Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Štiavnické vrchy - západná časť

V tomto článku sa pokúsim priblížiť nielen najatraktívnejšie partie pohoria, ale aj menej známe kúty v jeho západnej časti. Štart túry začneme v srdci mesta Banská Štiavnica, potúlame sa pod Zlatým vrchom, v okolí Banského vrchu, prejdeme do oblasti tajchov, aby sme následne hlbokými lesmi zdolali vrchol Priesil a zakončili putovanie v Slovenskej bráne.

Vzdialenosť
75 km
Prevýšenie
+2509 m stúpanie, -2905 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
jeseň – 01.10.2004
Pohoria
Štiavnické vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 939 m n. m.
  • Najnižší bod: 185 m n. m.
Voda
Obchody a krčmy v obciach Ban. Štiavnica, Repište, Vyhne, Vysoká, Uhliská. Prameň priamo na modrej značke približne 500 m pred kaplnkou na vrchu Kerling, v opustenej štôlni približne 400 m pred osadou Hadová, medzi vrchom Paradajs a sedlom Kameň
Nocľah
Sedlo Červená studňa, v lese pod vrchom Argaš. Miest na táborenie nájdete po ceste dosť, ale pozor, sme v CHKO! Ubytovacie zariadenia v Banskej Štiavnici.
Doprava
vlak, SAD Banská Štiavnica, Kozárovce
SHOCart mapy
VKÚ č. 138 Štiavnické vrchy, č. 137 Tribeč, Pohronský Inovec, č. 155 Hronská pahorkatina

Trasa

Banská Štiavnica - Červená studňa - Zlatý vrch - Repište - Vyhne - Banský vrch - Červená studňa - Tanád - Richnavské jazerá - Vysoká - Uhliská - Argaš - Priesil - Krivín - Slovenská brána - Kozárovce

1. deň - Zlatý vrch, Kamenné more, Banský vrch

Trasu začínam za svitania v Banskej Štiavnici na Trojičnom námestí. Zelenou značkou prejdem ešte spiacim mestom a ponáram sa do lesa pod sedlom Červená studňa. Míňam Vodárenskú nádrž, Staré mesto a už stojím na hrádzi najmenšieho tajchu v rovnomennom sedle Červená studňa. Dnes je tajch už takmer vyschnutý, zarastený, ale pred 25 rokmi som sa ešte v ňom kúpal! Tu sa napájam na červenú značku, ktorou pôjdem až k Skleným Tepliciam. Značka traverzuje vrch Šobov, vyúsťuje na pasienky premiešané hájmi. Zľava sa pripája zelená značka z obce Banky. Z lokálnych výhľadov vidieť tajch Rozgrund. Po asi 1 km sa zelená odpája a ja pokračujem nenáročným terénom, prevažne pasienkami pod Zlatý vrch. Celý úsek mám výhľady najmä západným smerom. Treba len podotknúť, že táto časť je krajinársky veľmi zaujímavá. Pri kríži je odbočka na Zlatý vrch. Výstup na vrchol odporúčam každému. Hore ma čaká kruhový výhľad, jeden z najkrajších v celom pohorí. Jeho krásou sa dlho kochám.

Zostupujem späť ku krížu, ďalej okolo osady Majer a kóty 743 klesám do doliny potoka Teplá. Pri Wilckensovych pamätných stromoch sa odpájam od značky (vedie do Sklených Teplíc) a pokračujem asfaltkou k Chate Repište. Na chate sa dá posedieť pri pive, dopriať si obed. V obci Repište sa pripájam na zelenú značku do Vyhní. Ešte odbočím na blízku kótu 635 s výhľadom. Potom už klesám striedavo lúkami, lesom cez osadu Chrústov do doliny potoka, mne po mene neznámeho. Dopĺňam zásoby vody a pokračujem príjemným terénom cez záhradkársku osadu pod vrch Kamenná. Z vrcholu je výhľad do Vyhnianskej doliny, na Banský vrch, Jeleniu skalu. Zostup vedie cez unikátne Kamenné more, ktoré očarí každého návštevníka. Nakoniec stojím vo Vyhniach. V obci je viacero ubytovacích a stravovacích zariadení, v lete sa možno okúpať na termálnom kúpalisku. Ja mierim do najbližšej krčmy, lebo sa potrebujem trochu osviežiť pred pomerne náročným výstupom na Banský vrch. Modrá značka (cesta Andreja Kmeťa) sprvu mierne stúpa Rudnou dolinou, ale od Trojkráľovej šachty je už výstup namáhavý najmä s plným batohom. Od rázcestia Priechodná (žltá zo Žarnovice) však už idem miernym stúpaním až ku kaplnke pod vrcholom Banského vrchu. Ja pokračujem lúkou na vrchol s výhľadom na Kremnické, Štiavnické vrchy a pohorie Vtáčnik.

Od kaplnky modrá značka klesá k opustenému majeru Kešnerovská. Od kríža, kde je rázcestie značiek (zelená z Vyhní) pokračujem cez samotu Strnisko do osady Rumplovská. Tu sa križujem so žltou značkou z Vyhní a Banskej Hodruše. Nasledujúci úsek je príjemnou prechádzkou lesom a lúkami. Míňam daľšiu osadu Hadová (rázc. so zelenou z Baniek a Hodrušského tajchu), aby som o 45 minút zastal opäť v sedle Červená Studňa. Hneď staviam stan, opekám slaninu a už počuť len moje chrápanie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň - Tanád, Richnavské tajchy, Vysoká, Argaš

Dnes ma čaká jeden z najkrajších úsekov trasy. Pobalím tábor a červenou značkou začínam stúpať k predvrcholu Paradajsa s krížom. Pohľad na Banskú Štiavnicu je mi dobre známy. Úsekom Paradajs - Richnavské tajchy som pred 26 rokmi začínal moju turistickú kariéru. Postupujem už na vlastný vrchol Paradjsa, opäť sa teším z výhľadu na mesto a okolitý kraj. Nasleduje príjemný úsek plný výhľadov, míňam borovicový lesík s prameňom a zo sedla Kameň hore strmšie na vrchol Tanádu. Na západe obzor vypĺňa pohorie Vtáčnik, na východe mám Štiavnické vrchy rozprestreté ako plastickú mapu. Pár metrov od vrcholu sú do skaly vytesané základy protitureckej strážnej veže. Od nej chodník lesom klesá na pasienky, pripája sa modrá značka, ja však idem cez vrchol Kanderky (výhľad) do sedla Pleso. Nemusím hádam nikoho presviedčať o vynimočnosti tohoto úseku. Odlesnenie hrebeňa spôsobené spotrebou dreva pre baníctvo, umožňuje veľa lokálnych aj globálnych výhľadov hlavne na západ a východ. A to nehovorím o krajinných scenériách!

Zo sedla zbehnem k Richnavským tajchom. Jeden bufet je otvorený, tak si doprajem pivko. Po hrádzi Veľkého Richnavského tajchu sa presuniem na cestu Banská Štiavnica - Levice. Mám šťastie, o 15 minút mi ide autobus zo zastávky Richnava - kameňolom do obce Vysoká. Ušetrím tak 6 km asfaltkou (červená značka - Rudná magistrála). V obci Vysoká vystupujem a šup rovno do krčmy. Dopĺňam vodu, pofajčím a vyrážam traverzujúc Šariansky vrch smer obec Uhliská. Značka vedie lesnou cestou. V sedle Lachtriská sa nápájam na modrú, prejdem cez obec Uhliská a stojím v sedle Súdenica. V obchode v obci ma úsmevne prekvapil jeden fakt – nemali žiaden alkohol, ani pivo! Vraj miestni chlapi moc pijú! Teda aspoň podľa pani predavačky.

Od sedla lesom stúpam popod vrch Veľký Veterník. Odbáčam na jeho vrchol, kde sa kochám výhľadom na Sitno, Pohronský Inovec a vrch Priesil. Vraciam sa na značku, križujem asfaltovú spojnicu z Novej Bane do Pukanca, miernym kopcom k sedlu Krížny buk. Z pôvodného mohutného buku a lúčky neostalo takmer nič. Z buku je pahýľ a lúčku zdevastovala ťažká lesná technika. Tu som chcel pôvodne táboriť. Rozhodujem sa pokračovať ďalej, až pokiaľ sa nezačne stmievať. Lesným chodníkom stúpam na vrch Ťatiar, za ním terén striedavo stúpa a klesá až k vrchu Argaš. Začína sa stmievať, tak len čo nájdem prvé vhodné miesto pre táborenie, rozbaľujem stan a unavený zaspávam.

3. deň - Priesil, Krivín, Kozárovce

Ráno ma budí silný vietor. Po predošlom slnečnom počasí ani stopa. Pobalím sa a vyrážam. Za Argašom chodník mierne klesá, stále lesom na lúku z ktorej pekne vidím vrch Priesil. Ešte kúsok a som na rázcestí Pod Rakovcom. Pripája sa tu zelená značka z obce Devičany. Z blízkeho prameňa naberám vodu, prekonávam vrch Rakovec a rúbaniskom začínam stúpať na Priesil. Vrchol Priesilu je už bez výhľadu, ale práve zo spomenutého rúbaniska pekne vidieť celý západný hrebeň (Argaš, Tatiar, Veterný vrch) a Sitno. Aj počasie sa umúdruje. Na vrchole Priesilu sa odpája zelená značka, ktorá pokračuje cez Tomanov rígeľ a mohutné ruiny dvojhradu Breznica (poloha Sokolia skala a Hrádok) do obce Tekovská Breznica. Ja pokračujem stále po modrej značke. Klesám lesom, míňam lúku a zase lesom. Značenie je výborné, len v Luchtovom sedle márne hľadám turistický smerovník. Odtiaľto už lesnou cestou cez dubovo-bukový les na ďalšiu lúku. Vlastne celý úsek až po Krivín vedie lesom, lesnými cestami, stále mierne klesajúc. Nad záverom Hruštenej doliny značka prudko mení smer, cez kótu 368 klesnem k prvému valu mohutného hradiska - rannouhorského hradu na vrchu Krivín. Za valom riedkym lesom stúpam na vrcholové bralá. Z nich vidím celý masív Pohronského Inovca, vrchy Žibrica, Zobor nad Nitrou, samozrejme dolinu Hrona a Hronský Beňadik s kláštorom (www.kl-hron-benadik.host.sk). Oproti Krivínu na Beňadickej skale zase jeho hradné dvojča, povyše protitureckú strážnu vežu (poloha Vartička). Som užasnutý z tohto výhľadu!

Zostupujem cez bralá s daľšími výhľadmi, míňam systém valov a priekop. Nakoniec stojím pri rozpadnutom skelete bývalej reštaurácie Zrybačka. Odtiaľto už popri brehu Hrona, lúkou popod Kusú horu ku kameňolomu pri železničnej trati Levice - Zvolen. Tu opúšťam modrú značku (pokračuje na železničnú zastávku Tlmače), po železničnom moste prejdem ponad Hron k bralám Skaly. Som v Slovenskej bráne, zaujímavom prírodnom výtvore. Ostáva mi už len presun po hlavnej ceste na železničnú stanicu v Kozárovciach. Ešte v motoreste pivkom zakončím túru a vlak ma unáša domov.

Moje odporúčanie

Záverom odporúčam v blízkosti sedla Červená studňa návštevu Starého mesta (archeologická lokalita, pôvodné hradské mesto Banská Štiavnica s rannorománskym hradom, banská povrchová ťažba, náučný chodník) a Pustý hrad nad Sklenými Teplicami.

Fotogaléria k článku

Najnovšie