Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Súľovská kotlina
Súľovská kotlina Zatvoriť

Túra Hričovské Podhradie – Roháčske sedlo – Lietava

Keďže v piatok večer mám byť v Terchovej a v práci si tak či tak musím zobrať dovolenku, tak sa rozhodnem vyraziť skoro ráno a cestou si dať nejakú kratšiu túru. Pôvodne som zamýšľal len nad hradom Hričov, ale nakoniec som to potiahol až do Lietavy. Hory boli ľudoprázdne, za celý čas som v lese stretol len jedného človeka, ale zato plné zveri. Blatisté cestičky boli celkom rozryté a les plný zvukov.

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+904 m stúpanie, -824 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 22.11.2014
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
prameň pod Dubovcom, Podhorie (vodovod), prameň v Lietave, časť Majer
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Hričovské Podhradie (bus)
Lietava (bus) - Žilina (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Hričovské Podhradie – hrad Hričov – rázc. pod Roháčom – Roháčske sedlo – rázc. pod Dubovcom – Podhorie – Cibuľník – hrad Lietava – Cibuľník – Lietava, časť Majer

Keď prichádzam vlakom do Žiliny, zisťujem, že si musím ísť kúpiť ešte jednu vrstvu na oblečenie, rozdiel teplôt je vyšší, než som očakával. Na autobus sa presúvam až z nákupného domu. Do Hričovského Podhradia sa presúvam neskôr, ako som mal v pláne, ale aspoň mi nedrkocú zuby. Je pod mrakom. Po prechode cez dedinu začína mrholiť a chodník sa mení miestami na bahnisko, tak sa prezliekam a prezúvam kompletne z cestovného do turistického.

Hričov

Hneď za dedinou sa mi ponúkajú prvé pohľady na skaly. Ešte pred Hričovským hradom sa zastavujem pri skale s pamätníkom na nejakého nadšenca lietania menom Slota, ktorý tu niekde zahynul. Odtiaľto je to na hrad len malý kúsok. Na hradných ruinách sa niečo robí, lebo vstup je na vlastné nebezpečie. Z vrcholovej plošiny pevnosti sú pekné výhľady. O hrade sa rozpisovať nebudem, už tu jeden článok o ňom bol. Tabuľa na rázcestí pod hradom ukazuje, že je to len hodina do sedla pod Roháčom, a tak pokračujem ďalej. Pestrofarebné výhľady na okolité lesy pôsobia ako balzam na dušu. Cesta je pohodlná. Žiadne kruté strmé stúpanie, časté výhľady, Brada v Súľovských vrchoch je vidieť už zďaleka.

Súľovské skaly

Ako sa približujem k Roháču, skalné útvary pribúdajú aj popri chodníku. Počujem hlučné tokanie hlucháňov, vidím nekonečné množstvo stôp zveri vrátane medvedích. Čo ma prekvapuje, je ceduľka pri chodníku „Zákaz vstupu, súkromný pozemok“ pri jednom skalnom útvare. Pokiaľ viem, od Márie Terézie je vstup do lesov u nás voľný, aj ak sú súkromné. Jedinou výnimku sú chránené územia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prichádzam k sedlu pod Roháčom. Odbočujem naľavo, miestami sú výhľady na Súľovskú kotlinu. Prechádzam okolo zaujímavého skalného útvaru (pripomína mi tvár postavičky z kresleného filmu) po zelenej značke. Už by som sa mal otočiť, ale skalné mestá sú úžasné, neodolám a pokračujem do Roháčskeho sedla s tým, že pôjdem do Lietavy a nie naspäť. Cestou vybieham na zopár vyhliadok. Krása, jeden z najmalebnejších kútov Slovenska je Súľovská kotlina. Ak by sa robil nejaký rebríček, musí tam byť na vrchných priečkach!

V Roháčskom sedle je veľký prístrešok a kaplnka, končí sa tu krížová cesta, po ktorej schádzam dole po modrej značke až do sedla pod Dubovcom. Odtiaľto pokračujem cez Podhorie. Po výstupe z lesa som sa na lúke nejako odklonil od značky, takže v dedine chvíľu blúdim, kým nachádzam značku na Lietavu. Od Roháčskeho sedla do Lietavy ide tiež cyklotrasa, ale nie vždy rovnakou trasou ako turistický chodník. Úsek s krížovou cestou k Roháčskemu sedlu musí byť na bicykli poriadne výživný, za takéhoto počasia by som ho asi ani smerom dolu nezišiel. Od Podhoria k Lietavskému hradu je to často cez rúbaniská, kroviská a pomerne hustý les, takže myslím aj na medvedie stopy, čo som videl a snažím sa nekráčať príliš potichu.

Lietava

Po čase prichádzam k Lietavskému hradu. Netreba komentovať, vidieť tu kus práce, ktorý sa na konzervácii hradu urobil. Kiežby také šťastie na zanietených ľudí mali aj iné zrúcaniny. Pokračujem do Lietavy-Majera (posledný úsek je samé blato), kde prichádzam ešte pred zotmením a hodinu čakám na autobus do Žiliny a odtiaľ pokračujem v ceste.

Zhrnutie

Bol to neplánovane dlhší, ale krásny výlet. Ak budete v okolí, odporúčam ho absolvovať. Trasy je možné v oblasti Súľovských vrchov rôzne variovať. Výhodou je dobré a časté autobusové spojenie zo Žiliny do blízkych obcí.

Fotogaléria k článku

Najnovšie