Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Krajina senníkov ako z rozprávky
Krajina senníkov ako z rozprávky Zatvoriť

Túra Tichý Potok – Ostrý vrch a späť

Levočské vrchy stále lákajú dušu turistu, aby spoznával nepoznané. K spoznávaniu však treba v tomto pohorí neraz využiť neznačené trasy, keďže so značkami je to zatiaľ skromnejšie. Naším plánom bolo spoznať neznačený hrebeň medzi dolinou potoka Černákovec a riekou Torysa.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+1142 m stúpanie, -1138 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 26.10.2014
Pohoria
Levočské vrchy
Trasa
Voda
Výdatný prameň N49.11977° E20.78716°
Doprava
Lipanz (vlak, bus) - Tichý Potok (bus, parkovisko pri kostole)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Tichý Potok – dolina Černákovec – Lazurka (Lazisko), senníky – Bišar (Bižar) – lúka pod Uhliskom – Ostrý vrch – dolina Černákovec – Tichý Potok

Ráno idyla. Nádherná obloha a slnko malo silu už od brieždenia. Začíname v Tichom Potoku, ktorý je vhodným miestom pre začiatok túry. Maličká, tichá a ospalá dedinka s nie viac ako 400 obyvateľmi. Parkujeme pri Toryse, neďaleko ústia potoka Černákovec do Torysy.

V hlbokej doline je dosť chladno, v tieňoch sa ešte drží mráz, ktorý zafarbil trávu do biela. Cesta by bola príjemná, nenáročná, ale to by sa nesmela využívať na sťahovanie dreva. Blato, hlboké ryhy a ešte raz blato. Červená značka, vedúca dolinou, je značená prehľadne a vlastne – ani nie je kde zablúdiť, veď stačí ísť proti toku Černákovca.

Koryto potoka sa oplatí pozorne sledovať. Malé kaskády a vodopádiky sú na mnohých miestach. Najväčší vodopád sa nachádza neďaleko odbočky červenej značky smerom na juhovýchod. Nevysoký, ale zato veľmi fotogenický vodopád sa oplatí prezrieť. My si pri ňom dávame prestávku na fotenie a samozrejme, aj klasickú potrebu turistu z východu – pivo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na spomínanej odbočke cesta začína prudšie stúpať. Postupne míňame prvý senník, ktorý je hneď vedľa značky a pokračujeme na pekné, kosené lúky Lazurka (Lazisko) v okolí ďalších nádherných senníkov, ktoré dotvárajú typický ráz tejto časti Levočských vrchov. Roztrúsene ich je po okolitých lúkach veľa. Niektoré v slušnom stave, iné majú najlepšie časy dávno za sebou. Mnoho z nich je zabudnutých a zarastených v lieskových lesíkoch. Tie sa prirodzene rozšírili tam, kde sa lúky prestali pravidelne kosiť.

Premýšľame, že je vhodný čas dať si niečo pod zub. Pripravené ohnisko pred jedným zo senníkov nás nenechá dlho váhať. Vybaľujeme klobásy, slaninu a cibuľu a vrháme sa do kladenia ohňa. O pol hodinu si spokojne sedíme na slnkom zaliatej lúke. Času máme zatiaľ dosť, a tak oznamujem, že si idem zdriemnuť, nech ma potom prebudia.

Budím sa po dlhšom čase na to, že mi je zima. Slnko zašlo za horu a vrhlo na nás dlhý tieň. Jaro a Maťo zaspali tiež. Pozerám na hodinky a je mi jasné, že máme čo robiť, aby sme naše leňošenie dohnali.

Rýchlo hasíme oheň, balíme veci a pokračujeme smerom na Bišar (Bižar) a potom na Brutovce. Cesta smerom na Bišar (Bižar) je miestami trošku horšie značená. Tesne pod vrcholom sa odpájame od červenej značky a chvíľu pokračujeme žltou TZT. V pláne máme, že pod vrcholom Spišská sa napojíme na neznačenú trasu, ktorá podľa mapy vedie k Ostrému vrchu (1022 m n. m.). Z veľkej lúky, nazývanej "Pod Uhliskom" sú naozaj krásne výhľady na okolité dedinky a prudké svahy Braniska.

Neznačená cesta vedie vrstevnicami, a tak nie je nijako náročná. Predsa len sme pomerne vysoko a ani nie je kam stúpať, aj keby sme chceli. Krátke dni nás ženú dopredu. Slnko je dosť nízko, ale môžeme si za to sami, nemali sme zachrápať...

Čelovky, samozrejme, nemáme. Hlavne, že sa nezabudlo na pivo. Neďaleko Ostrého vrchu začínajú nádherné riedke smrekovcové lesy, ktoré sa oplatí vidieť. Majú naozaj svoje čaro a atmosféru, aj keď zabraňujú akýmkoľvek výhľadom. Chtiac-nechtiac, musíme začať zostupovať z hrebeňa, ak to chceme stihnúť ešte za svetla.

Ako najľahší spôsob zostupu sme zvolili systém – poďme rovno dole a hotovo. To nás rýchlo prešlo, keď sme pod vrcholom videli množstvo pováľaných stromov a poriadne strmý svah. Hľadáme nejakú schodnejšiu cestu. Dolinou bezmenného potôčika začíname zostupovať najprv podmáčanou lúku, potom hustým lesom, až sa opäť dostávame na strmý svah s popadanými stromami. Silu a čas na návrat nemáme, a tak len hromžíme a preliezame popadané stromy. Pomaly už za šera prichádzame opäť na červenú značku a pohodovým tempom sa vraciame do Tichého Potoka.

Zhodnotenie

Celkom ma teší, že v Levočských vrchoch ostali ešte miesta, ktoré vyzerajú tak, ako by les vyzerať naozaj mal. Aj napriek častokrát hrozným fotkám holorubov v pohorí, sú tu ešte miesta, ktoré dýchajú atmosférou prirodzenosti a oplatí sa ich spoznať a navštíviť. Netreba mať obavu ani z pohybu mimo značených trás v oblastiach, kde to je dovolené (osobitne nechránená krajina). Mnohé lokality ešte čakajú na svoje objavenie.

Fotogaléria k článku

Najnovšie