Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hričovské Podhradie
Hričovské Podhradie Zatvoriť

Túra Hričovský hrad

Moji rodičia sú obaja na dôchodku, primerane k svojmu veku majú aj zopár zdravotných problémov, ale napriek tomu sa snažia žiť aktívne. Pred niekoľkými rokmi sa spriatelili s turistami zo Seniorklubu pri KST v Diviakoch a odvtedy chodia na spoločné túry. Tohtoročné túry sú tematicky zamerané na návštevu slovenských hradov a zámkov. 3. septembra sa plánuje túra na Hričovský hrad, a keďže som práve na pár dní na Slovensku, idem s nimi.

Vzdialenosť
3 km
Prevýšenie
+220 m stúpanie, -220 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 03.09.2014
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Hričovské Podhradie (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Hričovské Podhradie – Kopánky – Hričovský hrad a späť

Československé špekáčiky

Vo vlaku do Žiliny nás napokon cestuje osem. Počas túry je naplánované posedenie pri ohni spojené s opekaním, a tak si ideme kúpiť nejaký proviant. V mäsiarstve oproti žilinskej stanici nás krikľavá reklama upozorňuje na “Husákove” špekáčky, vraj vyrobené podľa Československej štátnej normy z roku 1979, tak sa teda necháme zlákať. Do odchodu autobusu prechádzajúceho Hričovským Podhradím ostáva ešte skoro hodina, tak stihneme aj posedenie pri káve na Mariánskom námestí.

Zlé chodníčky

Náš autobus síce do Hričovského Podhradia nezachádza, ale dedina sa začína prakticky hneď za odbočkou z hlavnej cesty. Ideme pozdĺž potoka a všímame si, ako pekne sú domy a ich okolie v Hričovskom Podhradí upravené. Na maličkom “námestí” v strede obce je smerovník a pred sebou vidíme dnešný cieľ - zrúcaninu Hričovského hradu. Na hrad by nás mala priviesť červená značka, malo by to trvať necelú hodinu. Kráčame dedinou, s otcom sme sa zarozprávali, a tak sme si vôbec nevšimli, že sme mali odbočiť smerom doľava. A navyše sme na “zlé chodníčky” zviedli aj troch ďalších účastníkov akcie. Cesta nás však vedie smerom ku hradnému kopcu, a tak pokračujeme.

Na konci dediny sa asfaltka končí, po pravej ruke je pekná lúčka s dvomi kravami, lenže cesta sa akosi odkláňa od hradného vrchu a smeruje popri potoku do doliny. Vracať sa nám veru nechce, tak padne návrh, aby sme to strihli rovno hore. Zo začiatku sledujeme chodníček, ale ten sa v lese po chvíli stratí a začne prudké stúpanie, ktoré by bez hanby mohlo konkurovať aj strminám vo vyšších slovenských pohoriach.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Už sme dosť vysoko a začína to byť naozaj krkolomné, je blato a zem je pokrytá šmykľavými listami, tak sa teda ako najmladší člen výpravy vyberiem na prieskum. Vychádzam úplne hore, som síce pri hradnom múre, ale podo mnou je hlboký zráz. Tadeto sa na hrad veru nedostaneme. Čo sme si navarili, to si teraz musíme zjesť, a tak nám neostáva nič iné, len pustiť sa do nepríjemného traverzu hradného vrchu. Našťastie to prebieha hladko, tak sme po niekoľkých minútach pri vstupe do hradu, kde sa stretávame s ostatnými účastníkmi, ktorí dávali na značenie väčší pozor ako my.

Červík v hlave

Hričovský hrad je dnes len ruinou, zachovali sa iba obvodové múry, ktoré postupne nahlodáva zub času aj napriek sympatickej snahe dobrovoľníkov, ktorí sa snažia zachrániť, čo sa ešte dá. Darí sa im to celkom dobre, časť múru sa zrútila len dva dni pred naším výletom. Vstupnou bránou prichádzame na dolné nádvorie, kde je natiahnutá páska s nápisom “Vstup zakázaný”. Lenže vedúci výpravy bol až hore a doniesol odtiaľ vrcholovú knihu a mne začína v mozgu hlodať malý nenápadný červík, ktorý mi jasnou rečou hovorí “pôjdeš tam aj ty”.

Na chvíľu ho zaháňam, lebo na programe je opekanie, na ktoré využijeme blízky prístrešok s ohniskom. “Husákove” špekáčky chutili výborne, vyzerá, že boli naozaj vyrobené z mäsa. Ešte zápis do vrcholovej knihy, ktorú sa vedúci chystá vrátiť, odkiaľ ju zobral, a tak prichádza moja chvíľa. “Idem tam s vami”, hovorím a poznámky o tom, aké je to nebezpečné úspešne ignorujem. Zajtra chcem ísť na Baranec a Plačlivô, tak hádam vyleziem aj na Hričovský hrad.

Podporu nachádzam aj u ďalšej účastníčky výpravy, a tak sa pán vedúci napokon vzdáva a ideme spolu hore. Prekračujeme pásku “Vstup zakázaný”, maximálna opatrnosť je teraz úplne na mieste. Na niekoľkých metroch totižto treba ísť sutinou zo zrúteného múru, na jednom mieste musíme prekročiť akýsi žľab plný drobnej šmykľavej sutiny, vedúci strmo dolu. Keby tu niekto spadol, tak letí možno aj o sto metrov nižšie.

Jediná obeť

Kritický úsek sme prekonali, teraz trochu lezenia po skalách a sme na vyhliadkovej plošine horného hradu. Prichádza aj ďalší odvážlivec, a tak sme tu napokon štyria. Je pekný slnečný deň a výhľad stojí za to, nádherné lúky, husto zalesnené kopce, z ktorých na viacerých miestach trčia skaly, vidno, že sme na okraji Súľovských vrchov. Je však opar a tak, bohužiaľ, nevidíme hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry, ktorý by podľa článku odtiaľto malo byť vidieť. Na vrchole pobudneme zo 10 minút, pokúšame sa odhadnúť, ako dlho ešte vydržia ostávajúce, puklinami zbrázdené múry, urobíme si vrcholové fotografie a rovnakou cestou sa bez problémov vrátime k menej odvážnym (alebo len rozumnejším?) členom výpravy. Jedinou “obeťou” boli napokon iba otcove nohavice, ktoré som si na dnes požičal a pri lezení sa mi ich podarilo roztrhnúť.

Návrat

Z hradu ideme po červenej značke, chodník je veľmi pekný, vedie listnatým lesom a po oboch stranách možno obdivovať skalné útvary. Určite naplno vyniknú na jeseň, keď opadá lístie zo stromov. Tabule náučného chodníka nás poinformujú o histórii hradu, po polhodine vyjdeme z lesa na krásnu lúku nad dedinou, kde si urobíme spoločnú fotku.

Autobus nám pôjde o 1,5 hodiny, lenže “slušní ľudia” sú cez pracovný deň v čase obeda v robote a vedia to aj v dedinskej krčme, ktorú otvoria až o 16-tej. Na autobus si teda počkáme nasucho. Tí, čo si so sebou doniesli svoj turistický záznamník dostanú na obecnom úrade pečiatku a výlet je za nami.

Zhodnotenie

Veľmi pekné miesto, na ktoré by som sa asi, nebyť mojich rodičov a ich turistických aktivít, nikdy nebol dostal. Hoci som z nich práve videl len máličko, Súľovské vrchy sa mi zapáčili a určite sa sem ešte vrátim. V hlave mi začína hlodať ďalší červík, ktorý ma nahovára na prechod červenej značky z Hričovského Podhradia až do Súľova. Podobná trasa tu už bola pred niekoľkými rokmi opísaná, a ak čas dovolí, rád si ju prejdem tiež. Dnešný výlet môže poslúžiť ako inšpirácia pre ľudí, ktorí sa ocitnú v okolí Žiliny a majú chuť stráviť aspoň pár chvíľ v prírode.

Fotogaléria k článku

Najnovšie