Trasa

Drienica (hotel Javorná) – sedlo Besná – Lysá – Oltár kameň – Ostrý kameň – sedlo Črhľa – Chata Čergov – Čergov – Ambrušovce – Podbaranie – Baranie – sedlo Besná – Drienica (hotel Javorná)

Cestou k Oltár kameňu

Po raňajkách sa niekoľkí priatelia rozhodujú, že pôjdu časť dnešnej trasy so mnou. Vyrážame okolo 8.30 h od hotela Javorná, kde sme ubytovaní. Počas cesty k sedlu Besná si stále premietam trasu, kadiaľ budem prechádzať. Aj keď ideme iba po asfaltovej ceste, tak je to v letnom slnečnom počasí dosť unavujúce. Ešte na začiatku nás predbehli amatérski bežci, ktorí absolvovali "Čergovský umírak". Pretekárov som obdivoval, beh v takom počasí na možno viac ako 30 km je poriadne sústo, ale vrátim sa k mojej trase. Bežcov spomínam preto, lebo sa s nimi ešte v priebehu dnešného dňa stretnem.

Moji priatelia to pri chate Lysanka vzdávajú a vracajú sa späť po ceste, ktorou prišli. Ďalej pokračujem sám, o niekoľko výškových metrov míňam chatu Šport, nad ktorou je sedlo Besná. Možno sa to tak volá kvôli vetru, ktorý sa tam preháňa. Samozrejme, že počas celej trasy, ako vždy, mám foťák poruke. Na lyžiarskej zjazdovke sa vynárajú prvé krajšie pohľady na okolie a prírodu Čergova. Samotné Čergovské pohorie sa nachádza medzi Šarišskou pahorkatinou a Ondavskou vrchovinou. Posledné stúpanie k Lysej je okolo 200 m. Je teplo a poriadne sa zo mňa leje. Konečne som na vrchole pri vysielačoch, kde je stanica lanovky, ktorá je počas zimných mesiacov v prevádzke.

Lysá

Vrch v nadmorskej výške 1068 m je využívaný na lyžovanie, je tu niekoľko zjazdoviek a bežeckých trás rôznych dĺžok. Je odtiaľ pekne vidieť aj Vysoké Tatry. Pozerám smerom na sever a odhadujem, ktorý z vrcholov kopcov by mohol byť Čergov, ale veď značky ma k nemu dovedú. Je jednou z najnavštevovanejších častí v pohorí. V lete využívaná na turistiku i pre pekné výhľady za dobrej viditeľnosti. Aj keď dnes nie je ideálna viditeľnosť, kochám sa pohľadmi do diaľav a do dolín v okolí. Je odtiaľ vidieť aj k mojim srdcovým horám, ktorými sú Slanské vrchy. Vidieť "Šarišské sopky", Slovenský raj, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Ondavskú vrchovinu, Bukovské vrchy a ďalšie pohoria naokolo. Ak by bola dohľadnosť na 100 %, tak je krásna panoráma. To by som chcel zažiť. Prednešok musí stačiť, čo je vidieť. Z vrcholu sa dostávam po hrebeni k Oltár kameňu a z diaľky tam vidím nejakú postavu s bicyklom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Oltár kameň

Oltár kameň je osamelý balvan v nadmorskej výške 1049 m, pri ktorom je postavená kaplnka, kde sa raz ročne konajú bohoslužby. Patrí do Drienickej gréckokatolíckej farnosti. Je súčasťou náučného chodníka Baranie, Tokáreň a Priehyby, ktoré nadväzujú, len sú stále o niečo dlhšie. Prvý je dlhy 10 km, druhý 20 km a tretí v dĺžke 35 km. Začínajú a končia na Lysej. Vrátim sa k Oltár kameňu. Je to starobylý pamätník histórie, svedectvom kultových zvykov našich predkov a útočiskom veriacich prenasledovaných pre svoje náboženské presvedčenie. Prvá zmienka o mohutnom pieskovcom bloku je z roku 1786. Viac informácií sa dá dočítať na stránke www.cergov.sk.

Prehodím niekoľko slov s cyklistom, ktorý tam odpočíva a študuje mapu, ako má asi pokračovať ďalej. Ja si tiež na chvíľku sadnem na historickom a posvätnom mieste. Oddychujem, niečo skonzumujem a pokračujem ďalej po značke k Ostrému kameňu. Pod vrcholom stretávam prvého z ranných amatérskych bežcov, povzbudzujem ho a aj ďalších, ktorých stretávam po trase ku chate v Čergovskom sedle. Dostávam sa k smerovníku Črchľa (925 m), kde je odbočka na žltú značku, ale o tom až neskôr. Pokračujem ďalej do sedlá ku chate Čergov.

Chata Čergov

Už zďaleka je počuť, že je tam čulejší ruch. Pred chatou je občerstvovacia stanica spomínaných pretekov. Samotná chata je jedinou horskou chatou, kde sa dá občerstviť. Leží v juhovýchodnej časti pohoria. Schádzajú sa tu chodníky a cestičky zo všetkých smerov. Okrem stravovania je tu možnosť ubytovania. Samozrejme, že sa na chvíľu zastavujem a vstupujem dnu. Vo vnútri je niekoľko turistov. Objednávam si chladenú kofolu a obdivujem interiér reštaurácie. Je ladený prírodne - na stenách sú vypchané rôzne druhy vtákov a zvierat, žijúcich v oblasti. Zabudovaný kozub s emblémom chaty v podobe vlka len dopĺňa atmosféru. Zopár fotografických záberov vnútra, samozrejme so súhlasom a odchádzam pred chatu k smerovníku, kde sa rozhodujem kadiaľ budem pokračovať ďalej. Upútal má nápis o pamätníku sv. Floriana a pretože je to len 200 m mimo mojej trasy, tak sa tam idem pozrieť. Následne sa vraciam späť a pokračujem v smere mojej trasy, ktorou je vrchol Čergov. Vydávam sa preto po červenej a modrej značke.

Čergov (1050 m)

Stúpam lesným chodníkom zo sedla a čaká ma mierne stúpanie okolo 130 m. Kráča sa ale veľmi dobre. Prichádzam ku chate Čergovčanka v blízkosti, ktorej je drevený kríž. Po necelej polhodinke sa dostávam až k vrcholu Čergova, kde mám možnosť pokochať sa výhľadmi na celé okolie, na všetky svetové strany. Turistov som veľa nestretol, ale na vrchole je čulý ruch. Je tu možno dvadsať „čučoriedkárov“, veľa toho pre ostatných obyvateľov lesa určite neostane. Vrch sa nachádza vo východnej časti hlavného hrebeňa. Najjednoduchší výstup je zo sedla Čergov po červenej a modrej, ktorým som išiel tiež.

Na vrchole je umiestnený geodetický bod, náučná tabuľa a známy samorast s tabuľou označenia vrcholu. Koncom apríla som svoj pohľad upieral z jednej vyhliadky nad Bardejovskými kúpeľami z náučného chodníka práve na toto pohorie. Nevedel som, že o pár mesiacov neskôr sa budem pozerať práve naopak. U zberačov zisťujem možnosť ako sa dostať čo najskôr na žltú značku niekde nad Ambrušovce, ale nakoniec sa aj tak spolieham len na svoju navigáciu. Schádzam južným smerom cez lúku po hrebeni dole k najbližšej lesnej ceste. Po niekoľkých stovkách metrov sa k nej dostávam, zabočujem vľavo až sa dostávam k zásobovacej dodávke, skriňovej Avii, ktorá slúži pre lesných robotníkov. Hneď v zátačke cesty sa napájam na spomínanú žltú trasu, ktorou pokračujem dole údolím popri osade Ambrušovce, kde sú dnes len chalupy ako pozostatky pôvodnej osady.

Osady Ambrušovce a Baranie

Usadlosti administratívne patria pod obec Olejnikov. Ďalšou časťou je osada Majdan, ale k tej dnes nepôjdem. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese, pálením drevného uhlia a výrobou šindľov a korýt. V 60–tych rokoch osady zanikli a ostali na rekreačné účely. Zachovalo sa niekoľko roztrúsených dreveníc v pôvodnej forme. Prichádzam k tabuli Podbaranie a odbočujem cez potok na modrú značku, po ktorej budem pokračovať až hore na Baranie a potom k sedlu Besná. Cesta je oveľa strmšia, a tak kráčam pomalšie a ťažšie. K osade Baranie vystupujem o 190 výškových metrov a lesom sa dostávam k zjazdovkám pod Lysou, kde je niekoľko bežeckých trás. Idem ešte niekoľko desiatok metrov cez les a som pri chatách vedľa hlavnej zjazdovky. Začínam schádzať dole do sedla Besná.

Z Besnej k hotelu

Posledný pohľad k vysielačom na Lysej a smerujem svoje kroky dole do sedla Besná ku chate Šport. Ešte sa pokochám pohľadmi k Tatrám, smerom k Sabinovu a k Čergovu, ktorý bol dnešným vrcholom snaženia. Som v sedle a aby som sa nevracal rovnakou cestou, ktorou som išiel ráno, tak sa dávam po zelenej v smere na Červenicu, s tým že neskôr zídem na lesnú cestu, potom sa dostanem k hotelu Javorna. Ako vždy to nie je jednoduchšie, ale ťažšie. Strmšie z kopca po kameňoch sa lesom dostávam na lesnú cestu, ktorá kopíruje terén, a tak kráčam k zdarnému záveru dnešného dňa. Po pol či trištvrte hodinke sa mi na ľavej strane ukazuje zjazdovka a viem, že sa cesta bude stáčať vľavo a popri chatke s prameňom sa dostávam na asfaltovú cestu pod zjazdovkou. Posledné desiatky metrov a čaká ma dobrá čapovaná kofola.

Môžem s pocitom šťastia hovoriť, že som opäť prešiel úsek, kam sa budem chcieť vrátiť, lebo je to skutočné pravá divočina a nádherný kraj. Ešte mi toho na spoznávanie v tejto časti Slovenska ostalo veľmi veľa. A preto aj nabudúce vezmem túlavé topánky, batoh a mapu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek