Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Skárošská vyhliadka, hrad Füzér, Izra a ROP-íky

Zabudnuté ROP-íky a hrad Füzér (slov. Fizer) sú vojenské historické pamiatky, ktoré ponúka južná časť slovenských a severná časť maďarských Slanských vrchov. Ak k tomu priradím Skárošskú vyhliadku (Skárosi kilátó) a jazero Izra, okruh z a do Slanskej Huty stojí určite za návštevu.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+950 m stúpanie, -950 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 05.07.2014
Pohoria
Slanské vrchy (Szalánci-hegység)
Trasa
Voda
prameň nad parkoviskom pri hrade Füzér
Doprava
Slanec (vlak, bus) - Slanská Huta (bus)
SHOCart mapy
» č.1110 Košice juh (1:50.000)

Trasa

Slanská Huta – Malá Márovka – Skarošská vyhliadka (Skárosi kilátó) – Veľký Milič – Csataréti erdészház – hrad Füzér (Fizer) – Pusztafalu – Čatorňa, štátna hranica – jazero Izra – vojenské bunkre ROP-íky – Irmasek – Slanská Huta

Zo Slanskej Huty na Veľký Milič

Do Slanskej Huty sme sa dostali vlako-buso-pešo-stopom, takže sme nemuseli šliapať 6 km po asfaltke. V dedine sme sa vydali rovno do lesa, čo sa mi najprv zdalo čudné, veď sme mali isť okolo ROP-íkov, ale až keď sme došli k smerovníku Malá Márovka, pochopil som, že aj keď vidím značku, nemusí to znamenať, že ide mojím smerom! Nakoniec sme však spravili dobre, lebo pivko po túre pri jazere Izra chuti lepšie ako niekde v krčme.

Rozjímaním nad mojou neobvyklou nepozornosťou som si ani nevšimol, že sa prechádzame po NPR Marocká hoľa, kde sú chránené vzácne, vyše 130-ročné pralesovité porasty buka. Druhou možnosťou mojej indisponovanosti možno bolo pozadie mojej kamarátky.

Od Márovky nebolo ďaleko k lúčnatému úseku, kde sme sa vydali doľava, až sme došli k hraničným kameňom s pekným novým altánkom na maďarskej strane. Tu som potešil kamarátku, keď som jej povedal, že budeme šliapať pekne strmo na hraničný kopec. Ticho bolo hlučné! Odtiaľ to bolo neďaleko k prvému parádnemu miesto – Skárošskej vyhliadke (Skárosi kilátó).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po polonahých fotkách, žiaľ, len v mojom prípade (keďže sa mi sušilo prepotené tričko), sme sa vydali k Veľkému Miliču celkom fajn vychodeným chodníčkom. Krátke stúpanie na samotný Milič a tam chlapi z “vyšného konca“, neviem ktorej dediny z druhej strany južných Slanských vrchov. Starší páni, ktorí namiesto domáceho alebo krčmového vajčakovania, sa radšej vyberú do prírody pokecať, pospievať a samozrejme niečo vypiť. Aké to malo následky neviem, po tom čo nás pohostili domácou a aj domácou, sme sa vydali k susedom, na hrad Füzér (slovensky Fizer).

Po informácii to k hradu malo byt len 5 km. Rýchlo sme zbehli nielen kvôli dotankovaniu pohonných hmôt ("domáca"), ale aj kvôli klesaniu. Výhľad na Füzér (Fizer) nám len potvrdzoval smer. Klesanie sa pomaly vyrovnávalo, až sme išli skoro po rovine, po starej ceste. Nakoniec sme vyšli na parkovisko, kde bolo o čosi živšie. Parkoviskový bufet sme sťažka odmietli a štverali sa schodmi na hrad.

Na hrade Füzér (Fizer)

Hrad je relatívne malý a keďže sa rekonštruuje, tak žiadnu romantiku netreba čakať. A tiež ani nerušené miestečko na rozjímanie nad výhľadmi. Z hradu sú najzaujímavejšie práve tie, ale tiež vstupná bašta, ktorá asi jediná nepôsobí rušivo. Na charakteristickej gotickej kaplnke sa pracovalo, takže ešte si bude treba počkať.

Z pevnosti sme zišli do rovnomennej dediny, kde sme v centre odbočili doľava a po poľných cestách a následnej asfaltke opäť doľava došli do hraničnej dediny Pusztafalu, odkiaľ to k hranici počítalo 2 km. V dedine nás predbehli cykloturisti a v duchu som chcel byť tiež na dvoch kolesách.

Lakeshore Izra

Po prekročení štátnej hranice v Čatorni a návrate na domácu pôdu sme pokračovali v nezáživnom šliapaní, očakávajúc jazero Izra. Zvýšená frekvencia ľudského elementu dávala tušiť blízkosť aj toho vodného, čo sa nám za zákrutou potvrdilo. Rovnako vysoká koncentrácia áut a ich majiteľov. No niet sa im čo diviť, keďže jazero Izra vyzerá fakt dobre a v horúci deň príde Izra ako oáza chládku. V pozadí s kopcami, typické americké Lakeshore. Jedine stravovacie zariadenie vyzeralo ako typické socialistické, s najlepšími časmi dávno minulými. No staré, zničené a zrejme nepoužiteľné toalety, naspäť nadobúdali americký ráz... z hororu Piatok trinásteho. Kto to videl, pochopí. Chýbal len záhadný killer vraždiaci násťročné decká súložiace v stanoch. Stany a decká boli, chýbal len killer. V noci sa možno objavil...

Práve teraz nastala vyššie spomenutá, osudom a mojím orientačným pochybením spôsobená blažená chvíľka, keď sme si pivko nedali kdesi v krčme, ale na móle jazera Izra. Príjemná klíma, jazero v lone hôr, pekná parťáčka povedľa a pivo v ruke. Ako sa spieva: Príjemná predstava pravdivá... Domaša je Domaša a Šírava je Šírava, ale Izra je mi sympatickejšia práve miniatúrnou rozlohou. Ešte aj Morské oko pod Vihorlatom mi až tak nesedelo.

ROP-íky cestou do Slanskej Huty

Pohoda-nepohoda, posledná časť do Slanskej Huty a najmä predpokladaný peší pochod na autobus zo Slanca do Košíc nás nútil zdvihnúť zadky a vydať sa po asfaltke. Tu sme po čase opustili a vhupli na nie veľmi vychodený chodník, až sme prišli k lúčnatým úsekom, ktoré sa otvorili do širokých lúk smerujúcim až ku horizontu, nad ktorým sa vynímal maličký Slanský hrad. Na lúkach nás čakal zlatý klinec túry, kvôli ktorému som sem prišiel a teda ROPi-íky. Ak niekto nevie, čo je to, tak v skratke. Sú to malé železobetónové pevnôstky budované na slovensko-maďarských a česko-nemeckých hraniciach ako obranné body v predvečer 2. svetovej vojny a pomenovanie dostali vďaka skratke “otcovského” úradu: Ředitelství opevnovacich prací.

ROP-íky sú na trase zelenej značky, takže minimálne 1 - 2 sa nedajú minúť. Ďalšie sú na dohľad, v poli. Sú zarastené, ale stále dobre viditeľné kontúry stavieb. Dá sa vojsť dnu, ale sú tam stiesnené podmienky a okrem všelijakých úzkych otvorov tam nič nie je. Nebudem to tu rozpisovať, viď fotky. Po navštívení ešte jedného ROP-íka, sme sa k ďalším nepribližovali, aj keď by som vedel skôr kde sa nachádzajú - zo päť pekne vedľa seba až do dediny, tak by som zachádzku ešte absolvoval. Času však nebolo, a tak sme okolo bývalej chaty Dolina došli k Irmaseku, kde sa dá nastúpiť na autobus. Keďže bol víkend a cez víkend ľudia z dedín nepotrebujú cestovať a opäť nie sme taký bohatý štát, aby sa platili prázdne autobusy, tak sme museli pekne krásne isť pešo do Slanca. Našťastie nás opäť zobral ochotný šofér a vyhodil nás v Slanci, kde sme za minútu sedeli v ďalšom aute, tento raz do Košíc.

Zhrnutie

Trasa je podľa môjho názoru, veľmi zaujímavá a to nielen z prírodného, ale aj historického dôvodu. Ďalekosiahla Skárošská vyhliadka (Skárosi kilátó), starý hrad Füzér (Fizer), príjemné jazero Izra a tajomné slanské ROP-íky predurčujú trasu ako jednu z top atraktívnych v Slanských vrchoch. Značenie je v podstate veľmi dobré. Najproblematickejšie asi bolo zo Slanskej Huty na Malú Márovku. Keďže sa prechádza lesom, niekde sa objaví padnutý strom či konáre a treba obchádzať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie