Trasa

Sninské rybníky – lesnou cestou pod starú zjazdovku – žltou cyklotrasou a bývalou úzkokoľajkou – Nad lúkami – Zemplínske Hámre, kameňolom – sedlo Tri tably – Jedlinka – Malé Morské oko – kaštielik Morské oko – Rybárka – sedlo Tri tably – Sninský kameň – Rovienka – pod Umretým (pri Umartom) – Sninské rybníky

Ráno som prvý na raňajkách, veci sú zbalené, treba len hodiť ruksak na plecia a vyraziť v ústrety dnešnému dňu. Nechcem sa držať modrej značky vedúcej zo Sniny cez areál Sninských rybníkov, a preto od informačného centa prechádzam lesíkom na hornú príjazdovú cestu k chatám. Hneď za prvou je nejaká lesná cestička, a tak sa začnem uberať ňou cez les pod kopcom Hrb. Stúpam lesom a potom sa chcem dostať na bývalú úzkokoľajku, ktorou sa niekedy zvážalo drevo. Cestou objavujem smerovník - Pod zjazdovkou–vyhliadka, je to tu však dosť spustnuté. Je tu žltá značka z miestnych rekreačných trás. Kúsok prechádzam po nej, ale odbočuje vľavo a potrebujem sa dostať na spomínanú lesnú železničku. Som na lesnej ceste, zo železničky tu už nič nie je, tak po nej pokračujem smerom na západ až juhozápad. Prechádzam okolo smerovníka Biele kamene, tiež spomínaná úzkokoľajka a cyklotrasa zo Sniny smerom k Zemplínskym Hámrom. Ešte niekoľko desiatok metrov a som pri rázcestníku Lúky nad Zemplínskymi Hámrami, kde sú tabuľky s údajmi o zelenej cyklotrase. O úzkokoľajkách, cyklotrasách, peších chodníkoch a NCH a CHKO v oblasti sa dá viac dozvedieť aj na www.turista.sk.

Som nad dedinou a zelená značka ma trochu zaviedla nad kameňolom Zemplínske Hámre. Po jeho ľavej strane pokračuje smerom k Rovienke, ale tam teraz nechcem ísť, k nej sa dostanem až pri spiatočnej ceste. Objavujem celkom pekné posedenie a potom sa dostávam ku kameňolomu. Jedna cesta ma dovedie dole do samotného lomu. Nikde-nikoho, tak sa cez lom dostávam na žltú značku, ktorá prichádza od dediny. Z tejto strany je označenie zákazu vstupu. Som konečne na žltej značke, po ktorej pôjdem smerom do sedla Tri tably. Na chvíľu sa dám do reči s mladým párom turistov, ktorí smerujú rovnakou cestou do sedla, ale idú len na Sninský kameň. Ešte sa s nimi dnes stretnem. Lúčim sa a upaľujem hore. Cesta lesom je príjemná, pot sa zo mňa len tak leje, veď začínam stúpať do sedla. Občas prekročím malý potôčik a dostávam sa k pekným skalám. Na chvíľku sa zastavujem a poobzerám si ich a opäť nahor.

Sedlo Tri tably

Konečne som v sedle na malej lúčke a stretávam rodinku smerujúcu na Sninský kameň. V sedle sa stretávajú trasy zo všetkých svetových strán. Žltá od Zemplínskych Hámrov, červena od Jedlinky, zdola od Morského oka prichádza modrá a červenou sa dostaneme na Sninský kameň. V sedle je travertínový kameň-socha, ktorú vytvoril sochár Ladislav Stano. Viaže sa k nej legenda o mladom čertíkovi, ktorému sám veľký Lucifer povedal: "Zhoď tento veľký kameň do vôd, ktoré ma svojim trblietaním tak veľmi rozčuľujú. Nech jeho vody zaplavia národ spevavý." Čertík sa s prácou veľmi neponáhľal, kameň bol ťažký, a tak sa oň oprel a zaspal. Zobudilo ho až kikiríkanie kohúta. To už čert nemohol urobiť nič. Kto vraj kameň pohladí s dobrým úmyslom, tak sa mu nič zlé v živote nestane. Toľko legenda.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čaká ma dlhá cesta, tak začínam stúpať po červenej smerom k Jedlinke. Prechádzam nádherným úzkym hrebeňom. Z východnej strany sa občas ukáže skalka. Dokonca s pekným výhľadom ku Sninskému kameňu. Dostávam sa k smerovníku Jedlinka, kde zdola prichádzajú turisti od Morského oka. Zdravíme sa a zisťujem, že sú z Čiech a dnes majú v pláne ísť na najvyšší vrch ,a to vyhasnutú sopku Vihorlat. Oni pôjdu po červenej a ja sa púšťam cestou dole odkiaľ práve prišli, k Malému Morskému oku.

Jedlinka

Vyhlásená v roku 1988 za prírodnú rezerváciu s plochou 35,04 ha na severovýchodnom úpätí Motrogonu pod sedlom Tri tably v hrebeňovej časti Sninský kameň a PR Tŕstie. V nadmorskej výške 846 m. Výskyt smreka obyčajného a jedle bielej, tiež ohrozené druhy flóry a fauny. Stálym klesaním sa dostávam k Malému Morskému oku.

Malé Morské oko

Vzniklo pri zosuvoch sopečných hornín, ležiac vo výške 727 m, popri ktorom vedie žltá značka. Plocha jazera je 0,33 ha a hĺbka vody sa pohybuje od 2,5 do 4 m. V roku 1993 je vyhlásene za PP s rozlohou 2,06 ha v katastrálnom území obce Remetské Hámre. Chráni raka riečneho a bukové pralesy. Cestou dole stretávam viac turistov a skupiniek, veď dnes je na to deň ako stvorený. Pekné slnečné letné počasie je idylou na sobotňajšiu turistiku. Pri samotnom Morskom oku bude národa určite oveľa viac. Za necelú pol hodinku to uvidím na vlastné oči. Prechádzam cestu a míňam smerovník Nad Morským okom a som pri jazere vedľa loveckého kaštielika.

Morské oko

Vytvorilo sa doznievaním sopečnej činnosti vo Vihorlate. Nastal mohutný zosuv svahov Motrogonu a Jedlinky, ktorý prehradil dolinu potoka Okna. Jazero je výnimočné pôvodom, polohou a režimom procesov. Nachádza sa pod Sninským kameňom vo výške 618 m. Hĺbka je 25 m, pôvodná rozloha bola 7 ha. V 80–tych rokoch 19. storočia, vybudovaním priehradného múra sa jeho plocha zväčšila na 13,8 ha a hĺbka o 5 m. Maximálna dĺžka je 750 m a šírka 312 m. Je súčasťou CHKO Vihorlat a patrí do Svetového prírodného dedičstva UNESCO od roku 2007. NPR Morské oko má výmeru 108,48 ha s 5. stupňom ochrany. Do jazera vteká šesť prameňov a vody odchádzajú pod priehradným mostom potokom Okna.

Na brehu je niekoľko trás a náučný chodník. Od Remetských Hámrov sa sem dostane turista po modrej značke. Od Zemplínskych Hámrov je to zelená a tiež žltá cez sedlo Tri tably. Modrá od Sniny cez Sninský kameň a tiež náučný chodník Morské oko. Možnosť ubytovania je na brehu v kaštieliku a v chate Morské oko, ktoré patria pod Lesy SR. Cez letnú sezónu je otvorený bufet v chate. Už v roku 1880 boli v týchto miestach vybudované dve útulne, ktoré sa postavili za prispenia grófa Sztárayho. Kaštielik dali postaviť v roku 1924 manželia Szachényiovci, ktorý mal slúžiť pre oddych a liečenie ich dcéry. I dnes je to miesto slúžiace pre oddych v lone prekrásnej prírody Vihorlatských vrchov.

Mám ešte toho dnes prejsť dosť, ale nedá mi, aby som obišiel skoro celé jazero po jeho východnej strane od mosta k chatke Rybárka. Prechádzam cez jednotlivé prítoky a pozorujem množstvo rýb, ktoré tu žijú. V bufete si doprajem chladenú kofolu a pod smerovníkom Rybárka na lavičke jem skromný turistický obed a oddychujem, lebo čerpám sily na poslednú časť trasy smerovanú na Sninský kameň. Od rázcestníka stúpam prudko nahor a skracujem si to po vychodených chodníkoch, ktoré sú o niečo kratšie ako značka, ale o to strmšie. Polovicu stúpania mám za sebou a naberám dych pre posledné 200-metrové prevýšenie zo sedla Tri tably po červenej na Sninský kameň.

Sninský kameň

Chodníkom nahor stretávam ranných známych, ešte sa na chvíľku zastavujem. Krátky rozhovor a nakoniec dospejeme k tomu, že sme z jedného mesta. Srdečne sa rozlúčime a ideme každý svojou cestou. Oni sa vrátia cestou, po ktorej išli nahor, a ja mám pred sebou najkrajšiu časť túry. Som konečne hore medzi dvomi skalnými vyvýšeninami - medzi Malým a Veľkým Sninským kameňom. Najvyšší bod Sninského kameňa je na kóte 1006 m na Malom Sninskom kameni. Obe skalné zoskupenia nachádzajúce sa vo Vihorlatských vrchov sú prírodnou dominantou mesta Snina. Vyvrelinové lávové andezitové útvary sú v dvoch častiach skalných plôch. Menšej, ale vyššej a väčšej nižšej, na ktorých sú výhľady. Masívy sú súčasťou CHKO Vihorlat a od roku 1982 ako PP s výmerou 5,52 ha a so 4. stupňom ochrany vihorlatských pralesov. Najprv idem k Malému Sninskému kameňu. Obchádzam ho z pravej strany, aby som videl skalné steny a tvary, dostávam sa na druhú stranu k železným schodom. Je tu veľká premávka, a tak chvíľu čakám, aby mohli turisti zísť dole a ja nahor.

Som konečne hore a otvára sa mi neskutočná panoráma na celé okolie, a to je leto s nižšou viditeľnosťou. Aké to musí byť počas jesene a zimy? Je vidieť na juh celú Východoslovenskú nížinu, na západ Slanské vrchy, sever Bukovské vrchy, poľské a na východ ukrajinské Poloniny. Počas dobrej viditeľnosti tiež 140 km vzdialené Tatry a Kráľovu hoľu. Dole sa rozprestiera Morské oko. Je to neskutočná až neopísateľná krása. Tak sa poďme pozrieť na druhú časť Veľkého Sninského kameňa, kde je vrcholová kniha. Je tu celkom čulý ruch, jedni idú dole, druhí zas nahor. Schádzam po schodoch a smerujem k druhej skalnej vyvýšenine. Pri smerovníku sa púšťam ako správny vodič podľa pravidla pravej ruky samozrejme vpravo a obchádzam aj druhú, čo do rozlohy a výšky väčšiu časť Sninského kameňa s prívlastkom "Malý". Dostávam sa pod severozápadnú časť výhľadu, ktorý dosahuje výšku do 40 m. Konečne som pod schodmi vedúcimi hore a šliapem nimi. Najprv idem smerom na SZ, kde je umiestnený kríž. Kochám sa výhľadmi a vraciam sa na náprotivnú stranu, ako stadiaľ vyzerá Veľký kameň. Potom len dole schodmi a poďme sa vydať po modrej a zelenej na poslednú časť túry.

Naberám smer strmým klesaním k Rovienke. V tejto časti ma cestou záujmu iba menšie kamene a balvany. Som pri smerovníku, kde si chcem trocha vydýchnuť a posedieť na starom pni vedľa. Tu sa zelená trasa odpútava od modrej, ktorou by som sa dostal ku kameňolomu v Zemplínskych Hámroch. Pôjdem modrou ku Sninským rybníkom. V 50 m vzdialenosti vidím nejakú tabuľu, tak sa na ňu idem pozrieť, veď som zvedavý. Tabuľa má číslo 14 a je o banských poliach a v blízkosti je kolmi zabezpečená diera. Pokračujem po lesnej ceste, ale nejako je na nej málo označení. Moja navigácia ukazuje modrú o trocha vyššie. Aj táto cesta by mala viesť k smerovníku pod Umartým. Tak ho poďme hľadať. Nikde som neobjavil žiadnu odbočku a som na konci zvážnice, ale smerovník nikde. Tu sa lesná cesta spája s asfaltovou a je tu prístrešok a studnička. Vidím nejaké tabule o 100 metrov na náprotivnej strane pri rúbanisku, tak sa tam idem pozrieť. Sú to smerové tabule niekoľkých rekreačných trás. Je tam zmienka o Umartom, a tak sa vraciam po asfaltovej ceste. Konečne vidím smerovník, ktorý hľadám. Na križovatke trás a chodníkov asi 100 metrov po cyklotrase je hrob neznámeho vojaka z I. svetovej vojny a dokonca popri hrobe je modrá, ktorou som mal zisť dole, ale odbočka sa niekde stratila.

Ostávajú mi posledné kilometre smerom dole, ale asfaltom sa neveľmi dobre kráča. Musím necelú hodinku vydržať a potom si dám dobrú chladivú sprchu a budem čakať v pohode na večeru. Cestou okolo potoka míňam niekoľko menších i väčších ubytovacích zariadení a chát. Konečne som pri malom amfiteátri a biokúpalisku na Sninských rybníkoch. Posledné ostávajúce metre a končím, kde som ráno začínal, na parkovisku hotela pri informačnom centre.

Záver

Dnes to bolo o niečo náročnejšie ako mám vo zvyku chodievať, ale o to zaujímavejšie. V priebehu slnečného dňa som konečne navštívil miesta, o ktoré sa snažím niekoľko rokov. Napriek tomu, že nie sú vzdialené od môjho bydliska, akosi tomu okolnosti nepriali. Morské oko a Sninský kameň, len potvrdili, že sú najkrajšie vo Vihorlatských vrchoch. Skutočne som prežil krásny deň, plný nových poznaní o prírode.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek