Prielom Muráňa

Po skončení dvojdňovej túlačky planinami Slovenského krasu stojím pred dilemou, či sa vrátim večerným vlakom domov, alebo rozbalím tábor na brehu Slanej, neďaleko dediny Gemer a pri táboráku ukujem plán na ďalší deň! Jasná vec, druhý variant víťazí. Pozriem do mapy, hneď mám jasno. Zajtra ma čaká nielen obec Gemer, bývalé centrum rozsiahlej Gemerskej stolice s hradom, ale aj príjemný trek Licinskou pahorkatinou s Prielomom Muráňa.

Trasa

Gemer obec – Gemer hrad – Lipová studňa – Pamätný dub – Prielom Muráňa – Bretka

Gemer

Na túru nastupujem zrána. Vlastná značka sa začína v obci Gemer, pri obecnom úrade. Postupujem obcou, prichádzam k pomníku kráľa Mateja Korvína s legendou o sedliakovi, jeho práci a panskom pohodlí. Nuž, kráľ Matej sa dodnes v povestiach dochoval ako pokrokový panovník. Dokonca si dovoľujem povedať, že to bol hádam aj turista. Veď po kom, či na koho počesť je pomenovaných toľko kopcov na Slovensku? Stačí spomenúť len Kráľovu holu, či Kráľov stôl.
Od pomníka pokračujem okolo neogotického kostola k budove bývalého gymnázia zo 16. stor. (študoval tu napr. K. Kuzmáni, P. J. Šafárik, J. Záborský, S. Tomášik, J. Matuška, J. Kalinčiak a pod.) s pomníkom už legendárnej Cinka panny.
Značka vedie stále obcou, popod hradný vrch na lúku. Tu sa nachádza významová odbočka na lokalitu hradu Gemer. Jeho návštevu nevynechám a odporúčam ju aj širokej turistickej verejnosti. Z južnej časti hradu mám výhľad južným a východným smerom. Na hrade v súčasnosti prebiehajú výskumné práce a verím, že jeho pozostatky budú neskôr zaujímavo prezentované priamo v teréne. Oplatí sa vystúpiť aj na predsunuté opevnenie hradu, odkiaľ máme tiež krásny výhľad (opevnenie sa nachádza približne 300 m severne od hradu).

Licinská pahorkatina

Vraciam sa späť na lúku pod hradom. Značka vedie okolo hospodárskeho dvora, vstupuje do doliny, ktorou stúpam na kótu 306 m n. m. Tu už idem lesom. Terén je veľmi príjemný, túra sa mení na vychádzku. Listnatý les strieda temnotu smrečiny. O hodinku stojím pri tur. smerovníku, ohlasujúcom, že sa nachádzam pri Lipovej studni. No, studňa, studnička tu možno bola, ale dobre dávno. Dnes jej niet. Pokračujem po okraji lesa za stálych výhľadov na západ a severozápad (Stolické vrchy). Značka opäť vstupuje do lesa, vedie lesnou cestou až k lúke. Tu sa napája na asfaltovú cestu, prejdem lúkou ku kraju lesa. Šípka značky ma nasmeruje k mohutnému dubu. Na jeho kmeni sú priklincované smerovky. Som na rázcestí Pamätný dub. Síce neviem, prečo je pamätný, ale to je podstatne jedno. Pod dubom je stôl, lavica a tak nastáva čas na skorý obed.

Prielom Muráňa

Od duba značka vedie okrajom lúky, vstupuje do lesa. Pozorne sledujem značenie, lebo spleť chodníkov a lesných ciest môže viesť k blúdeniu. Postupne klesám, najprv nevýraznou dolinou, ktorá sa neskôr ostrejšie zarezáva do podložia okolitého terénu. Okolitý les ma fascinuje. Dodnes sa úspešne vyhýba zásahom človeka. Dolina sa mení, spod lístia vystupujú najprv malé, neskôr už pomerne veľké bralá. Aj les sa začína podobať pralesu. Nasleduje veľké finále. Dolina, tu už skôr roklina, ústi do kaňonu, ktorý predstavuje už vlastný prielom. Bralá po jej stranách pripomínajú bránu. Priamo v ústí je prameň a tur. smerovník.

Po cigaretovej pauze sa vydávam dole prielomom. Úzky chodník vedie tesne vedľa rieky, miestami je tak ledva na jednu nohu. Stačí chybný krok a môžem byť hosťom miestneho vodníka. Najexponovanejšie úseky dopĺňajú fixné laná. Okolitá príroda je pastvou pre oči. Dávam si záväzok, že sa sem v zime vrátim. Po približne 500 m chodník prudko stúpa nad dolinu. Ocitám sa na lúke s výhľadom na okolie. Značka klesá k lesu, ním kúsok prudko dole, opäť k rieke (chodník v podstate obchádza mohutné bralo, kde absencia stúpačiek robí úsek neschodným).

Breh rieky je tu riedko porastený pokrútenými jelšami a vŕbami. Na druhom brehu bralá kolmo vyrastajú z vody. Nakoniec sa úzka dolina roztvorí a ja vstúpim na širokú lúku. Napájam sa na poľnú cestu, okolo polorozpadnutého bývalého JRD postupujem do obce Bretka. Prejdem popri totálne zdevastovanej kúrii až k zastávke autobusu, kde je tur. smerovník. Tu zakončím túru. Značka však vedie až k železničnej zastávke Gemerská Panica, kde končí. Tento úsek naschvál vynechám, lebo ide o nezaujímavý pochod asfaltkou až k zastávke.

Bretka a jaskyne

V chotári obce sa nachádzajú dve jaskyne. Horná mašianska jaskyňa a Peško. Prvá je len niekoľko metrov od značeného chodníka, druhá takmer priamo v obci. Obe sú prírodnými pamiatkami, verejnosti neprístupné. Ale chlapi v krčme vás veľmi ochotne za poldeci privedú priamo k nim. Vstupné časti oboch jaskýň využíva miestna mlaď k rôznym radovánkam, čo ponechám radšej bez komentára.