Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa Marťákovský kopec
Rozhľadňa Marťákovský kopec Zatvoriť

Túra Rozhľadňa Marťákovský kopec z Čadce

Po rokoch potuliek hornými Kysucami sa opäť vydávam na hlavný hrebeň Javorníkov. Cieľom je tento raz Marťákovský kopec s rozhľadňou, ktorá v čase mojich predošlých návštev ešte nestála. Zároveň sa teším na čoraz vzácnejší pohyb v zasneženej prírode, však zima to na sklonku roka 2014 stihla len-len, aj to nie na celom Slovensku.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+685 m stúpanie, -510 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 30.12.2014
Pohoria
Javorníky
Trasa
Voda
osada Murčovci (studňa Podhrady), osada Petránky (studňa)
Doprava
Čadca (vlak, bus), Zákopčie, U Rulcov (bus) - Čadca (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Trasa

Čadca, sídlisko Žarec – osada Kýčera – Vojtov vrch – Chotárny kopec – Marťákovský kopec (rozhľadňa) – Zákopčie, U Rulcov

Stúpanie nad Čadcu

Z Čadce ponad dolinu Rieky stúpajú dva hrebene, ktoré sa spoja na Črchli. Cez západnejší, hlavný, vedie červeno značený turistický chodník. Táto trasa cez Husárik (horský hotel a osada) je frekventovanejšia a sám som ju viackrát absolvoval aj opisoval. Tentoraz sa vyberiem na protiľahlý hrebeň, kde ma povedie zelená značka. Výšľap začnem ešte na sídlisku Žarec, ktoré pretína priamy a dosť strmý chodník pešej zóny. Je asi -5 st. C a pod nohami vŕzga sneh. Tu dole ho je sotva 10 cm, ktovie, ako bude vyššie.

Chodník sa zvrtne vpravo a okolo kaplnky a poslednej bytovky obchádza zľava spustnutý lyžiarsky svah s vlekom. Idem priamo hore svahom – kvôli výhľadom. Chvíľu to vyzerá na blankytnú oblohu – tá sa zjavuje najmä na západe, pričom na východe visia ťažké sivé mraky. Na konci lyžiarskeho vleku sa svah zalomí a prejde do malej lúčnej plošiny – sprava sú chalupy najvyššie položených častí Rieky a zľava v doline Horelica s Kysuckými Beskydami v pozadí – pravda, viditeľnosť je v slabom snežení obmedzená. Priamo predo mnou sa týči kopec Vrchkoniec, zjazvený početnými polomami. Vrch sa obchádza zľava, lesom, stúpaním po lesnej ceste. Kto má čas, môže sa predrať polomiskom, z kopca je pekný pohľad na Čadcu.

Osada Kýčera

Po vystúpaní do nevýrazného sedla sa ocitám v pravej zimnej lúčno-lesnej krajinke. Snehu je sotva 15 - 20 cm, ale akosi viac drží na stromoch, aj na zemi je menej sadnutý. Okolo mňa prebehnú dvaja chlapi, naľahko, jeden z nich stále fotí zimnú krajinu mobilom. O chvíľu klesám chodníkom okolo cintorína v strmom kopci do osady Kýčera, prvej „hrebeňovej“ osady na trase. Práve tento fenomén mám na Kysuciach najradšej – šliapete, šliapete a hore nájdete chalupy. Kýčera leží vo výške 680 m, aj keď tabuľa uvádza nesprávne 760 m, čo je výška rovnomenného vrchu nad lazom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

A ako to vyzerá s dostupnosťou? Majetnejší majú offroady alebo aspoň crossovery (v miernejšej zime stačí aj lacnejšie auto s reťazami) a tí nemajetní si odšliapu asi 160 výškových metrov z doliny od autobusu v osade Čadca, Vojty – tak, ako chlap s nákupom, ktorého som stretol... Samozrejme, sú osady alebo samoty, ktoré sú nedostupnejšie – tie však obývajú zväčša chalupári. V prípade snehových kalamít či polomov sa osady stávajú úplne odrezanými od sveta.

Na hrebeni po Vojtov vrch

Za osadou vedie cesta lúčnou krajinou po plochom hrebeni po vrstevnici. Namiesto výhľadov si však užijem pravú chumelicu. Po vstupe do lesa chodník mierne stúpa. Prejdem popri osade „Vojty, Za lazy“, o čom ma informuje tabuľka pri Božej muke. Samotné chalupy sú ukryté za haťou stromov a ozývajú sa odtiaľ petardy... Po čase prichádzam do peknej krajiny so solitérnymi smrekmi a neskôr na otvorenú pláň Vojtovho vrchu – mierne fúka a zrazu je dosť mrazivo. Pri osade Murčovci nejaký chlap s rodinkou prevetráva menší offroad a po normálnej jazde sa šmýka bokom po lúke. Žeby zimný kurz? Snehu nazhŕňal takmer po polosi, a ak má aj navijak, nemá ho o čo pripnúť. A možno vytiahne lopatu.

Črchľa a Chotárny kopec

Kto pomenoval Črchľu a pridal jej tak na význame, netuším. Je to severný predvrchol rozložitého Chotárneho kopca s horskou lúkou a miesto, kde sa spojí zelený a červený turistický chodník z Čadce. V roku 2006 som zažil z Črchle fantastický výhľad, dokonca som myslel, že to je samotný vrchol - vtedy tam nestálo kvalitné značenie alebo bolo zapadané snehom – po čerstvej kalamite ho mohlo byť 2 m. A 2 metre stačili na to, aby bol pomedzi smrečky, gniavené námrazou, fantastický výhľad na sever. Lesné rázcestie na Chotárnom kopci ma privíta svojou pochmúrnou atmosférou. Navyše zelená odbočka s hríbikom sa ocitli pod spadnutým stromom. Konečne sa najem a až pár minút bez rukavíc mi pripomenie, že vonku naozaj mrzne...

Rýchlo pokračujem vpred, po krátkom vrcholovom hrebeni, smer východ – západ. Cez preriedený les prefukuje severák a vytvára na lesnej ceste záveje. Na kúsku les zmizol v polome úplne – náhle sa mraky rozostúpia a slnko ožiari zamrznutú krásu. Vyberám fotoaparát a potom si takmer necítim ľavý ukazovák... Cesta z kopca ďalej vedie zachovalým lesom a strmo klesá po kamenistej ceste. Žiaľ, snehu je tu akurát na zakrytie zradného kamenia, treba dávať veľký pozor na podvrtnutie. Na Črchli bolo varovanie pre bežkárov „strmý zjazd“. Keby sa tu bežkár teraz spustil, tak by domov prišiel minimálne bez lyží. Prachový sneh jemnejší ako piesok bežkám veľmi nepraje.

Na lúčnom hrebeni nad Zákopčím

Východ z lesa je impozantný. V cípe lúky je od SZ naviatych dobrých 50 cm snehu, tak sa v ňom samopašne brodím. Kúsok poniže však okúsim tienistú stránku jemného prašanu, jednou nohou vhupnem do zaviatej hlbokej koľaje a padám. Potichu si zanadávam; na druhej strane všetko zlé je na niečo dobré – pri páde si pricviknem palicou omrznutý ukazovák ľavej ruky, až sa konečne prekrví! Po pravej strane odlesneného hrebeňa je osada Blažková, kúsok opodiaľ je rovnomenné rázcestie – kto by mal dosť, môže po žltej značke zísť na autobus do osady Zákopčie, U Holých. Hrebeň sa zalomí o 90 stupňov doľava a na obzore sa ukáže odlesnený vrch 818 m n. m., žiaľ jeho meno na mape nie je. Podotýkam, že červená značka vrch obchádza lesom zľava, odporúčam však vyjsť na kopec – cesta v zime po lúke je schodnejšia a sú tu výhľady – späť na Chotárny kopec a osady Zákopčia.

Kóta 818 a Marťákovský kopec

Na bezmennej kóte 818 m sa v prieseku objaví opäť závej snehu a za ním pohľad na západ, kde blankytná farba stále zápasí so sivou. Pri klesaní ma vedie lúčna cesta, pokrytá závejmi. V diaľke sa črtá Marťákovský kopec s rozhľadňou. A zľava vykúka vrch s podivuhodným názvom Vrchrieka. Hrebeň je v tejto časti úplne odlesnený, plochý, miestami je sneh vyfúkaný až na podklad a miestami sú v úvoze záveje do pol kolien. Zľava míňam samotu U Kvietka, kde sa pripája oficiálna červená značka. Úvoz so stromoradím, ktorým vedie značená cesta, všetci turisti obchádzajú. Je zafúkaný viac ako okolité lúky či polia. Prašan sa síce ľahko brodí, ale skrýva nerovnosti a netlmí krok – že to môže spôsobiť nepríjemnosti, som sa už presvedčil. Mierne stúpanie okolo kaplnky pred osadou Macaškovci a krátky strmší výšľap vystrieda vrcholová plošina s rozhľadňou.

Rozhľadňa

Bez váhania vstúpim dnu. Kamenná štvorhranná ihlanovitá stavba, vnútri betónové točité schodisko, drevená zastrešená nadstavba. V schodisku sú umiestnené plastiky z kovu a dreva, či už v oknách alebo na stenách. Klobúk dole, aký to rozdiel oproti väčšine slovenských drevených trámových rozhľadní! Rozhľadňa bola slávnostne otvorená 2. 10. 2011. Vedľa rozhľadne je turistický prístrešok a kreslená mapa s lyžiarskymi trasami, hodila by sa aj klasická turistická. Vrcholová kóta je 848 m a plošina rozhľadne odhadom o 10 m vyššie. Výška zabezpečuje kruhový pohľad, pričom len pár stromov ruší výhľad na južný horizont. Aktuálny výhľad počas túry je k dispozícii tu. Stred záberu vedie na SV (smerom na Čadcu), pričom naľavo je vrch 818 m a napravo Chotárny kopec. Lúče slnka osvetľujú hlavný hrebeň Javorníkov západným smerom. Naľavo od sánkarov v stráni leží Zákopčie, U Rulcov, najbližšie východisko k rozhľadni. Pre milovníkov vyšších pohorí možno nasimulovať výhľad za lepšieho počasia – na JV nad Ochodnickou dolinou Ľadonhora a Krivánska časť Malej Fatry a na severozápade je Lysá hora.

Návrat

Po rozsiahlej fotografickej pauze sa vydám na cestu späť. Nepokračujem po červenej na Petránky, odkiaľ vedie modrá značka do Zákopčia, Majer (koniec centra). Slnko pomaly končí svoju púť po oblohe, prešiel som dosť, tak sa vydám na najkratší zostup k autobusu. Zavrhnem možnosť ísť rovno za nosom ako často v minulosti – človek miestne neznalý občas skončí v chrastí alebo pred nezamrznutým jarkom či barinou... Poniže v sedle pri kaplnke je lyžiarska odbočka vľavo, tak neváham a klesám po ceste, ktorou pred chvíľou vyšla SX4-ka. Cesta z lesa vyjde na lúčku – slnko na sklonku dňa zvíťazilo svoj boj so sivými chmárami a mäkké svetlo zalieva bielu krajinu. Po chvíli prekrižujem modrú značku a na okraji osady Trnkovci narazím na partiu chlapov pri smerovníku – pokračujú na Majer (majú zabezpečený odvoz); po bočnom hrebeni je to hodinka. Ja zvolím neznačený smer dolu do časti U Rulcov, 25 minút, na smerovníku však naznačený. Po mierne šmykľavej ceste zostúpim do osady, kde mi o 15 minút (na moje potešenie) odchádza autobus do Čadce.

Záver

Na doplnenie uvádzam ešte nasledovné praktické informácie. Nástup na trasu možno skrátiť využitím čadčianskej mestskej dopravy na zastávku Čadca, Vojty. Samotné centrum Zákopčia leží v doline Javorníkov, ústiacej pri obci Raková do údolia rieky Kysuca. Hlavná dolina Zákopčia sa vetví na štyri ďalšie bočné doliny, ktoré ukončujú časti obce (U Polievkov, U Rulcov, U Kordišov, U Holých), dostupné autobusom. Osady po okolitých hrebeňoch nepočítam... Turistický „južný obchvat“ okolo obce vrátane „privádzačov“ meria úctyhodných 24,2 km a to sú len turisticky značené pešie trasy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie