Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zo známej vyhliadky
Zo známej vyhliadky Zatvoriť

Túra Hundsheimská osmička

Za mojich mladých čias – teda, nie že by som bol nejaký starec, ale mladšie roky sú už za mnou, teda v tých rokoch som veľmi rád chodil v jarných mesiacoch do lokalít Devínskej Kobyly. V jarnom období, počas marca a apríla tam bola radosť chodiť, hlavne kvôli pestrej flóre, ktorá tam rástla. Vždy sme sa so záujmom pozerali cez rieku Moravu, rozprávali sme si príbehy a historky, ktoré sme len počuli o tom, ako sa pár našincov dostalo rogalom cez rieku Moravu na druhú stranu cez železný plot na bájny „západ“.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+606 m stúpanie, -606 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 2014
Pohoria
Rakúsko: Kleinen Karpaten (Malé Karpaty) - Hainburger Berge/Hundsheim Berge – (Hainburgské vrchy/ Hundsheimské kopce)
Trasa
Voda
studnička pri Rotes Kreuz nad obcou Hundsheim
Doprava
Hainburg an der Donau, parkovisko pod hradom Schlosseberg
Hundsheim, parkovisko Sportsplatz (futbalové ihrisko)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

V tých časoch som nemal ani len predstavu o tom, že by som sa na druhú stranu dostal. Ale odvtedy sa veľa vecí zmenilo, prišiel rok prevratu 1989 a prišlo k strhnutiu všetkých oplotení a zátarás. Politiku ale radšej nechávam ďalej bokom. Čo som si ale všimol, bol fakt, že lokalita Devínskej Kobyly bola čím ďalej, tým viac zaľudnenejšia, flóra pod záťažou pomaly zakapávala, ľudia sa tlačia na obmedzených a obmedzujúcich turistických a náučných chodníkoch. A prebujnené sídlisko pod Devínskou Kobylou a v okolí si vyberá svoju daň – je tam plno porozhadzovaného rôznorodého odpadu a neporiadku. Možno sa to už zmenilo, o čom veľmi pochybujem pri prístupoch väčšiny, ale keď som tam bol naposledy, bolo to stále horšie a horšie, preto som sa rozhodol zmeniť smer svojich zabehaných chodníkov, od ktorých som očakával pokoj, čaro tichej, čistej prírody, ktorú majú všetci radi a patrične jej to dávajú najavo.

Trasa

Hainburg an der Donau – vyhliadka – Hundsheimer Berg – Hexenberg – studnička Rotes Kreuz – jaskyňa Zwergenloch – jaskyňa Güntherhöhle – Hundsheim, Neue-Siedlung – roklina Grosse Klamm – Hundsheimer Berg – Weisses Kreuz – Hainburg an der Donau

Tak som objavil lokalitu Hundsheim Berge (Hundsheimské kopce) – o mojich počiatočných výjazdoch som písal v článku Ako som naháňal rakúske divé svine. Teraz, keď som takpovediac doma v tejto lokalite, chcel by som vám popísať trasu, ktorá sa vykryštalizovala z mojich potuliek po oblasti Hundsheimu (Hundsheimské kopce). Do neďalekej dediny Hainburg an der Donau cestujem najradšej autom, vždy sa tam dá bez problémov nájsť miesto na zaparkovanie. Túru je vhodné začať na malom parkovisku pod hradom Schlossberg, z južnej - opačnej strany, ako sa zvykne cez Hainburg chodievať. Parkovisko je síce dosť malé, ale je bezplatné, bezpečné a doteraz sa mi tam vždy podarilo zaparkovať. Trasa, ktorú popisujem, nevedie stále po turistických značkách a keď aj ide, tak ako bolo niekoľkokrát spomínané, rakúske značenie je dosť zmätočné pre turistov zo Slovenska.

Trasu začínam od parkoviska, obídem futbalové ihrisko, za ktorým sa nachádza hneď prvá odbočka doprava - do kopca a asi po 100 m za posledným domom sa dám vpravo, smerom do lesa. Lesnou cestou sa stále držím vľavo, terén mierne stúpa do kopca. Pri prvej ostrej serpentínovej zákrute naďabím na turistickú značku, ale v tejto časti túry ju nenasledujem. Dám sa serpentínovo doľava a naberám výšku na pohodovej poľnej ceste. Asi po kilometri sa cesta znovu láme serpentínovo doprava a čaká ma oddychovejší rovný úsek smerom k prvej vyhliadke na Hainburg a hrad. Po približne 500 metroch sa lesná cesta končí, moja však nie. Vojdem chodníkom do lesa a v spleti chodníčkov ľudských i zvieracích, si stále v krovinách držím smer na západ, až sa vynorím z krovín a rozprestrie sa mi pred zrakom krásna vyhliadková lúka. Tu by som chcel dodať, že aj keď sa túra dá robiť v každom ročnom období, predsa len kvôli nádhernej teplomilnej flóre si ju naplánujte na prvú polovicu jari. Jednoducho, vtedy to je najkrajšie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na lúke sa dám vpravo a o malú chvíľku sa ocitnem na jednej z najkrajších a najmä nezaľudnených vyhliadok v okolí Bratislavy. Panoráma v sebe zahŕňa pohľad na rieku Dunaj, dedinu Hainburg an der Donau, hrad Schlossberg v Hainburgu, zámok Schlosshof v diaľke, pri kratšom zídení zo skál sa objaví vyhliadka smerom k Bratislave. Tu sa možno pokochať úžasnými výhľadmi. Po vytriezvení z prekrásnej vyhliadky idem ďalej. Vrátim sa na lúku a smer zmením na južný. V tejto časti túry som sa dostal na turistickú značku, orientácia by nemala byť problém, stačí sa držať vyšliapaného chodníka. Pomaly stúpam lesom a lúkami na vrch Hundsheimer Berg (481 m). V období, ktoré popisujem, je les neskutočne zarastený kvetenou, v prípade pekného počasia to na človeka pôsobí veľmi optimisticky a ukľudňujúco, jednoducho krása pozemská. Chodník ma dovedie k turistickej križovatke, smerovník ukazuje doľava k vrcholu (Gipfel) zostáva zhruba 10 minút ku krížu. Ešte si trošičku zafučím do kopca a som na samom vrchole. Ale pozor! Tu to nekončí, túru mám nazvanú ako Hundsheimská osmička nie kvôli počtu kilometrov, ale pre profil trate, ktorá pripomína osmičku. Takže sa nachádzam asi len v prvej štvrtine cesty. Po nadobudnutí dobrého pocitu z prvého zdolania vrcholu sa dám ďalej na juh – smerovník ukazuje k dedine Hundsheim alebo k leteckému pamätníku (Fliegendenkmal).

Prejdeme kopcom – stráňami, čo sa nazývajú Hexenberg. Pozerám, či tu nejaké čarodejky na metle nezazriem preletieť, ale môžete zahliadnuť akurát vetrone, ktoré možno pilotujú moderné čarodejnice – to už nechám na vašej fantázii. Ale stretnúť dobrú ježibabu by bolo celkom zaujímavé. Ej, Popluhár, opäť máš rečí, ako koza bobkov. Na konci stráne naraz začnem prudko klesať na juh, k dedine Hundsheim. V niektorých miestach je zostup celkom nepríjemný, treba dávať pozor, hlavne keď máte so sebou svoje ratolesti, ale zvládnuť sa to dá. Prudkým zostupom sa dostanem k spomínanému leteckému pamätníku, kde sa chodník zarezáva doľava do svahu a už to nie je také prudké, aj keď stále zostupujem. Pri ňom sa mi každú chvíľu otvárajú výhľady, z ktorých sa dá vidieť dvojtisícovku Schneeberg, Neziderské jazero (Neusiedler See), rady veterných elektrární a starostlivo obrábané vinice popri Neziderskom jazere. Všetko, čo patri k modernému vidieku. Na konci klesania sa dostávam k idylickému miestu - k červenému krížu, ktorý stojí na lúke, v objatí štyroch mohutných stromov. Asi 10 metrov odtiaľ je studnička a taktiež je tam informačná tabuľa – aj v slovenčine. Oboznámi turistov s okolitými zaujímavosťami. Tu by som navrhoval dať si oddych, trošku relaxovať, načúvať hlasom prírody, nadýchať sa vôní jari. Som približne v polovici výbehu, ale zas sa nemusím nejako ponáhľať, veď si treba dopriať pôžitok z krajiny. Po nahodení batohu na chrbát sa dám prudko doprava od zostupového chodníka, ktorým som prišiel od Hundsheimer Berg. Zavedie ma do lesa, je totiž len jeden jediný, nedá sa zablúdiť. Po chvíli sa dostanem ku smerovke doprava, k prvej jaskyni nazvanej Zwergenloch. Odbočím a v dosť prudkom stúpaní sa dostanem k diere vedúcej dovnútra hory. Je dosť široká na to, aby sa tam dalo vliezť – vraj tam zmizlo pár detí z dediny Hundsheim – nechali sa zlákať trpaslíkmi z hory Hundsheim a už sa nikdy nevrátili. No áno, povesti sú tuším všade skoro rovnaké. Dovnútra som sa ešte nedostal, nemal som svetlo, ale raz to chcem vyskúšať. Len si nedokážem predstaviť, že by tam bol zalezený nejaký diviak a vybral by sa mi oproti. Radšej na to ani nepomyslím.

Pri návrate k smerovníku pokračujeme stále traverzom hory Hundsheimer Berg. Chodník vedie ponad dedinu Hundsheim z ľavej strany a sprava sa mi začínajú otvárať výhľady na kamenné úbočia hory, čo je ďalšia krásna etapa túry. Sú tu zárezy vytvorené prírodou – malé kaňony a v jednom sa nachádza ďalšia jaskyňa nazvaná Güntherhöhle, ktorá je uzavretá pre verejnosť. Z informačných tabuliek sa dozvedám, že kľúč k jaskyni sa dá po dohode dostať na obecnom úrade v Hundsheime. Táto možnosť je iba v pracovné dni a s mojimi znalosťami nemčiny som si tam zatiaľ netrúfol zavolať. V každom prípade k jaskyni odbočím - cez mrežu možno vidieť celkom pekný výsek, ktorý je osvetlený skalným oknom v hornej, stropnej časti jaskyne. K nemu sa myslím tiež dá dostať. Je to aj zaujímavá archeologická lokalita s nájdenou kostrou nosorožca, netreba ju obísť. Znovu sa vrátim na blízky chodník a kamennými stráňami, ktoré sú zjari pokryté neskutočným množstvom kosatcov, hlaváčikov a kde-tu aj kvetmi ponikleca, sa dostanem onedlho na asfaltovú cestu, nachádzajúcu sa na západnom konci dediny Hundsheim - Neue-Siedlung a ocitneme sa pri futbalovom ihrisku. Aj odtiaľto sa dá túra začať, keďže sa aj tu dá dobre zaparkovať. Na konci futbalového ihriska ma informačná tabuľa naviguje ďalej po trase. Vedú odtiaľto dve trasy, obidvoma sa dá dostať znovu na Hundsheimer Berg. Vľavo ide okľukou ponad kameňolom medzi mestečkom Bad Deutsch Altenburg a dedinou Hainburg an der Dounau, ale to len krátko. Dostať sa tadiaľ dá na stráne kopca Pfaffenberg a následne dlhým tiahlym stúpaním až na vrcholovú lúku Hundsheimer Berg – ale severne od vrcholového kríža. Ale poväčšinou chodím do Veľkého Klammu (Grosse Klamm). Je to chodníkom vpravo od ihriska, pomaly lesom sa dostanem do lesnej rokliny, odkiaľ vedie dosť prudké stúpanie skoro až na vrchol kopca. Ono zdanie klame, že Hundsheimer Berg je ľahký, ale ľudia, ktorí sa veľmi nevenujú chodeniu a lozeniu, sa po chvíli stúpania poriadne ponamáhajú. Viem, že to nie je malofatranský kopec, ale druhé stúpanie načrie do vašej výdrže. Treba byť samozrejme aj opatrný, ako som spomenul, hlavne vo vlhkom počasí. Zem sa mení na šmykľavé blato. My to zvládame pravou prednou, keďže ľavou zadnou – to by som bol veľký optimista. Ale zvládnuť sa to dá. Dostávam sa teda na Hundsheimer Berg zľava od vrcholového kríža, ak máte chuť, môžete sa zhruba 200-metrovou odbočkou druhýkrát pozrieť na vrchol.

V tomto bode završujem hornú polovicu popisovanej trasy v tvare osmičky. Zostáva mi len zísť do Hainbugu. Nepôjdem rovnakou cestou, ako som išiel nahor, veď chcem predsa zachovať osmičkový profil trasy. Zhruba 30 metrov vpravo od tabule, ktorá označuje ukončenie Grosse Klamm, hore na lúke nájdem smer do lesa na Hainburg - informačný smerovník ukazuje na východ. Takže sa vnáram do Hundsheimských lesov podľa pokynov na smerovníku a samozrejme, ak ste tu prvýkrát, tak sa po 200 metroch strácate. Možno sa to tam zlepšilo, ale keď som tadiaľ prechádzal, bolo tam veľmi zmätočné značenie, teda žiadne. Po zhruba 200 metroch sa dostanem na chodník, ktorý vedie zárezom v stráni Hundheimer Berg. Je to cesta zahĺbená do svahu a treba sa jej držať. Z chodníka sú rôzne lákavé odbočky, stále choďte po trase, ktorá je zarezaná do svahu. Stáča sa prudko doprava a potom dole až ku ceste, ktorá ma po 200 metroch privedie k bielemu krížu nad Hundsheimom (Wisses Kreuz). Od neho vedie smerovka na sever lesnou, nezáživnou cestou k Hainburgu. Po asi kilometri lesnou cestou ma križuje cesta v tvare "U". Nedávam sa ani doprava a ani doľava. Prejdem cez cestu a po 10 minútach lesným chodníkom som v Hainburgu. Orientačne zdatní turisti nebudú mať problémy. Po vynorení z lesa sa dostanem do uličiek Hainburgu, zorientujem sa medzi domami, lebo odvšadiaľ je vidieť hrad Schlossberg a dám sa smerom k nemu a k odparkovanému tátošovi.

Zhodnotenie

Popísaná trasa je podľa mňa veľmi atraktívna, vedie cez zaujímavé prírodné lokality, lúky, lesy i skalné partie. V teplých obdobiach roka sa dá vidieť nádherná flóra. Preto najviac túru odporúčam v skorých jarných mesiacoch. Pri pohľade na rozkvitnuté lúky a zelenajúce sa stromy vám bude krásne pri srdci. Neodporúčam ju absolvovať v letných horúčavách v období komárov. Raz sme sa museli vrátiť po 500 metroch, lebo by nás komáre asi zožrali počas chodenia zaživa.

Ak máte jedno dlhšie poobedie na výjazd a chcete sa zabaviť blúdením po kopcoch, neobíďte Hundsheimské kopce (Hundsheim Berge). Ako som spomínal, nehrozí tam hemženie sa turistiky chtivých ľudkov, ktorí svojou vravou odplašia všetko, čo sa hýbe. Garantujem vám, že budete spokojní a vaše očakávania budú splnené, ale nedá mi ešte raz upozorniť na to, že nie je to ľahká prechádzka, druhé stúpanie na Hundsheimer Berg lesnou roklinou Grosse Klamm dá dosť zabrať.

Tak zas nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie