Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Bežky Bežky, bežkári a bežkodni I.

Bežkári sú ľudia, ktorí sa v horách pohybujú na bežeckých lyžiach. Deň, ktorý bežkár strávil na bežkách (prejdená vzdialenosť minimálne 20 metrov), sa volá bežkodeň. Mnohí bežkári si vypestovali k pohybu na bežkách vrelý vzťah. Keďže už viac ako 40 rokov tiež patrím k uvedenej skupine, rozhodol som sa drobným historickým exkurzom a opisom možností bežkovania na Slovensku pozdvihnúť bežkárskeho ducha aj na Hikingu. Najmä keď medzi sviatkami nasnežilo aj v hlavnom meste.

Úsvit bežkovania

Najstaršie lyže pochádzajú z obdobia asi 6000 rokov pred naším letopočtom a našli sa pri Sindorskom jazere v Rusku, 1200 kilometrov severovýchodne od Moskvy. O existencii lyží v strednej dobe kamennej vieme aj z malieb na skalách v oblasti Rödöy v Nórsku. Asi 600 rokov pred n. l. sa už bežkovalo aj na druhom konci sveta, v meste Daxing' an Ling, ktoré leží v najsevernejšej čínskej prefektúre neďaleko hraníc s Ruskom. Kresba lyžiara zo 4. storočia n. l., pravdepodobne lyžujúceho na svahoch Etny, sa našla aj na stenách rímskej vily na Sicílii.

V stredoveku sa lyže spomínajú už len v Škandinávii. Bežkárov vieme identifikovať na starých kresbách národa Sámov (tzv. Laponci), známy je obraz ženy (alebo bohyne) s lukom na lyžiach. Nórska mytológia spomína boha Ullr a bohyňu Skači, ktorí tiež lovili na lyžiach. V ságe z 10. storočia sa píše, že nórsky kráľ Haakon vybavil svojich vyberačov daní lyžami. V nórskych zákonoch z 2. polovice 13. storočia, schválených parlamentom Gulating, sa stanovilo, že: „Nemožno vyrušovať žiadneho lyžiara, bežkujúceho na vlastnom pozemku.“ (môj voľný preklad tohto významného zákona). Z 13. storočia pochádza aj záznam dánskeho historika Grammaticusa, ktorý opisuje využitie lyží v armáde. Vojaci na lyžiach sú podľa neho schopní pohybovať sa v zime na snehu rýchlejšie ako jazdecká kavaléria.

Víťazný návrat Gustava Vasu

Prvé podrobnejšie písomné správy o bežkovaní sú staré 500 rokov. Podľa dostupných záznamov, začiatkom novembra v roku 1520 bežkovali dvaja sluhovia 2 dni, spolu 90 kilometrov, zo švédskeho mesta Mora za šľachticom Gustavom Vasom. Ten v tom čase naštvaný a znechutený bežkoval do Nórska. Naštval sa, lebo nesúhlasil s umierneným postojom švédskych šľachticov s dánskou inváziou do Švédska a s korunováciou dánskeho kráľa Kristiana II. za švédskeho kráľa. Krátko po Vasovom odchode došlo – napriek sľubom kráľa Kristiana o amnestii – k masakre v niekoľkých švédskych mestách. Dánski vojaci vtedy pozabíjali mnohých švédskych šľachticov, mešťanostov aj radových občanov. Dvaja poslovia sa preto vybrali za Vasom a keď ho v dedine Sälen dostihli, presvedčili ho, aby sa vrátil a bojoval proti Dánom. Jeho boj proti dánskemu kráľovi bol úspešný a v roku 1523 Gustava Vasu korunovali za švédskeho kráľa. Toto je zrejme najstarší historicky doložený bežkársky príbeh, ktorý si od roku 1922 každoročne 90-kilometrovým Vasovým behom pripomína 15 000 bežkárov.

Bežkovanie u nás

Pred pár desiatkami rokov to bolo ešte jednoduché. Existoval len jeden typ bežkárskych lyží s drevenou sklznicou a takmer len jeden typ bežkárskeho viazania – Nordic Norm 75 mm. Vzácne ste sa stretli aj s viazaním Nordic Norm 50 mm, ale toto viazanie používali len veľkí makači. Pri voskovaní mi vtedy najviac prekážalo, že kým som na drevenú sklznicu naniesol vrstvu základového vosku SKARE, myslel som, že ma skáre. A obvykle som bol po tomto úkone polepený od hlavy až po päty. Niektorí v tom čase namiesto vosku používali sviečku. Mazanie sviečkou som však nikdy nevyskúšal, lebo už po svojej prvej bežkárskej sezóne (1972/1973), som si kúpil v jarnom výpredaji desať túb základového vosku SKARE. Každá stála 15 halierov a sedem z nich mám ešte doteraz.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokrok kráča dolinou

V 70-tych rokoch minulého storočia prišiel do našich dolín, ale aj na hrebene, na ktoré sa dostala bežkárska stopa, pokrok. Najprv v podobe jednoduchej umelej sklznice. Neskôr sa na bežkách objavili aj kovové hrany a šupiny alebo korok pod pätou, či rôzne typy protišmykových úprav celej sklznice. Potom sa začala meniť odporúčaná šírka a dĺžka lyží. Popri klasických bežkách sa objavili aj backcountry bežecké lyže a tiež nové typy viazania. Bežkári okrem lyžovania začali aj korčuľovať, a tak sa dnes delia na klasikov a korčuliarov.

Klasici, ktorí ostali ešte aj dnes pri tradičných voskoch, sú naozaj klasici. Inak sú dnešní klasici aj klasici šupináči, klasici korkáči alebo klasici s rôznymi typmi sklzníc, ktoré netreba mazať. Keď stretnete na túre "klasických klasikov", tak väčšinou nadávajú na to, že majú zle namazané. Klasici korkáči nadávajú na idiotský korok, čo majú pod pätou, klasici šupináči na sprosté šupiny a klasici s rôznymi typmi nových protišmykových sklzníc na debilné sklznice. Korčuliari nenadávajú, korčuliari makajú a vosky používajú len výnimočne na lepší sklz. Preletia okolo vás a je im takmer jedno, či idú dole alebo hore kopcom.

Dunčo, hľadaj stopu!

Najlepšie sa bežkuje v stope. V dobre prešliapanej alebo vyznačenej ratrakom, prípadne upravenej ratrakom na korčuľovanie. Aj na Slovensku sú lyžiarske strediská, ktoré ponúkajú upravené bežkárske trate pre klasikov aj korčuliarov. Dominuje Skalka v Kremnických vrchoch, ale pribúdajú strediská bežeckého lyžovania aj v iných pohoriach a lyžiarskych strediskách, prípadne vznikajú špecializované bežecké trasy vhodné pre klasikov aj pre korčuliarov. Informácie o strediskách bežeckého lyžovania na Slovensku nájdete na www.bezkar.sk. Dobré podmienky na bežkovanie nájdete aj v blízkom zahraničí. Jednodňové alebo víkendové bežkovačky sa núkajú záujemcom zo Slovenska v ČR na moravsko-slovenskom pomedzí, na severnej Morave a v Rakúsku v pohorí Wechsel, na známej Panoramaloipe.

Je dobré, že u nás pribúdajú strediská a špecializované trasy pre bežkárov. Nakoniec, na Slovenskú máme pre bežkovanie výborné podmienky a dlhoročnú tradíciu zimnej lyžiarskej turistiky. Radosť bežkárom však kazia posledné teplé zimy a prognózy pokračujúceho globálneho otepľovania. Špecializované trasy pre bežkárov sú dobré aj z pohľadu ich bezpečnosti. Pamätám ešte časy, keď sa chodilo na bežkách aj na hrebene vysokých hôr, napríklad na hrebeň Nízkych Tatier alebo do Veľkej Fatry. Zjazd z Kráľovej hole na bežkách bez hrán, s voľnou pätou a s 25-kilovým batohom na chrbte je síce nezabudnuteľný zážitok, ale páchať samovraždu možno ďaleko efektívnejším spôsobom a bežky aj batoh odkázať v nepoškodenom stave svojim milým príbuzným. Na takýto typ prechodov vysokých pohorí sú dnes už našťastie k dispozícii špecializované skialpinistické alebo backcountry lyže.

Bežkovanie v Klube slovenských turistov

Priaznivci bežkovania na Slovensku majú najväčšiu základňu v Klube slovenských turistov (KST). Tam je bežkovanie – lyžiarska turistika, chápané ako jeden z presunových prostriedkov turistiky. Tým je ovplyvnený aj charakter bežkovania. Medzi bežkármi z KST dominujú klasici a bežkuje sa najmä po vhodných turisticky značených trasách. Toto platí najmä na zimných turistických zrazoch KST. Výhodou zrazov je to, že bežkár sa dostane do zaujímavých oblastí a na najkrajšie trasy v danej lokalite, ktoré pre zraz pripravili znalí miestni bežkári. Ďalšou výhodou je, že v čase zrazu bývajú vybrané trasy aj prešliapané. To veľmi často neplatí, ak sa na túru v niektorom pohorí vyberiete individuálne, mimo organizovaného zrazu.

V posledných rokoch bola účasť na zimných turistických zrazoch vysoká. Napríklad na zimnom turistickom zraze vo februári 2012 v Levoči bolo takmer 1500 účastníkov, a to aj napriek tomu, že v tom čase teplota klesala až k -30 °C. Vysoká účasť bola aj na zimnom turistickom zraze v januári 2013 na Kysuciach, na ktorom sa zúčastnilo takmer 1150 turistov a rekord v počte účastníkov hlásil zimný zraz v Bardejove na prelome januára a februára v roku 2014 – viac ako 1500 účastníkov zrazu. Pamätám si aj na výborný zimný zraz v Prešove v roku 2009 a na dva zrazy na Skalke pri Kremnici. Organizátori zrazov mali v posledných rokoch, aj napriek globálnemu otepľovaniu, šťastie na počasie a dobré snehové podmienky.

Zimné turistické zrazy KST boli v posledných rokoch populárnejšie ako letné. Bohužiaľ napriek rastúcemu záujmu turistov, najmä bežkárov, sa celoslovenský zimný turistický zraz KST v roku 2015 nepodarilo zorganizovať. Existujú však aj iné formy organizovania bežkárskych podujatí v regiónoch KST, ale aj akcie organizované inými organizátormi. Príkladom je takmer celá Orava a akcie v jednotlivých obciach regiónu prezentované na portáloch Bežky na Orave a Pobežky oravskými chotármi.

Použitý zdroj:
Wikipedia (anglická verzia, preklad autor)

Moje príbehy z bežiek si budete môcť prečítať čoskoro.

Ilustračné fotografie: Turistický klub Štart Bratislava - Vladimír Ješko, Ján Pospíšil – Pele, Miroslav Toman, Boris Rudolf, Jozef Oravec, Ctibor Páchnik, Miroslav Skrúcaný, Marian Drozda a Pavel Slovák

Fotogaléria k článku

Najnovšie