Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Stratenec
Stratenec Zatvoriť

Bežky Kasárne – Stratenec a späť

Keď som v piatok poobede stál na rázcestí na Butorkách a rozmýšľal, či pokračovať ďalej na Veľký Javorník alebo sa vrátiť späť do sedla Melocík, vyhrala druhá možnosť, no povedal som si, že sa sem ešte v rámci môjho pobytu doma na Kysuciach vrátim.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+272 m stúpanie, -272 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 15.02.2015
Pohoria
Javorníky
Trasa
Voda
Kasárne (penzión Javorník, hotel Fran), studnička na Butorkách, studnička na žltej TZT pred Kasárnami od sedla Gežov
Doprava
Kasárne (parkovisko pred penziónom Javorník, príp. popri ceste, ak je dosatočne odhrnutá)
SHOCart mapy
» č.223 Beskydy, Ostravsko (1:100.000)

Trasa

Kasárne – Butorky – Veľký Javorník – sedlo Gežov – Stratenec, rozhľadňa – sedlo Gežov – traverz Veľkého Javorníka – Kasárne

A robím tak v nedeľu ráno. V doline teplomer ukazuje -9 °C, no hore na hrebeni bude určite príjemnejšie. Vyveziem sa autom cez Makov – Kopanice do rekreačného strediska Kasárne, auto zaparkujem na parkovisku pod penziónom Javorník. Teplomer hlási príjemnejšiu teplotu, už je len -2 °C. Prezúvam sa, nahadzujem bežky a po snehovo–ľadovej asfaltke vyrážam smerom na Butorky. Obieham partiu s bobmi, ktorá sa rozhodla urobiť si doobedňajšiu vychádzku. Čo ma zaráža, je, že niektorí z nich sú obutí v teniskách. Hhhhm. Niekomu bude dnes ešte zima na nohy. Opúšťam asfaltku a do mierneho kopčeka vychádzam k smerovníku, pri ktorom som predvčerom skončil. Dnes som si vybral krátku a ľahkú trasu. Skončiť chcem pri rozhľadni na Stratenci a vrátim sa späť na Kasárne, ešte ma čaká doma balenie a poobede cesta na južnú zem.

Bobisti

Bolo to dávno, čo sme pod smerovníkom s partiou kamarátov stanovali, vtedy stál smerovník na okraji lesa, dnes tu stojí opustený ako kôl v plote a hore do kopca ku konečnej stanici lyžiarskeho vleku je široký pás lesa bez stromov, ešte ani rozostavaný hotelový komplex tu nestál, iba malá drevenička, ktorá sa dnes stráca pri veľkých opachách. Ale pokrok nezastavíš.

Vydávam sa stopou vyšliapanou v hlbokom snehu, popri bežkárskej stope vedie stopa po pešiakoch, aj som chvíľku hrdý na to, ako si dva turistické druhy dokážu vedľa seba nažívať a nekomplikovať si život. No dlho sa neteším. Po asi 30-tich metroch stopy splynú v jednu širokú, rozjazdenú snežným skútrom. Tento úsek po červenej TZT až po sedlo Gežov nie je strojovo upravovaný. Strojová stopa vedie od lyžiarskeho strediska na Kasárňach po žltej značke, kde sa vo vyššie spomenutom sedle opäť napojí na červenú značku, pokračujúcu na Kohútku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Som rád, že nemusím tankodromom schádzať dole. Z odlesneného kopca sa ponúkajú výhľady na Malú Fatru a vzadu v silnom opare sa črtajú aj Vysoké Tatry. Stúpanie končí pri konci jedného z vlekov „kamenným mestom“. V čase, keď nie je sneh, je tu množstvo kamenných mužíkov. Aj zo snehu ich zopár vytŕča. V tesnom závese za mnou prichádzajú prví „bobisti.“ Dozvedám sa, že „táta ztratil tenisku“ a „máma se propadla do západního Nemecka“ (t. j. zapadla do záveja). Doprajem si výhľad na Moravsko-sliezske Beskydy a vydávam sa ďalej.

Zamrznutá sadra až po lakeť

Pri konci druhého vleku je tabuľka s informáciou, že vchádzam do piateho stupňa ochrany prírody, do národnej prírodnej rezervácie Veľký Javorník, do najstaršej rezervácie v CHKO Kysuce. Rezervácia chráni pozostatok pôvodných pralesov s výskytom jedľovo–bukových spoločenstiev s prímesou smrekov a chránených rastlín. Stopa sa kľukatí pomedzi staré buky, aby ma priviedla medzi zasnežené statné smreky cez sedlo Veľký Javorník na jeho vrchol (1071 m) s dreveným vrcholovým dvojkrížom. Stretám len jedného bežkára, ostatní si to šinú traverzom po upravenej stope. Ponúka sa mi výhľad iba na moravskú stranu a na sedlo Gežov, do ktorého ma čaká celkom výživný zjazd.

Mám na výber z niekoľkých stôp, vyberám si najviac vyjazdenú koľaj. Naberám rýchlosť, keď zrazu vidím pred sebou skok z nafúkaného snehu a za ním je asi metrová jama. So skákaním na bežkách nemám najlepšie skúsenosti. Môj posledný pokus napodobniť Rašku skončil na pohotovosti so zlomeným palcom pravej ruky, sadra neskôr pri čakaní na autobus zamrzla, poriadne som prechladol a namiesto užívania si voľna po skúškach som chodil po svete s rukou zasadrovanou až po lakeť. História sa našťastie neopakuje a v poslednej chvíli stočím bežky požadovaným smerom a skok obídem. V zjazde pokračujem stopou, ktorej autor mal asi veľký zmysel pre humor, pretože stopa končí pred jabloňou a okolo nej je niekoľko korýt. Pridávam ďalšie, pretože v hlbokom snehu sa nedá inak zastaviť, ako hodením sa o zem. Do sedla Gežov prichádzam už bez ďalších komplikácií. Odtiaľto ma čaká k rozhľadni na Stratenci jazda ako na hojdačke. Do kopca, z kopca, do kopca a zase z kopca... ale stúpania sú príjemné, žiadne extrémy.

K rozhľadni a pamätníku trom príslušníkom 1. československého armádneho zboru padlým na hrebeni Javorníkov 3. mája 1945 pri oslobodzovaní Velkých Karlovic prichádzam v čase, kedy sem od západu aj východu museli doraziť nejaké zájazdové autobusy. Inak si neviem vysvetliť hordy bežkárov, ale aj zopár peších turistov. Po zasnežených a šmykľavých stupienkoch vychádzam na rozhľadňu a váhajúcim turistom potvrdím ich dohady, či naozaj vidia Lysú horu alebo nie. Ešte pridám popis aj ďalších kopcov a odmietnem ponúkaného frťana. Predsa len o chvíľu budem opäť točiť volantom a tým, ktorí nám pomáhajú a chránia nás, by to nemuselo byť po vôli. Osamotený ostávam na plošine rozhľadne a kochám sa pohľadom na hrebeň Javorníkov, Vsetínske vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy. Na slovenské hory je vďaka oparu a lesu obmedzený výhľad.

Nadávajúci pohan a šoférske pivo

Mám nutkanie pokračovať aspoň na Malý Javorník, no povinnosti ma ťahajú späť na Kasárne. Opäť ako na hojdačke, len do sedla Gežov ma čaká prudšie klesanie. Chvíľu čakám, kým vyjdú na kopec stúpajúci bežkári a jeden z nich ma podpichuje, že len smelo dole. Neváham a pustím sa pravou stopou, mysliac si, že aj tí, čo idú oproti, poznajú pravidlá. Veď to je ako na ceste. No z omylu ma vyvedie chalanisko za miernou zákrutou, ktorý si to šliape popri svojej kolegyni - ona v ľavej stope, on v pravej. A v strede medzi stopami ďalší ich parťáci. Zanadávam si ako pohan, chlapec vyskakuje zo stopy a všetko našťastie dobre dopadne. Zo sedla pokračujem po žltom traverze, pod vrcholom Veľkého Javorníka chodník vchádza do lesa a vypľúva ma v strede zjazdovky. Ešte si odskočím doplniť tekutiny do blízkeho hotela a doprajem si jedno šoférske pivo. Poslednýkrát si vychutnám pohľady, ktoré mi na južnom Slovensku chýbajú a kedysi som si ich dopriaval aj niekoľkokrát za týždeň. Prefrčím jednou aj druhou zjazdovkou, zastavujem až pri aute a hor sa na mamkine rezne.

Záver

Cestou z Kasární dole do civilizácie kujem plány na ďalší bežkový výjazd. Dúfam, že zima nepovedala ešte svoje posledné slovo a nebolo by od veci prebehnúť si aj ďalšie úseky Beskydsko-Javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrály.

Vrelo odporúčam!

Fotogaléria k článku

Najnovšie