Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Útulňa Vlčia búda v Lupkovskom priesmyku (Przełęcz Łupkowska)
Útulňa Vlčia búda v Lupkovskom priesmyku (Przełęcz Łupkowska) Zatvoriť

Útulňa Vlčia búda v Lupkovskom priesmyku

Počas môjho májového putovania východným Slovenskom a čiastočne Zakarpatskou Ukrajinou som v Lupkovskom priesmyku (Przełęcz Łupkowska) objavil objekt vhodný na prenocovanie. Hoci sám som ho nevyužil, krátka reportáž môže poslúžiť niekomu, komu úkryt pod strechou na slovensko-poľskom hrebeni môže uľahčiť pobyt v prírode, zvlášť v prípade nepriaznivého počasia.

Poloha
Nízke Beskydy - Laborecká vrchovina: Lupkovský priesmyk (Przełęcz Łupkowska)
Nadmorská výška
641 m n. m.
GPS súradnice
šírka: 49.25068 ° SŠ
dĺžka: 22.03855 ° VD
» Mapa
Nocľah
4 osoby na prični s vlastným spacím vakom
Prevádzka
trojsezónna bez vykurovacieho telesa
Voda
2 pramene v dosahu 15 minút
Spojenie
Palota (bus) - Lupkovské sedlo (zelená značka)

Poloha

Objekt sa nachádza v Lupkovskom priesmyku (Przełęcz Łupkowska), priamo na slovensko-poľskej štátnej hranici. Je súčasťou severného výbežku Laboreckej vrchoviny a územie zasahuje do CHKO Východné Karpaty. Okolie Lupkovského priesmyku je mimoriadne zaujímavé aj z historického hľadiska. Sedlom prechádza červená Východokarpatská magistrála z Duklianskeho priesmyku na Kremenec a ďalej na štátnu hranicu SK/UA v Ubli. Trasa prechádza západne od Laboreckého priesmyku (dostupné autom). Pokračovanie trasy hrebeňom Bukovských vrchov je zaujímavým turistickým zážitkom s možnosťou zostupu do Oľšinkova (žltá), Osadného (žltá), Ruského (modrá), Runiny (zelená), príp. s viacdňovým pokračovaním až na Kremenec a do Novej Sedlice. Do Lupkovského priesmyku (Przełęcz Łupkowska) vedie zelená z obce Palota, bývalého sídla pohraničiarov. Prístup z Paloty je najjednoduchší a najkratší. 5,1 km dlhá trasa vedie v prevažnej časti po spevnenej ceste až k miestu bývalej železničnej Zastávke Víťazstva. Odtiaľ nasleduje asi 500 m chodníkom až do sedla. Neznačeným zostupom možno dôjsť do poľskej obce Lupków (k železničnej stanici). V čase daždivejšej periódy bývajú všetky prístupové chodníky do Lupkowského sedla značne blatisté.

Prístup

- po červenej z Duklianskeho priesmyku (12:30 h), z Čertižského sedla (8:40 h), z Kalinovského sedla (3:40 h) a z Laboreckého priesmyku (1:30 h)
- po červenej z Kremenca (16:45 h), Ruského sedla (9:45 h), Balnice (5:45 h) a z TIM Pod Košarkou (1:20 h)
- po zelenej z Paloty (1:30 h),
- neznačene zo Starého Lupkova/Stary Lupków (0:25 h), príp. Nového Lupkova/Nowy Łupków (1:00 h)

Objekt

Útulňa Vlčia búda je prestrešenou drevenou konštrukciou s uzatvárateľnými vstupnými dverami a menším okienkom na zadnej (východnej) stene objektu. Pozdĺž bočných a zadnej steny sú umiestnené drevené lavice, v priestore uprostred nich je k dispozícii stolček. Objekt vyzerá vo veľmi zachovalom a udržiavanom stave, strecha je pokrytá plechom a utesnené dvere i okno chránia pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Útulňa dokáže poskytnúť pohodlný úkryt štyrom osobám.

Voda

V okolí objektu sa nachádzajú dva pramene vody, ktoré som v teréne našiel. Prvý z nich sa nachádza tesne pred priblížením zelenej značky k železničnej trati, druhý je v blízkosti trate pred vstupom do Lupkovského tunela. Ich nevýhodou je, že turista smerujúci po hrebeni červenou značkou k nim musí zostúpiť zo sedla, no nie je to veľká zachádzka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zaujímavosti v okolí

Okolie Lupkovského priesmyku (Przełęcz Łupkowska) je zaujímavé z historického hľadiska. Počas 1. svetovej vojny sa tadiaľto presúvali ťažké bojové fronty, v novembri 1914 cez priesmyk postupoval ruský front. Vojnové besnenie sa do týchto končín vrátilo tiež počas 2. svetovej vojny, kedy bol veľmi vážne poškodený železničný tunel. Nehovoriac o veľkých stratách na ľudských životoch.

Pozornosť si zasluhuje železničná trať Michaľany – Sanok, ktorá Lupkovský priesmyk podchádza 416 m dlhým Lupkovským tunelom. Išlo o výkonnú dvojkoľajnú železnicu spájajúcu Halič s ostatnými regiónmi Uhorska, sprevádzkovaná bola v roku 1874 (samotná výstavba bola veľmi komplikovaná geologickým podložím a nedostatočnou hygienou). Po rozpade Uhorska bola druhá koľaj znesená a použitá na dostavbu vtedajšej siete Československých štátnych dráh. Počas 2. svetovej vojny bol tunel vážne poškodený, počas jeho prestavby bol skrátený takmer na polovicu pôvodnej dĺžky a počas stavebných prác sa využívala úvrať vedúca po povrchu cez hrebeň Laboreckej vrchoviny.

Ako zaujímavosť určite slúži fakt, že Lupkovský tunel je jediným tunelom na Slovensku, ktorý:

- degradoval z dvojkoľajného na jednokoľajný,
- prišiel takmer o polovicu svojej dĺžky,
- nachádza sa na území dvoch štátov (väčšia časť dlhá 256 m je na slovenskej strane),
- bol už dávnejšie osvetlený,
- zažil búrlivé obdobie striedajúceho sa rozvoja a následného úpadku osobnej a nákladnej dopravy. Od roku 2011 cez tunel prestali jazdiť letné sezónne turistické vlaky z Medzilaboriec do Lupkówa,
- tesne pred prekročením SK/PL štátnej hranice sa nachádzala zastávka nesúca názov Polustanok Pobedy (Zastávka Víťazstva), ktorá dlhé roky figurovala v grafikone vlakovej dopravy ako konečná stanica trate z Michalian.

Turista vychádzajúci z Lupkovského priesmyku (Przełęcz Łupkowska) po červenej značke smerom na Dukliansky priesmyk po pár metroch klesne do hlbokého zárezu. V súčasnosti je ťažké si predstaviť, že práve tadiaľto jazdili vlaky na náhradnej trati v rokoch 1945-1946 v čase, kým sa opravoval tunel. Dnes je trasa, podobne ako bývalá úvraťová stanica, značne zarastená vegetáciou. Z historického hľadiska možno kedysi strategickú lokalitu považovať za dôstojné miesto pripomínajúce vývoj našich dejín.

Fotogaléria k článku

Najnovšie