Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

K Červenej skale
K Červenej skale Zatvoriť

Túra Planina Galmus na snežniciach

Galmus je pomerne neznámy horský celok na južnom Spiši. Dvíha sa južne od rieky Hornád v dĺžke asi 15 kilometrov medzi Markušovcami a Krompachmi. Geomorfologicky patrí do Hnileckých vrchov, ktoré sú súčasťou Volovských vrchov a tie sú zase jedným z krajinných celkov pohoria Slovenské rudohorie. Masy turistov Galmus obchádzajú cestou do Tatier a Slovenského raja, ale čitateľom Hikingu už bol v niekoľkých článkoch predstavený. Ako to tu vyzerá v zime, radi naznačíme touto poldennou túrou na snežniciach. Rovnako dobre sa dá prejsť aj na bežkách, prípadne predĺžiť k iným turistickým cieľom, ktoré planina Galmus ponúka.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+430 m stúpanie, -427 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 31.01.2015
Pohoria
Galmus, Hnilecké vrchy
Trasa
Doprava
autom, parkovanie pri hoteli Poráč Park
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Galmus? Poráč?

Na úvod ťažké priznanie: aj ja by som až doteraz Galmus radil niekam na Kaukaz, Poráč by som si naďalej mýlil s Paráčom a netrafil by som sem ani prstom na mape. Keby... Keby sa nám na sklonku januára nenaskytla jedna milá povinnosť s decentnou slávnosťou v Levoči. Ešteže je náš drahý kamarát, nestor hikingovej nočnej fotografie a severospišského geocachingu, osvietenej mysle a naplánoval si sobáš na piatok. Nielenže nám tým nezabil celý víkend, dokonca nám ho nepriamo naplánoval! V deň D sa navyše zubatej roztrhli snáď aj dvojsezónne duchny, takže snežnice skáču ku kytici do kufra a hurá - šmýkame sa po diaľnici na východ.

Poráčska dolina - tichá a biela

Svadobnú noc nonšalantne preskočíme tanečným krokom vo vibramkách. Je slnečné sobotné poludnie, recepcia hotela Poráč Park. Skormútená pani sa kajá hneď s pozdravom: “hotel je v núdzovom režime, niekde je strhnuté vedenie, elektrina nie je a nebude pár dní, vleky nejdú, welness bohužiaľ...” S úsmevom ju prerušujeme, že nám stačí mapa okolia. A hustá kapustnica na obed, ak kuchyňa funguje. Potrebujem vyhnať permoníkov z hlavy a šup von, vypotiť sa do tej bielej parády. Polievočka nebude, ale mapky, čo sme dostali, sú super. Adush si v nich len potvrdzuje, čo ešte doma načrtla kurzorom a môžeme vyraziť. Už ma svrbia päty.

Hneď za hotelom začína náučný chodník Šarkanova diera. Dosť lákavý názov na to, aby sme práve tam chceli dôjsť. Náučný chodník sľubuje informačné tabule - čítaním trochu zamaskujem momentálnu fyzickú indispozíciu, pomyslím si. Hneď na začiatku sympatickej dolinky radšej obúvame snežnice, hoci chodník je čerstvo prešliapaný. Stopa je úplne ideálna, tiež snežnicová. Nebude to KST Kremnička? Už po piatich minútach vychádzame na prvú lúku a pomaly ňou stúpame od druhej tabule k tretej. Nad nami azúro.

K Červenej skale

Vydupaný jarok nás spoľahlivo vyviedol na zvážnicu, ktorou je vedená cyklo- a lyžiarska trasa z obce Poráč do vnútrozemia planiny Galmus. Infotabuľa je poruke, čítame si pár riadkov o planine a obci, jej strechy vykúkajú neďaleko spoza stráne. Poráč je najvyššie položenou obcou okresu Spišská Nová Ves (778m) a v stredoveku sa volal Vereshégy, resp. Rotenberg, podľa charakteristického zafarbenia horniny v okolí. Pôvodné valašské obyvateľstvo dosídlili Rusíni. Okrem iného sa živili baníctvom, ťažila sa tu železná ruda, meď aj zlato.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Partička na snežniciach pred nami si zvolila lyžiarsku trasu. Ani my sa teda nebránime a opúšťame trasu náučného chodníka. Pokračujeme za nimi zvážnicou (lyžiarskou trasou) smerom na východ popod les. Po kilometri pohodlnej chôdze je opúšťame, sťahuje nás odbočka k Červenej skale. Nie je nijako značená, naviguje nás šípka za keškou v GPS. Na striedačku razíme stopu v polmetrovom prašane a vytešujeme sa zo slnečného dňa. Po kilometri sme na mieste, stojíme na okraji výrazného brala s leteckým výhľadom na chaty v Poráčskej doline. Vlastne, o kus ďalej je ešte jedno skalisko, preto sa táto lokalita nazýva v množnom čísle - Červené skaly. Po krátkom úsilí sa nám darí vyhrabať aj kešku a vraciame sa vo vlastných stopách naspäť.

K diere alebo na vŕšok?

Krajina sa pomaly farbí do čoraz teplejších tónov a čoraz dlhších tieňov a my sme zase na prešliapanom chodníčku. Nevieme, kam nás dovedie, ale vieme, že sú tri hodiny preč a treba kopnúť do vrtule. Dupeme, len sa tak prašan práši. Na naše šťastie sa stopa po chvíli točí želaným smerom a oblúkom skoro cez rázcestie Zbojský stôl sa pripájame na modrú turistickú značku. Zlatá hodinka vrcholí, keď sa blížime k rázcestníku Borisová. Pred ním našu modrú križuje trasa náučného chodníka, vedúca k onej Šarkanovej diere. Neznáma partička pred nami si ale vybrala smer rovno - na Vysoký vrch, čím nám ponúkla priechodnejšiu alternatívu. Takže sa za náučným chodníkom len smutno obzrieme, možno nabudúce. Razenie stopy by bolo na dlho a za svetla by sme to k diere už nestihli.

Terén je naďalej skôr plochý, s krátkymi a miernymi húpaniami, v závere pozvoľna stúpa na odlesnenú kótu, už len 500 metrov východne od Vysokého vrchu. Slnko padá rýchlo, nezdržiavame sa a skúšame ho ešte stihnúť hore. Nie celkom sa podarilo, ale také to pohladenie tatranských štítov poslednými lúčmi sme stihli. V okamihu sa biela krajinka sfarbila do ružova a pomaly schladla do studených odtieňov. Hradba Tatier vyhasla ako uhlíky v pahrebe a okolo nás sa zdvíha vietor. Pocitovka mínus desať.

Ešte dve fotky a rozlúčka so skrehnutým chlapíkom, čo tu fotil časozberné snímky. Hádam sa raz ku mne nejako dostanú. Adushka sa necháva zlomiť na dokončenie okruhu cez Vysoký vrch, keď už sme tak blízko. Naozaj len chvíľočka a sme tu. Extra vysoký vrch to teda nie je, skôr len taký vŕšok. Máme tu smerovník, tabuľu, výhľadovú ružicu a dokonca posedenie pod strieškou. Vrchol ponúka dokonalý kruhový výhľad a v lete sa odtiaľto musí ťažko odchádzať. Teraz ale besne fučí, tak bleskovo vyhrabávame aj druhú kešku a pri svite mesiaca šmýkame rovnou čiarou dolu do hotela. Potom už len polpenzia, jeden-dva krígliky miestneho Buchvaldu a hajde do hajan. Aj zajtra je víkendový deň.

Autorkou časti fotiek je Andrea Morongová.

Fotogaléria k článku

Najnovšie