S blížiacim sa víkendom, sme sledovali počasie, stále hlásili aj na víkend v Tatrách inverziu, a teda hore krásne slnečno. V sobotu večer pri kontrole predpovede počasia čítame zrazu zmenu, v nedeľu predpoveď polojasno až oblačno. Cieľ bol vybratý, myseľ už bola v Tatrách, tak sme nepovedali telu, aby ostalo v nedeľu doma. Veril som, že sa splní predpoveď, čo bola počas týždňa, a preto v nedeľu ráno zvoní budík, aby sme za krátko vyrážali z Martina smer Vysoké Tatry. Cesta prebiehala s krásnymi výhľadmi, miestami až 5 metrov, v hustej hmle, ktorá sa ale na privítanie s príchodom do Tatier stratila.

Trasa

Biela voda – rázc. nad Matliarmi – Šalviový prameň – Kovalčíkova poľana – Chata pri Zelenom plese – Červené pleso – Východná Kozia štrbina – Kozia kôpka – Východná Kozia štrbina – Kozí štít a späť

Vyrážame z parkoviska na Bielej vode, smerom na Zelené pleso. Celú cestu vládne pokoj, ticho a ráno prebúdzajúci sa les v krásnom slnečnom počasí. To nám napovedá, že SHMÚ nemal v predpovedi pravdu. Na chodníku musíme párkrát obchádzať zamrznuté mláky na celú šírku chodníka. Od Chaty pri Zelenom plese stúpame do Červenej dolinky, chodníkom po žltej značke smerom na Jahňací štít. Cestou kúsok nad chatou stretávame prítulnú cicu, rysa tatranského domáceho, ako sme jej dali názov alebo inak, prítulné mača z chaty, ktoré sa tu túla. Pri Červenom plese vo výške 1811 m odbočíme smerom k hrebeňu, kde stúpame sutinovým žľabom do Východnej Kozej štrbiny. Celú cestu príjemne hreje slnko, energiu dodáva vyhriata tatranská žula. Po pravej strane vidíme lezcov na Kozí štít alebo aj na Žeruchové veže.

Po príchode do Východnej Kozej štrbiny, ktorá leží medzi Kozou kôpkou a Kozím štítom, sme sa rozhodli, že ako prvé pôjdeme pozrieť na Koziu kôpku. Je to len krátka odbočka po hrebeni s minimálnym prevýšením. Z Kozej kôpky sa nám ponúka krásny výhľad na majestátne platne Kozieho štítu. Dlho sa nezdržiavame a vraciame sa späť do Východnej Kozej štrbiny, kde pokračujeme v našom hlavnom cieli, vo výstupe na Kozí štít. Zo štrbiny obchádzame hrebeň, stúpajúci k vrcholu štítu z ľavej strany. Spočiatku dobre viditeľný chodník traverzuje severnú stenu Kozieho štítu a na viacero miestach je so zamrznutým snehom alebo s občas nepríjemnou ľadovou glazúrou na skale. Stále je ale dosť suchej skaly a na výstup, preto nedávame ani stúpacie železá (mačky), len by sa trápili na skale. Po krátkom traverze prichádzame k žľabu, smerujúcemu až na vrchol. Tu sa naväzujeme na lano, predsa, občas je ľad, ale aj keď je terén ľahký, trocha istenia počas výstupu sa hodí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po troche obliezania skál a hľadania schodnej cesty sa dostávame na vrchol, kde stretneme dvojicu Poliakov. Vychutnávame si krásne výhľady na okolie od Veľkej Svišťovky, cez Kežmarské štíty, Kolový štít, Jahňací štít až po Belianske Tatry. Meteorológom predpoveď naozaj nevyšla, počas celého výstupu nás sprevádzalo krásne slnečné, teplé jesenné počasie. Po vrcholovej fotografii a sledovaní kamzíkov pár metrov pod nami sa vyberieme na zostup, trochu inou trasou. Pár metrov ideme hrebeňom smerom k Žeruchovým vežiam. Nechcelo sa nám zostupovať žľabom a hľadať suchú skalu. Na hrebeni nás čakalo jedno krátke zlanenie. Potom celkom príjemným terénom, hľadaním najschodnejšej cesty, sa vraciame späť k miestu, kde začínal stúpať žľab, po ktorom sme išli až na vrchol. Za pomerne krátky čas sme späť vo Východnej Kozej štrbine a ostáva nám len zostup na chatu. Pár metrov nad "Brnčalkou" nás víta náš rys tatranský domáci a sprevádza nás skoro až k Zelenému plesu.

Záver

Po krátkom občerstvení na chate nás čaká jedine návrat na Bielu vodu k autu a späť do Turca. Cestou ešte malé spestrenie zostupu vo forme komplet zamrznutého chodníka, kde ale napodiv ľad celkom dobre drží a nešmýka sa, takže sa dalo prejsť s trochou pozornosti bez problémov. Máme za sebou krásny slnečný deň v Tatrách a ostáva len naplánovať ďalší cieľ.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek