrkadle. Hlava veľká, otvor v tričku ešte väčší. Veruže ma nič škrtiť nebude.
Dosť ale bolo manekýnovania, ide sa do lesa. Zbierať praktické skúsenosti a hľadať slabé aj silné stránky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Začnem len tak mierne, prechádzkou. Trošku na zahriatie, trošku na zistenie optimálneho tepelného komfortu pri nevýraznej aktivite. Pocity sú pozitívne, aj keď vetrík vie cez riedku tkaninu poštekliť až na kožu. Priedušnosť je naozaj silnou stránkou.
Čo možno zamrzí, je, že už po pár hodinách nosenia je to na tričku vidieť. Štruktúra sieťoviny na namáhanejších miestach viditeľne chlpatie. Nezamieňať so žmolkami, tie sa na tričku za niekoľko mesiacov používania neobjavili. Druhé kolo spoznávania absolvujem na bicykli. Batoh na chrbte, slnko nad hlavou. Ako pribúdajú výškové metre, ubúda voda vo fľaši a telesné chladenie ju spoľahlivo transportuje cez kožu von. Tričko zmáčam do poslednej nitky. Paradoxne mi v tomto teple najviac vadia dlhé rukávy. Bežné cyklodresy majú vetranie na chrbte. Tento hybrid aj na bruchu a pri zjazdoch je to cítiť ako prílev vzduchu pod rebrá.

Prichádzam domov, vyzlečiem sa a dám si neskorý obed. Keď chcem po necelej hodine tričko podrobiť klasickej smradovej skúške so zatvorenou igelitkou, začínam tušiť problém. Tričko je totižto suché. Tri dni v garáži sú zvyčajne dostatočné, no v tomto prípade nestačilo ani čakanie do nasledujúceho víkendu a z trička aj po rozbalení zauzleného balíčka stále cítiť novotu. Neodradí ma to, skúsim postup zopakovať a druhé kolo konečne prinesie aspoň čiastočný úspech.

A keďže nie som žiadny špinomil, tak sa ide prať. Ručné pranie nie je predpísané, tak predpokladám, že práčka neklame a má naozaj superjemný režim na citlivé tkaniny. Nutnosť používania prostriedku na vlnu je predpokladám samozrejmosťou, ale pripomeniem to aspoň pre menej zdatných chlapov.
Výsledok nesklamal, farba ostala a slané škvrny zmizli. Tričko vyzerá ako tričko, takže ako handru na auto budem naďalej používať dcérino staré pyžamo. A seba budem obliekať do fajnového merina. Skúšam samozrejme aj turistiku, tlačiac vozík s dvoma deťmi a poľnou výbavou na celodenný výlet. No čo poviem, makačka, pri ktorej zase športujem odušu. Znova sa parím, veruže leto nie je to pravé lieskovoorieškové pre veľkú námahu vo vlnenom tričku. No pri oddychu v sedle musím znova registrovať, že merino nesklame a mokré nechladí tak ako syntetika. Len ten vetrík cez jemnú tkaninu cítiť.

Čo všetko sme spolu prežili

V prvom rade niekoľko týždňov letného nosenia v podmienkach slovenských netatranských hôr, počas ktorých som opakovane zisťoval, že ochladenie je to, čo toto tričko potrebuje. Výrobcom udávaných dvadsať stupňov ako horný teplotný limit som bol ochotný akceptovať iba pri sedení v kancelárii vedľa zapnutej klimatizácie. Zimomravejšie typy to ale predpokladám dokážu pretrpieť aj na slnku.
Stanovali sme s dcérou na záhrade, kde som si počas júlového nocovania len tak lážo plážo polihoval na spacáku. Vynikajúci komfort priniesli aj romantické večery pod hviezdami a neohrozene som ho aj počas leta zvolil ako voľbu na pomalý cyklovýjazd v nadmorských výškach nad 1200 metrov. Ako zahrievacia vrstva po fyzicky namáhavom programe sa osvedčilo, no akýkoľvek vietor si vyžaduje pridanie nejakej hustejšie tkanej vrstvy. Tričko okrem domovskej krajiny pôvodu navštívilo aj našich južných a východných susedov a pobudlo si nad pásmom lesa aj v pásme lužných močarísk. Vzhľadom na aktuálne podmienky sme si neužili mrazy, iba také to ochladzovanie k piatim stupňom.
Odlovili sme spoločne aj nejaké tie geokešky, kde som sa predieral tŕním, vŕním a aj pomedzi ruže a musím podotknúť, že žiadne záderky som neobjavil, hoci som bol pri oslobodzovaní z pichľavého zovretia černíc po páde z bicykla nadobro presvedčený, že je po tričku. Po vylihovaní na holej zemi je ale nutné sa skontrolovať, či si nenesieme nejaké kúsky trávy a lístia. Tkanina ich totiž akosi priťahuje a nie je zmyslom vyzerať ako mariňák v plnom poľnom maskovaní.

Po takomto, neraz neobozretnom, zaobchádzaní musím dať bobríka výdrže za tvarovú stálosť, na ktorú môže byť vlnené oblečenie náchylné. Malý čierny bodík získava začínajúce páranie spodného lemu, ktoré však nepostupuje ďalej a je nedostatkom konkrétneho kusu. Nažehlená informácia o údržbe a logo výrobcu zatiaľ držia na svojom mieste, no po desiatke praní ani iný výsledok neočakávam.

Záver a ako to dopadlo

Výrobcom udávaný prakticky celoročný univerzál je kompromisom. Dá sa používať takmer za každých okolností, no pri extrémoch už pociťujem istú mieru diskomfortu. Týka sa to najmä vyšších teplôt a vetra, ktoré sú slabšou stránkou tohto trička. Ak sa dokážete tomuto prispôsobiť a pribaliť prípadnú vrstvu navyše, tak je merino vždy dobrou voľbou pre rôzne športové aktivity, ako aj na bežné nosenie. V tomto možno trochu zamrzí vyslovene športový dizajn, ktorý nemusí ladiť s civilným oblečením. Detailistom nemusí vyhovovať opotrebenie spôsobené nosením. Strihom sa prispôsobí každej postave, no pri elasticite materiálu je potrebné uvedomiť si aj jeho priehľadnosť. Najmä dámy by mali voliť prispôsobenú farbu spodného oblečenia, pretože presvitanie je jednoducho fakt, ktorý nejde prehliadnuť.
A výsledný rezultát? Či už ste fanúšikom merina, alebo sa ním len chcete stať, obohatením skrine o tento kúsok krok vedľa neurobíte. Cenovo to nebude úplne lacný špás, ale ani ázijskí kopírovači sa do cenovej vojny nehrnú. Ovečky totiž nie sú ropa a treba si ich pekne odchovať, lacné šitie na nízke výrobné náklady nestačí...

Fotogaléria k článku

Najnovšie