Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Machové kráľovstvo
Machové kráľovstvo Zatvoriť

Túra Súkromná prírodná rezervácia Rysia

Prechádzka popri prírodnej rezervácii Rysia vás zavedie do krásneho bukového lesa, kde môžete obdivovať prírodou vymodelované tvary stromov. Stačí sa len zastaviť, vdychovať vôňu lesa a kochať sa nádhernou prírodou. Ak máte radi odľahlejšie miesta, pokoj v prírode a obdivujete prírodné krásy, tak toto miesto vás určite očarí.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+535 m stúpanie, -535 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 10.05.2014
Pohoria
Strážovské vrchy
Trasa
Doprava
Prievidza (vlak, bus) - Valaská Belá (bus, parkovanie pri krčme)
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Trasa

Valaská Belá – lazy Smolenica – Demovec (rezervácia Rysia) – Závadská poľana – Nad Lajtmanovým lazom – Valaská Belá

Nadránom ma zobudil silný dážď a vietor. Tak som trošku zosmutnela, že nám dnešná túra opäť nevyjde. No keď som vstala o 7.30 h, už bolo po daždi. Svietilo slniečko a bola modrá obloha. Naraňajkovali sme sa a okolo deviatej sme vyrazili smer Valaská Belá. Dlho som chcela navštíviť súkromnú prírodnú rezerváciu, no vždy sa dostali do popredia iné, tiež zaujímavé lokality. Dnes bol správny čas na návštevu rezervácie. Dozvedela som sa o nej prostredníctvom „Vlkárov“, tak som bola veľmi zvedavá.

Cesta bola veľmi pekná. Hlavne som obdivovala výhľady na majestátny Vápeč nad dedinkou Horná Poruba. Po príjemnej ceste sme prišli do kopaničiarskej obce Valaská Belá, ktorá má údajne 90 osád roztrúsených po okolitých kopcoch Strážovských vrchov. V dedine sme auto zaparkovali pri krčme a vydali sme sa cestičkou hore, smerom na lazy. Strmo sme stúpali a ukázali sa nám výhľady na dedinu. Ako sme zabočili do lesíka, tak som sa cítila ako vo vysokých horách. Vôňa po daždi, zelené machy, čučoriedky a ihličie. Peknou cestičkou sme došli k prvým lazom, nachádza sa tu len pár domov. Po prechode obrovskou lúkou sme zabočili k druhým lazom, ktoré boli o niečo väčšie. Cítili sme sa veľmi príjemne, kráčali sme lúkami, neskôr lesmi. Nachádza sa tam zopár odľahlých osád s malým počtom domčekov.

Cestou sme videli slepúcha lámavého, na ktorého som skoro skočila. Ako sme vystúpili k posledným lazom, zbadali sme v diaľke náš obľúbený kopec Kľak. Pri osade Toporovci sme mali problémy s orientáciou, našťastie nám chatári ukázali správnu cestu. Stúpali sme do strmšieho kopčeka a boli sme už blízko rezervácie. Napojili sme sa na červenú značku, ktorá viedla popri rezervácii. Neboli sme ešte ani v chránenom území a už sa tam nachádzal nádherný bukový les. Zostala som stáť a obdivovala som stromy neskutočných tvarov, ktoré boli vytvarované prírodou. Vstúpila som do bukového kráľovstva a prechádzala som sa pomedzi buky a fotila som umelecké diela prírody. Stromy boli pokryté machom a cítila som sa ako v „Pánovi prsteňov“. Lokalita ma veľmi prekvapila. Bolo tu ticho prírody a cítila som sa uvoľnene.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po pár minútach sme zbadali stromy poctivo označené dvomi červenými pruhmi, ktoré znázorňujú hranicu maloplošného chráneného územia. Pokračovali sme miernym stupákom a zbadali sme tabuľku rezervácie Rysia. Je veľmi pekne urobená a vidno, že ju vytvoril niekto, kto má rád prírodu. Fotili sme sa pri tabuľke a dali sme si krátky obed. Potom sme nedočkavo pokračovali po červenej značke popri rezervácii. Pozreli sme do vnútra územia a videli sme papradie, machy, buky obrovských rozmerov, vývraty, skrútené stromy - vyzeralo to tam ako v divočine. Rastú tu mohutné buky po oboch stranách chodníka, čiže aj mimo rezervácie. Fotila som popadané stromy pokryté machovým kobercom. Vtáčiky spievali a vzduch bol voňavý od byliniek a rôznych rastlín, ktoré tu rastú. Nie je nutné ísť priamo do rezervácie, pretože aj na okraji vidno mohutné stromy, ktoré rastú dlhé roky. Dávame chránenému územiu pokoj, nech má kľud na samostatný vývoj. Ďakujeme lesoochranárom, ktorí húževnato bojovali, aby založili unikátnu rezerváciu.

Charakteristika chráneného územia

Súkromná prírodná rezervácia Rysia bola vyhlásená v roku 2004. Má rozlohu 30,49 ha a nachádza sa v Trenčianskom kraji v centrálnej časti Strážovských vrchov, v katastri obce Valaská Belá, v povodí rieky Nitrica. Pôvodne les vlastnil súkromný majiteľ zo stredného Slovenska, od ktorého „Vlkári“ dostali lesný porast ako mimoriadne vzácny dar. V hore sa neťaží od roku 1994, kedy pôvodný majiteľ prevzal svoj lesný majetok. VLK sa stal majiteľom pozemku v roku 1998 a usiluje o prísnu ochranu územia formou súkromnej prírodnej rezervácie. V rezervácii platí najvyšší - piaty stupeň ochrany. Súkromná prírodná rezervácia znamená, že sa v nej nesmie ťažiť ani poľovať, nemôže slúžiť na žiadne hospodárske účely, je maximálne chránená. Na území Rysej prevládajú spoločenstvá bukového vegetačného stupňa. Lesné porasty majú prirodzené drevinové zloženie s prevahou buka lesného. Najstaršie časti lesa majú až 130 rokov. Celkovo bolo na území Rysej doteraz zaznamenaných 140 druhov rastlín. V Rysej možno nájsť zákonom chránené bystrušky, vzácneho fúzača alpského, nosorožteka, spomedzi obojživelníkov salamandru škvrnitú, skokana hnedého či početnú kunku žltobruchú a z plazov užovku stromovú. Z kopytníkov možno stretnúť jeleniu, srnčiu i diviačiu zver. Spomedzi veľkých cicavcov sa vyskytujú rysy a medvede.

Fotogaléria k článku

Najnovšie