Dnes je celkom príjemný októbrový nedeľný deň. Koncom augusta sme s priateľmi prechádzali cez tieto miesta, ktoré máme dnes v pláne. Bolo to však z opačnej strany, od Lazov. Bohužiaľ, sme našli len spodnú Vitrovú dziru. Preto som po prechádzke hneď uvažoval o tom, že vrch prejdeme po celom jeho hrebeni smerom k Mošníku. Počasie je typické jesenné, hmlisté, ale dúfam, že sa v priebehu dňa zdvihne a slnečné lúče prerazia cez mliečnu clonu.

Trasa

Hájovňa – Vitrová dzira – Veterník – Mošník a späť

Stretávame sa, ako tradične, na stanici v Sečovciach. Dnes sme len traja: Tono, Milan a ja. A tak sa ide autom smerom k Dargovskému priesmyku a potom odbočujeme autom z E50 smerom k zaniknutým kúpeľom Borda. Využívané na chatárčenie, hlavne časť bývalého detského tábora. Auto zaparkujeme pri hájovni pred kúpeľami Borda. Po modrej cez Bordu nepôjdeme, a tak pokračujeme po cyklotrase smerom na sever až k miestu, kde modrá odbočuje smerom vpravo pod Pece a na Lazy. Zo začiatku sa budeme držať po cyklotrase, potom prídeme k miestu pod Veterníkom, kde sa opäť objaví modrá značka pretínajúca cyklotrasu, ktorá potom pokračuje do Herlianskeho sedla. Modrá pešia, vľavo popri potoku smeruje k Veľkej Kamenici a potom do Herlian. V týchto miestach odbočujeme vpravo do lesa a po nej sa dostávame pod Veterník a spodnú Vitrovú dziru, ktorá je hneď po strmom stúpaní a pri prvom skalnom zoskupení.

Vitrová dzira (Vetrová diera)

Prekračujeme potok a sme pod začiatkom strmého stúpania, ktoré serpentínovite prekonávame. Na niektorých miestach sa šmýka na opadanom listí. Výškový rozdiel je okolo 100 až 140 m. Tak sa dostávame k dolnej diere a k pekným skalkám. Musíme si dávať pozor, aby sme náhodou nestúpili niekde do nejakej jamy. Začína sa ich tu objavovať viac, Vyzerá to, tak že skala pracuje a vzniká nejaký zlom. Hľadajúc na internete poznatky o týchto dierach som našiel články na www.slanskevrchy.sk a tiež na stránke Speleoklubu Šariš z Prešova. Ide o pseudokrasovú rozsadlinovú jaskyňu. Je z nej cítiť v chladnejších mesiacoch vychádzať teplejší vzduch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prezeráme si skaly a okolie, ale do diery odvahu ísť nemáme. Dolná diera by mala mať hĺbku okolo 38 m. Chvíľu sa zdržiavame a potom pokračujeme hrebeňom stále vyššie po modrej značke do sedla pod Mošníkom. Cestou objavujeme na strome zvláštnu hubu, celú bielu s dlhšími akoby ostňami, ako nejaký ježko. Doma zisťujem, že ide o vzácnu a chránenú hubu korálovec ježovitý Hericium erinaceus (Bull.) Pers. Tiež prezývaný opičia hlava, ktorá má liečivé účinky. Kráčame hrebeňom ďalej, až sa dostávame pod skupinu veľkých balvanov. Niekde tu by sa mala nachádzať horná Vitrová dzira, ktorá je hlboká až 55 m. Dnes ju nachádzame bez väčších problémov, veď priatelia tu už boli. Sú na nej poprekladané hrubšie konáre, aby tam nezletelo nejaké zviera alebo neopatrný hubár, či turista. Nechávame ju naďalej prikrytú, aj tak vidíme len čiernu tmu. Tono rozpráva, že tu boli s prešovskými speleológmi a Ivan s nimi dokonca išiel dole na prieskum. Aj na to treba mať odvahu.

Od diery postupujeme hore k balvanom, medzi ktorými sú niektoré celkom pekných tvarov. Čo všetko dokáže z chladnej kamennej krásy urobiť príroda, rôznorodé tvary a je len na nás, čo nám zobrazujú. Robím si z nich niekoľko záberov do svojich albumov z turistických ciest. Hneď z druhej strany balvanov sa nachádza modrá značka, po ktorej budeme pokračovať ďalej. Hrebeňom sa dostávame k miestam, kde značka odbočuje smerom k chate Zavalená pod smerovníkom Spálená stráň, kde by sme sa napojili na červenú magistrálu E3 prichádzajúcu zo severu od Mošníka. Žltú prichádzajúcu z východu od Dargova cez Bačkovskú dolinu popri lúke pod zrúcaninami hradu Parustan až hore na Lazy. A samozrejme modrá od západu, na ktorej sme. Táto prichádza od Herlian, cez Vyšnú Kamenicu na Lazy a od smerovníka pod Pecami pokračujúcu do zaniknutých kúpeľov Borda. Ostávame na hrebeni po ktorom sa chceme dostať na červenú a možno objaviť niečo nové. Tadiaľ sa zatiaľ nikto z nás netúlal. Zo stúpaním pribúda hustejšia hmla a viditeľnosť sa zhoršuje, ale aj napriek tomu sa chceme dostať na Mošník a následne sa uvidí, kadiaľ sa pustíme späť. Pred samotným vrcholom Veterníka objavujeme nové, pre nás nepoznané skalné zoskupenie. Preto sa v tejto časti trocha viac zdržíme, aby sme si to tu poriadne poprezerali. Už by sa zišla aj kratšia prestávka na občerstvenie. Takže to využijeme. Po obhliadke a občerstvení pokračujeme ďalej k sedlu pod Mošníkom, kde sa napájame na červenú značku.

Nad 800 m je viditeľnosť skutočne veľmi slabá, je vidieť len na pár metrov. Konečne sa dostávame k samotnému vrcholu Mošníka (911 m). Dokonca hore je taká hmla, že máme problém vidieť sami seba po niekoľkých metroch, ak sa vzdialime. Na vrchole nie je vidieť poriadne ani na stavbu, ako pokračuje. Prebieha výstavba objektu pre letovú prevádzku Slovenskej republiky. Veža ma mať výšku 47 m. Bude s bezobslužnou prevádzkou. Samotný vrch Mošník so svojimi 911 m nadmorskej výšky je v tejto časti pohoria najvyšším vrchom. Okolie Mošníka budem musieť trocha viac presnoriť, lebo severnú a západnú časť nemám dostatočne prejdenú. Tiež sa nám stalo, že sme cestou blúdili a potom nám pomáhala len navigácia.

Chvíľu pokračujeme po červenej, ale nenachádzame žiadnu lesnú cestu alebo chodník smerom dole z hrebeňa na západ, tak sa vraciame späť do sedla pod Mošník a cez Veterník k prvej ceste, na ktorú sa dostaneme. Po nej pokračujeme až kým neodbočíme trocha vpravo, aby sme nekopírovali prejdenú trasu cez Vitrové dziry. Sem-tam sa pozeráme po lese za hubami, či sa náhodou neobjavujú podpňovky, veď je na nich čas. Bohužiaľ sme objavili len pár. To znamená, že o týždeň sa môžeme spokojne na ne vybrať a popri turistike uspokojiť hubárske chute. Lesom sa nám kráča pohodlne, veď opadané lístie je ako koberec. Smerom na SZ ako ideme, sa dostávame opäť na cyklotrasu smerom do Herlianského sedla. Odbočujeme vľavo a pod Veterníkom sa po niekoľkých sto metroch dostávame k miestu, kde sme odbočovali k dnešnému cieľu.

Dokonca sa počasie umúdrilo a sem-tam sa ukáže slniečko, škoda, že to nebolo skôr. Neprekáža, veď dnes sme nešli za výhľadmi, ale za zvláštnosťou pohoria. Teraz nás čaká len chôdza pevnou cestou smerom nad zaniknuté kúpele Borda a potom k hájovni, kde nás čaká štvorkolesový dopravný prostriedok. Sem-tam si zas odskočíme do okrajových časti lesa popri ceste, či sa nenájde huba na praženicu. Bohužiaľ, dnes sme svoje kulinárske chute neuspokojili. Posledné kilometre ubehli veľmi rýchlo, ani sme sa nenazdali a boli sme nad kúpeľmi Borda. Posledná križovatka, zákruta a sme pri aute zaparkovanom pred hájovňou. Teraz sa len vydýchať, naskladať veci do auta, dopiť posledné zvyšky čaju a poďme domov.

Záver

Musím zvlášť za seba povedať, že opäť môžem zaškrtnúť ďalšie miestečko v Slanských vrchoch, o ktorom som dlhšie sníval a uvažoval. Pomohli k tomu priatelia, ktorí tu už boli a hľadalo sa oveľa ľahšie. Opäť sme strávili prekrásny turistický deň v prírode, v prostredí nášmu srdcu blízkemu. Opäť nám príroda ukázala svoju zvláštnosť. Stále však zostáva na prebádanie veľa a kto ho vie, čo ešte všetko matka príroda pred nami skrýva, čo všetko ešte objavíme a budeme sa z toho tešiť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek