Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skalnaté pobrežie
Skalnaté pobrežie Zatvoriť

Túra East Coast Trail 1

Pristávajúce lietadlo sa prediera cez nekonečnú hradbu sivých mrakov. Do okna udierajú dažďové kvapky. Oblačnosť je veľmi nízko, možno len 50 metrov nad zemou. Je hmlistý, daždivý večer. Konečne naša batožina, obidva ruksaky sú kompletne premočené. Taxikár sa s nami začne rozprávať zvláštnym miestnym dialektom angličtiny, nerozumieme mu skoro nič. Maťu bolí zub, a tak musíme nájsť zubnú pohotovosť. Začína sa ďalšia úžasná dovolenka.

Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Pohoria
Kanada: ostrov Newfoundland (Terre-Neuve)
Nocľah
St. John’s

Ostrov Newfoundland sme chceli navštíviť už dávno. Na západe sa nachádzajú nádherné hory, no a východným pobrežím sa tiahne 265 km dlhý East Coast Trail. Dlho nás odrádzalo počasie, je to totiž najdaždivejšie, najhmlistejšie a najveternejšie miesto v Kanade. Tento rok konečne zvíťazila túžba spoznať odľahlý kút Kanady, navyše som v lete oslávil štyridsiatku a ako darček Maťa vybavila cestu na Newfoundland.

Newfoundland je veľký ostrov (asi dvakrát väčší ako Slovensko), nachádza sa v Atlantickom oceáne na východe Kanady. Ku Kanade sa pripojil po referende v roku 1949. Je súčasťou provincie Newfoundland a Labrador. Provincia má čosi cez 500-tisíc obyvateľov, viac ako 90 % z nich žije na ostrove Newfoundland. Na jeho východnom pobreží leží mesto St. John’s, ktoré má viac ako 100-tisíc obyvateľov a je považované za najstaršie anglicky hovoriace severoamerické mesto. A práve St. John’s sa stane na 8 dní naším druhým domovom.

Máme v pláne prejsť severnú časť East Coast Trail, ktorá sa začína v St. John’s a končí sa asi o 40 km severnejšie. Južná časť je dlhá viac ako 200 km, nakoniec sa nám podarí ísť na jednu túru aj sem.

1. deň - Logy Bay-Quidi Vidi-St. John’s

Po návšteve pohotovosti začal Matin zub ako-tak poslúchať, po dvoch týždňoch prestalo pršať a podľa predpovede by nemalo ani ďalších 5 dní, denné teploty sa majú držať niekde medzi 15 až 20 °C, takže to po nie veľmi sľubnom začiatku zrazu vyzerá veľmi nádejne. K východiskovým bodom túr sa budeme dopravovať taxíkmi, v St. John’s a okolí je viacero firiem, ktoré sa špecializujú na rozvoz turistov. Cestovný ruch je dôležitou súčasťou miestnej ekonomiky a pešia turistika je tu, zdá sa, veľmi populárna.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V zálive Logy Bay sa nachádza Katedra morskej biológie miestnej Memorial University of Newfounland and Labrador a je tu aj východiskový bod túry nazvanej Sugarloaf Path. Hneď za univerzitnými budovami sa začína prudké stúpanie skalnatým zrázom. Poteší nás, že ani po dvojtýždňovom daždi na chodníku nie je skoro žiadne blato. V nižších polohách rastú zakrpatené ihličnany, vo vyšších polohách len tráva a čučoriedky, neuveriteľné množstvo čučoriedok. Od začiatku stúpame otvoreným terénom, a tak môžeme obdivovať červený skalnatý útes na opačnej strane zálivu Logy Bay a rozbúrený Atlantický oceán. V nohách máme prvé stúpanie, vrchol Sugarloaf Head má nadmorskú výšku 170 metrov nad morom.

Vzhľadom na nadmorskú výšku to znie neuveriteľne, ale podľa charakteru vegetácie sme v alpínskom pásme, chodník nás miernym klesaním privedie o niekoľko desiatok výškových metrov nižšie, späť do pásma lesa. Lesom pôjdeme niekoľko ďalších kilometrov. Postupne sa oboznamujeme so značením chodníka, čierno-bielym tyčovým značením, bielymi trojuholníkmi a šípkami. Dobrovoľníci, ktorí sa o chodník starajú, urobili kus dobrej roboty, náročné či močaristé úseky možno prejsť po drevených schodíkoch či doskách.

Po hodinke pochodu vyjdeme na čistinku s názvom Small Point, odkiaľ je nerušený výhľad na oceán. Začína sa ukazovať aj slniečko, všade okolo nás sú čučoriedkové “plantáže”, a tak sa nám tu začína naozaj páčiť. Tesne nad 100 metrov vysokými útesmi je dobre zachovaný bunker z 2. svetovej vojny. Vchádzame do lesa, niektoré stromy sú “vyzdobené“ igelitovými sáčkami. Prechádzame neďaleko skládky komunálneho odpadu, ktorú využíva mesto St. John’s. Človek by nečakal zaujímavé miesto na turistiku na okraji smetiska. Opäť kúsok cez les, v diaľke vidíme drevený most cez John Howard’s River. Divoká horská rieka sa vlieva do mora na nádhernom skalnatom pobreží, neustále bičovanom nepokojným Atlantickým oceánom. Prejdeme cez most a kúsok kráčame tesne popri brehu mora. Máme možnosť obdivovať niekoľko zvláštnych skalných puklín obdĺžnikového tvaru.

Ani sa nenazdáme a čaká nás ďalšie prudké stúpanie na 150 metrov vysoký Bawdens Highland. Odtiaľto prvýkrát vidíme malú rybársku dedinku Quidi Vidi, ktorá sa medzičasom stala súčasťou St. John’s. Výhľad z Bawdens Highland je úžasný a bol by ešte krajší, keby sa od mora nepribližovala hustá hmla. Strmým svahom klesáme do Quidi Vidi, na okraji dediny obdivujeme vodopád na Quidi Vidi River. V malebnej dedinke zovretej medzi dvomi skalnými útesmi si trochu oddýchneme, dokonca sa staneme svedkami natáčania reportáže pre kanadskú televíziu CBC. Redaktorka diskutuje s dôstojníkom pobrežnej stráže o nedisciplinovaných majiteľoch rybárskych člnov, ktorí plašia veľryby. Asi sú naozaj vyplašené, lebo sme zatiaľ nevideli ani jednu, a to s ďalekohľadom sliedim po hladine ako detektív Oriešok.

V nohách máme zatiaľ 9 km a hoci do Quidi Vidi chodí autobus MHD, nechce sa nám ešte ísť do hotela, tak pokračujeme v túre. Vystúpime na strmý Signal Hill, o ktorom bude reč v poslednej (tretej) časti seriálu, zostúpime nižšie a traverzom, na jednom mieste dokonca zabezpečenom krátkou reťazou, prídeme po šiestich hodinách od začiatku túry do mesta, kde si počkáme na autobus MHD, čo má zastávku rovno pri našom hoteli.

2. deň - Flatrock-Torbay

Prvá túra bola výborná, niečo takéto sme podľa informácií z internetu očakávali, no a na druhý deň sme celí “nažhavení” na prejdenie ďalšej časti chodníka. Maťa si poriadne polepila včerajšie otlaky z nových topánok, ku koncu túry to pre ňu bolo utrpenie. Opäť je zamračené, ale pršať by podľa predpovede nemalo. Z taxíka vystupujeme v prímorskej dedinke Flatrock, necelých 20 km na sever od St. John’s. Miestni ľudia sú veľmi priateľskí, hneď ako vystúpime, sa začnú vyzvedať, z akej diaľky sme ich prišli navštíviť. Len ich angličtine nie a nie rozumieť. Dnešná túra, Father Troy’s Trail bude kratšia ako včerajšia, čaká nás asi 8 km.

Z pláže vo Flatrock ideme pozdĺž ostrého výbežku nazývaneho The Beamer. Chodník vedie po vyhladených skalných platniach, ktoré dali dedinke Flatrock meno, v preklade to znamená niečo ako plochá skala. Platne sú miestami dosť šikmé, človek si musí dávať pozor. Po ľavej ruke máme zátoku Flatrock Cove, na jej druhom brehu vidíme dominantný útes, na ktorý sa vyberieme zajtra. Po niekoľkých minútach prídeme na koniec špicatého výbežku a začneme ho obchádzať z druhej strany. Pozorujeme zaujímavé skalné útvary a otvárajú sa nám nové pohľady na malebnú dedinku Flatrock. Hoci sme v nadmorskej výške len niekoľko metrov nad morom, vegetácia pripomína naše alpínske pásmo, čučoriedky, zakrpatené ihličnaté stromy a veľmi zaujímavé miniatúrne buky, ktoré v duchu nazývam listnatou kosodrevinou. Hoci sme o niečo južnejšie ako Slovensko, klimatické podmienky sú oveľa drsnejšie.

Pomaličky naberáme výšku a obdivujeme rozbúrený Atlantický oceán. Ďalekohľad je v plnej permanencii, snažím sa zazrieť veľryby, ale bezúspešne. Maťa mi zajtra ukáže, že na to žiadny ďalekohľad netreba. Ani sa nenazdáme a sme na vrchole útesu s názvom Church Cove Hill. Zároveň sme zdolali výšku 100 metrov nad morom. Prichádzame až k úplnému okraju útesov, kolmé skalné steny vyzerajú nebezpečne. Na Church Cove Hill sa chodník vetví, hlavný chodník pokračuje lesom, bočná vetva po krkolomných drevených schodoch a potom po skalách, pripomínajúcich tatranské túry klesne až k dolnej časti útesu, kde môžeme obdivovať malý vodopádik. Potom chodník vedie rovnakou strminou hore a pripojí sa k hlavnej vetve East Coast Trail.

Ideme hustým lesom, postupne prídeme na najvyšší bod dnešnej túry, útes nad zátokou Whale Cove s nadmorskou vyskou asi 130 metrov. Vyzerá to tu dramaticky, viac než 100 metrov vysoká skalná stena kolmo padajúca do rozbúreného Atlantického oceánu. Odtiaľto vidíme cieľ dnešného putovania, dedinu Torbay.

Posledná časť túry nás privedie do hospodárskeho lesa, postupne míňame niekoľko pasienkov a fariem. Chodník sa postupne mení na zvážnicu, prichádzame k prístavu pre malé plavidlá. Ešte kúsok a sme na kamenistej pláži v Torbay, celé nám to aj s kochaním sa trvalo niečo vyše 3 hodín. Najeme sa a posedeli by sme si veru aj dlhšie, lebo pohľad na rozbúrený oceán je pre nás, suchozemcov, fascinujúci, ale bohvieako teplo nie je, slnko nie a nie sa ukázať a navyše poriadne fúka, a tak sa po necelej polhodine poberieme.

Torbay je veľká dedina, má viac ako 7-tisíc obyvateľov. Chceme nájsť nejaké rýchle občerstvenie, kde by sme si dali kávu a odkiaľ by sme si mohli privolať taxík, ktorý nás odvezie späť do St. John’s. Ideme po hlavnej ceste a onedlho narazíme na benzínku, kávu majú, telefónny automat je tu tiež, a tak sa o necelých 20 minút vezieme do hotela.

Zhodnotenie

Prvé túry na East Coast Trail predčili naše očakávania, hoci chodník neprechádza nijakým chráneným územím, príroda je krásna, divoká a na mnohých miestach nedotknutá. Chodník je vynikajúco značený, so zabezpečenými ťažšími úsekmi. Oceniť treba aj celkom kvalitné mapy na nepremokavom papieri, ktoré sa za neveľký peniaz dajú objednať od East Coast Trail Association. Čo sa týka náročnosti, prevýšenia nie sú síce veľké, ale chodník väčšinou vedie skalnatým terénom, je to akási “vysokohorská turistika po rovine”. Predpoveď počasia na ďalšie dva dni sľubuje o čosi vyššie teploty a aj viac slnka, a tak sa nevieme dočkať, aké zaujímavosti nás na našom putovaní po East Coast Trail ešte čakajú.

Pokračovanie o týždeň

Fotogaléria k článku

Najnovšie