Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad zo Sulphure Skyline
Výhľad zo Sulphure Skyline Zatvoriť

Túra Kanada – NP Jasper – Suplhure Skyline

Druhý deň v NP Jasper sa budíme do zamračeného rána. Slnko pôsobí, že dnes ani nemá v pláne vyjsť. Tak sa ešte trochu zdržíme na hoteli a čakáme, či sa počasie zlepší. Konečne okolo deviatej ráno sa obloha rozjasňuje a nasadáme do auta. Pôvodne sme rozmýšľali ísť 20 km trasu, začínajúcu hneď z mestečka Jasper - „Palisades Lokout“, ktorú nám deň predtým odporúčal na túre Čech. Nakoľko ale vyrážame neskôr, ako sme plánovali a počasie vyzerá byť nestále, meníme plán. Navštívime areál horúcich prameňov, kde začína trasa Sulphure Skyline. Opis túry sľubuje úžasné výhľady do šíreho okolia.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+1226 m stúpanie, -1226 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 01.10.2014
Pohoria
Kanada: Rocky Mountains (Skalnaté hory) - NP Jasper
Trasa
  • Najvyšší bod: 2135 m n. m.
  • Najnižší bod: 1370 m n. m.
Voda
Jasper
Doprava
požičané auto, parkovisko pri Miette Hot Springs a pti Mt. Edith Cavell

Sulphure Skyline a Miette Hot Springs Source

Autom sa teda presúvame k Miette Hot Springs, čo trvá skoro hodinu. Cestou je na čo sa pozerať. Najprv ideme okolo rieky Athabasca a obdivujeme jej krásnu zelenú farbu, potom nás cesta vedie pomedzi jazerá Jasper Lake a Talbot Lake. Nezastavujeme, ak budeme mať čas, budeme fotiť cestou späť. Čakáme, kým sa pred nami objaví tabuľa s názvom Pocahontas, vtedy vieme, že máme odbočiť doprava na horskú, kľukatú a stále stúpajúcu serpentínovú cestu, ktorá nás dovedie na parkovisko Miette Hot Springs.

Horúce žriedla patria medzi najteplejšie v kanadských Skalnatých horách (Rocky Mountains). Stekajú z hôr a ich teplota dosahuje 54 °C. Pri vstupe do bazéna v kúpeľoch, ktoré sa tu nachádzajú, sa voda ochladí na 40°C. Prvýkrát boli objavené v roku 1800, keď domorodí Indiáni sem priviedli členov obchodnej spoločnosti Hudson’s Bay. V roku 1910 ešte stále boli dostupné len pešo alebo na koni. Plánom spoločnosti Grand Trunk Railway bolo postaviť veľkolepé kúpele. Plány nevyšli, nakoľko prezident spoločnosti Charles Melville sa utopil na Titanicu v roku 1912. V roku 1913 postavili provizórny prístrešok na spanie a jednoduché kúpele. Rastúca popularita prameňov viedla v roku 1934 k vybudovaniu cesty a väčšieho areálu. Stavba pomohla zamestnať stovky nezamestnaných mužov a bola dokončená v roku 1938. V rovnakom roku ale z pôvodnej stavby ostali len ruiny, preto bol vybudovaný nový objekt kúpeľov, asi kilometer od pôvodného. Ruiny starého objektu je ešte stále si možné pozrieť v rámci cesty ku zdroju horúcich prameňov. Sem pôjdeme poobede.

Na parkovisku najprv trochu blúdime a nevieme nájsť, kde začína naša trasa, omylom prejdeme k začiatku ďalších turistických trás - Hot Springs Source. Je to miesto, kde pramenia horúce žriedla a kde je pôvodná budova spomínaných kúpeľov a začiatok viacdennej túry Fiddle River. Vraciame sa teda späť k autu a ideme hore ku vchodu, ktorý vedie do areálu kúpeľov. A naozaj, tu je tabuľa s názvom našej túry. Dĺžka je 8 km, vrátane cesty späť rovnakou trasou. Stúpame hore asfaltkou a nakoľko ani jeden z nás nie je priaznivec asfaltovej turistiky, dúfame, že čo najskôr skončí.

Cesta asi po 5 minútach chôdze plynule pokračuje lesným chodníkom, ktorým križujeme pár potôčikov. Celkom skoro sa vynárame z lesa a otvárajú sa nám krásne výhľady do bočných strán. Chodník je orámovaný listnatými stromami so žltými listami, máme krásnu jesennú túru. Rýchlo stúpame a behom 4 km získavame prevýšenie 700 metrov. Počas celého výstupu obdivujeme štíty okolo nás, sčasti pokryté kosodrevinou. Stretneme zopár turistov, ale v tomto období už turistické trasy v národnom parku nie sú frekventované. Páči sa mi, že je zvykom sa na túre zdraviť a po klasickej zdvorilostnej otázke v týchto končinách: „Ako sa máš?“ „How are you?“, sa zaujímajú odkiaľ sme. Väčšina s nadšením prijíma, že sme sem išli až zo Slovenska. Zisťujeme, že dosť veľa ľudí pozná Slovákov a Čechov, ktorí v národnom parku alebo aj inde pracujú v rámci Work and Travel.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vystúpame až do sedla, stúpanie nie je strmé. Hoci ide o 700 metrov na krátkom úseku, ide sa nám príjemne. V sedle je výhľadová lavička, s dychberúcim výhľadom. No najlepší výhľad nás čaká hore, stúpame teda až na vrchol, kamenistým terénom, v ktorom sa chodník stráca. Turisti zrejme po kameňoch chodia kade tade. Na vrchole (2070 m) nás čaká výhľad na všetky svetové strany. Zasnežené končiare týčiace sa do výšky a ukazujúce svoju majestátnosť. Rada len tak stojím na vrchole a vychutnávam si úžasné ticho a hĺbku hôr. Najradšej by som tu ostala.

Po kameňoch hopsá veverička. Je navyknutá na turistov, nehanebne žobre. My jej nič nedávame, ale opodiaľ vidím, že iní turisti jej odlamujú z keksíka. Tabule o nekŕmení zveri, ktoré sú pri turistických chodníkoch, ich asi nezaujímali. Na Skalnatých horách (Rocky Mountains) je zaujímavé, že sa tu dá vidieť viacero druhov veveričiek. Okrem klasického druhu, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je tu menšia veverička, s čiernobielym pásom na bokoch a so strakatým chrbtom. Dá sa vidieť aj ďalší, ešte menší druh, trochu podobný myši. Z pozorovania som zistila, že najmenší druh je najviac plachý.

Na vrchole poriadne fučí a začne snežiť. Malé snehové vločky padajú na nás. Pokecáme ešte s dvomi Čechmi, ktorých sme stretli. Celú cestu hore veselo zvonili rolničkou proti medveďom a že prichádzajú na vrchol, sme počuli už z diaľky. Tiež sú na Work and Travel. Dole z vrcholu ideme totožnou cestou na parkovisko. Práve sme na asfaltke, keď sa spustí snehová chumelica. Kúsky zamrznutého snehu padajú na nás, tak sa rozbehneme k autu. Kým ale stihneme dobehnúť, krátka prehánková chumelica končí. Vyberieme sa ešte nakrátko k miestu, kde je zdroj horúcich prameňov. Zo skaly vyteká na zeleno sfarbená voda. Je vrelá a do studeného vzduchu z nej stúpa para. Pozrieme si ešte schátraný areál bývalých kúpeľov a nasadneme do auta.

Lake Anette, Lake Edith, Lac Beavert, Mildred Lake a Pyramid Lake

Cestou späť k mestečku Jasper sa zastavujeme pri Talbot Lake a fotíme. V priezračne čistom jazere sa krásne odrážajú vrcholky hôr. Je vidno pekný kontrast, na jednej strane jazera sú hory skalnaté, na druhej časti jazera sú zalesnené. Tesne pred Jasperom ideme na odbočke doľava. Chceme si pozrieť okolité jazerá. K Anette Lake vedie turistická značka, v lete sa sem chodí dosť veľa turistov kúpať. Je tu bufet, detské ihrisko, piesočná pláž. Teraz koncom septembra sme tu jediní návštevníci. Okolo jazera ide náučný chodník, tzv. Lee Foundation Trail. Celý okruh trvá 2,4 km, prostredníctvom náučných tabúľ návštevníkov informuje o geológii a vegetácii územia. Cesta je spevnená, takže je vhodná aj pre ľudí na vozíčku alebo pre deti v kočíkoch. My chodníkom teraz nejdeme, nakoľko ešte chceme pred zotmením stihnúť pozrieť ďalšie jazerá. Všetky sú podzemím prepojené s Medicine Lake a s Maligne Canyon, ktorý sme navštívili včera. Ide o najväčší riečny podzemný systém v Kanade.

Kúsok od Lake Anette sa nachádza malé jazierko s názvom Ochre Lake. Zvykne sa tu rybárčiť, pozor si ale treba dávať na tekuté piesky v jeho okolí, ako nás upozorňuje aj výstražná tabuľa. Pri Anette Lake sa nachádza Edith Lake. Nasadneme do auta a vrátime sa späť na cestu. Navštívime ešte Beaveurt Lake a Mildred Lake kúsok odtiaľto. Vzhľadom na to že v ich okolí je golfový areál, nie je to také príjemné miesto ako jazerá pred chvíľou. Pre hráčov golfu ale môžem odporúčať.

Naším posledným dnešným cieľom ešte bude Pyramid Lake. Pôvodne to mal byť štartovací bod dnešnej túry, sme ale radi, že počasie ráno nevyzeralo ideálne a išli sme na Sulphure Skyline. Výhľady stáli za to. Cestou zisťujeme, že ani netreba chodiť do lesa, aby sme videli divočinu. Divočina príde za nami do mestečka. Jeleňovi sa zapáčil trávnik pred jedným domom, tak sa pokojne pasie. O chvíľu hore pri ceste na Pyramid Lake stretávame celé stádo. Západ Slnka pri jazere si prišlo pozrieť viac ľudí, je to pekné, tiché a pokojné miestečko. Mostom sa dá prejsť na ostrov, ktorý je v strede jazera. Slnko zapadá a deň sa končí. Ďalší deň opúšťame Jasper a presúvame sa do ďalšieho národného parku v Kanade, ktorý je tiež súčasťou Rocky Mountains - Banffu. Cestou si ešte pozrieme horu Mt. Edith Cavell a vodopády Athabasca.

Mt. Edith Cavell, Athabasca Falls a Columbia Icefield

Naše tretie a zároveň posledné ráno v Jasperi je zatiahnuté. V noci snežilo. Pobalíme veci a presúvame sa na parkovisko k hore Mt. Edith Cavell (3663 m), ktorá je najvyššou horou Jasperu. Svoje meno získala v roku 1916 po anglickej sestre Edith Cavell, ktorá bola počas 1. svetovej vojny popravená Nemcami. Previnila sa proti nemeckému vojenskému právu tým, že pomohla spojeneckým vojskám uniknúť z okupovaného Belgicka do Holandska. Predchádzajúci názov hory bol the Mountain of the Great Crossing, kvôli jej blízkosti s Athabasca Pass.

Silno fúka vietor a opäť začne snežiť. Turistická trasa začína priamo z parkoviska (1762 m). Jej celková dĺžka, vrátane cesty späť na parkovisko, je 8,5 km a prevýšenie je 526 m. Pre menej zdatných turistov je možnosť dať len kratšiu, spevnenú trasu k výhľadového miestu nad ľadovcovým jazerom. Alternatívu využívajú návštevníci, ktorí nie sú turisticky vybavení, napríklad vhodnou športovou obuvou – bolo ich tu celkom dosť, napríklad jeden pán v poltopánkach, ktorý sa veľakrát šmykol. My chceme ísť na vrchol (2288 m) a z výšky si pozrieť ľadovec Angel, pokrývajúci severnú stenu hory Mt. Edith Cavell. Kedysi bola jeho rozloha väčšia, ale tak ako ostatné ľadovce, aj on sa roztápa a zmenšuje.

Prechádzame cez most okolo výhľadovej lavičky a pri odbočke k jazeru ideme doľava. Začíname stúpať. Trasa vedie cez lúky, ktoré v letnom období podľa sprievodcu bývajú plné kvetín. Teraz mrzne, takže okolo nás sú len zamrznuté trsy trávy, naľavo od nás je zamrznuté malé jazierko. Po pravej strane máme stále vrch Mt. Edith Cavel a otvára sa nám pohľad na jeho vyšší vrchol. Celé údolie napravo je pokryté porastom kosodreviny. Keď sa pri stúpaní obzrieme za seba, je vidno aj pohorie za nami a vrchol Franchere Peak. Celé okolie turistickej trasy – byliny a trávu, sa snažia zrekonštruovať dobrovoľníci z Jasperu, preto platí prísny zákaz schádzať z turistického chodníka.

Dostávame sa ponad ľadovcové jazero a napravo je odbočka, ktorá vedie k trom lezeckým trasám. Nakoľko momentálne nie sme lezecky vybavení, len z diaľky pozeráme, kde na skale by mohli byť spomínané trasy. Prídeme na odbočku, kde sa rozhodneme ísť napravo, na výhľad nad ľadovec. Meno ľadovca Angel vzniklo podľa bočných splazov, ktoré pripomínajú krídla anjela. Hore na hrebeni si dávame okruh, k záveru so strmým, štrkovým stúpaním. Neuveriteľne fučí, vietor nám fúka sneh do tváre a niektorí turisti sa radšej otáčajú a vracajú sa späť. Výhľadový vrchol ale nie je ďaleko, my teda pokračujeme v ceste. Hore robíme rýchlu spoločnú fotografiu a schádzame dole. Keď zídeme z hrebeňa a klesneme späť do lesa, pripájame sa na trasu, na ktorej začínal okruh. Už známou trasou sa vrátime na odbočku k ľadovcovému jazeru, kam je to odtiaľto len kúsok. Pred dvomi rokmi sa odlomil z ľadovca kus a spadol dole, ako nás informuje tabuľa. Z ľadovca steká malý vodopád do jazera a na hladine je vidieť poriadne hrubú ľadovcovú kryhu.

Poriadne vymrznutí sa vrátime na parkovisko. Máme za sebou krátku poldennú túru s prekrásnym výhľadom na horu, ktorá si právom zaslúži byť opisovaná ako jedna z najkrajších a najzaujímavejších v Jasperi. Autom sa presunieme k Athabasca Falls. Treba zaparkovať a prejsť kúsok peši k výhľadovému miestu. Je tu celkom veľa turistov, čo sa ale dá čakať, nakoľko je dostupné priamo autom. Vodopády sa nachádzajú na hornej časti Athabasca River. Ich výška je 23 metrov. Úžasný je pohľad, ako masa vody padá dole do rokliny, kde sa opäť mení na pokojnú rieku, s priezračne modrou vodou.

Náš pôvodný plán zahŕňal spraviť si krátku turistiku popri ľadovcovom poli Columbia Icefield. Je to posledné miesto na hranici Národného parku Jasper, presne pred vstupom do národného parku Banff. Vzhľadom na husté sneženie a vietor z plánu upúšťame. V informačnom centre, odkiaľ sa k ľadovcu robia výletné miesta autobusom, si dávame len obed a neveriacky pozeráme na stovky turistov. Zatiaľ asi najviac komerčné miesto v celom Jasperi, čo napomáha nášmu rozhodnutiu po neskorom obede sa vrátiť do auta a presunúť sa do Banffu.

Záver

Národný park Jasper je krásne miesto a veľmi radi sa sem ešte niekedy vrátime. Viacdňové prechody „nadivoko“ sme si kvôli posezónnemu studenému počasiu neužili, nabudúce prídeme vybavení stanom, spacákom a kempovacou výbavou, s prespávaním priamo v horách niekedy v auguste. Pre tých, ktorí chcú len jednodňové túry a nemajú radi národné parky preplnené ľuďmi, jednoznačne odporúčame prísť v septembri, po hlavnej turistickej sezóne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie