Sledujeme meniace sa plochy sivých neutešených rúbanísk na nový svieži mladý les. Vidíme, ako mladé borovice dokážu na jeden skok (rozumej jednu sezónu) poskočiť do výšky aj o 60 cm, ako sa objavujú krásne zoskupenia mladých stromov - smreky, borovice, brezy, ako pomedzi rastie bujná poľná kvetena, ako sa rozrastajú plochy zarastené lesnými jahôdkami, plochy čučoriedia, či malinčia. A dýchajúc vôňu mladej flóry pozorujeme scenérie tatranských štítov a tatranských osád s typickou zástavbou často pamätajúcou aj začiatok minulého storočia. Veľmi sme si vychádzky obľúbili, máme ich doslova na skok. Chodíme na bicykli, pešo, na bežkách alebo s kočíkom. Dnes si vyberieme ako dopravný prostriedok kočík a pôjdeme sa pozrieť zas a opäť na pekné výhľady a skontrolovať, ako nám "náš" les rastie.

Trasa

Dolný Smokovec, Pod Lesom – Žakovská poľana – Správa TANAP-u – Dolný Smokovec, Pod Lesom

Odvezieme sa TEŽ-kou, vystúpime na zastávke Dolný Smokovec - Pod Lesom, prejdeme chodníčkom popri železničnej trati smerom dolu k ceste, tu natrafíme na cyklistický smerovník na Žakovskú poľanu. Prejdeme okolo penziónu Raymund, prekrižujeme hlavnú cestu Poprad - Smokovce pri drevenom prístrešku autobusovej zastávky. Minieme budovu Štátnych lesov TANAP-u "ľavobokom" a príjemnou asfaltkou pokračujeme ďalej. Sme tu úplne sami napriek letnej sezóne. Zbierame lesné jahôdky a kocháme sa výhľadmi na všetky možné strany. Prcek si búva v kočíku ako vo vatičke, tak si obzeráme flóru okolo a voľkáme si. Mladý svieži les vôbec nevyzerá, že by sa nezhostil svojej úlohy a nezabral všetko územie, ktoré má vymedzené na svoj rast.

Peknou asfaltkou sa v takejto zostave ide veľmi pohodlne, otvárajú sa nám výhľady až na hrebeň Nízkych Tatier, rozoznávame siluetu vysielača na Kráľovej holi. Premostíme najprv potok Štiavnik a o chvíľku Slavkovský potok. Je pod mrakom, veríme, že nezmokneme. Sieť asfaltových ciest, či lesných cestičiek je pestrá a aj pekne vyznačená na cyklotúlačky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Žakovská poľana

Ideme okolo horárne na Žakovskej poľane. Stojí nenápadne skrytá za hustým plotom z mladých smrekov. Niekoľko zaujímavostí o nej som si prečítala v knižke Najkrajšie cyklotrasy Tatry a okolie z edície DAJAMA:

Žakovce ležia v juhovýchodnej časti Popradskej kotliny v blízkosti kúpeľného mestečka Vrbov. Keďže Žakovčania nemali vo vlastnom chotári potrebné pasienky a lesy, zemepáni im prideľovali lesné a pasienkové "služobnosti" vo veľkoslavkovskom chotári. Keď sa Veľký Slavkov vykúpil spod feudálnej závislosti, kúpili si v roku 1853 aj žakovskí urbárnici kus tatranského lesa, kde si postavili vlastnú horáreň. Neskôr niektoré časti urbárnici predali (napr. aj armáde, ktorá na nich vybudovala osadu Tatranské Zruby). Dnes je bývalý žakovský chotár, vzdialený od obce 13 km, v správe TANAP-u.

Výhľady na Gerlachovský a Slavkovský štít

Za Žakovskou poľanou sa končí asfaltka a pokračujeme poľnou cestou, stúpanie je mierne. Pred očami máme Tatranské Zruby, Gerlachovský a Slavkovský štít. Opäť premostíme Slavkovský potok. Za chvíľku sme na lúke s odbočkou na Nový Smokovec, no táto naozaj nie je zjazdná pre kočík. Cyklista na horskom bicykli by si poradil, ja som svoj trekový niekoľkokrát tlačila. Na lúke si urobíme prestávku, piknikujeme. Malý Maťko si pýta tiež svoje. Ako bonus si pochutíme na káve z termosky. Aká pohoda!

Ideme popod bývalý veľký liečebný dom Penzák, ktorý je od októbra 2012 mimo prevádzky. Patrí k najstarším liečebným domom v kúpeľoch Nový Smokovec. Viacero pokusov o jeho oživenie bolo zatiaľ neúspešných. Túto časť lesa pred dvomi rokmi zasiahol požiar, aj s takouto nástrahou si príroda poradila, trčia tu ešte obhorené zvyšky stromov. Nasledujúci rok bola stráň celé leto ružová od kypriny úzkolistej. Tento rok ešte nerozkvitla. No aj tak je tu pekne zeleno. Chodník sa opäť zmení na asfaltovú cestu a niekoľkými terénnymi vlnkami klesne až k budove Správy TANAP-u, odbočíme vľavo a vrátime sa na zastávku TEŽ-ky, kde sme dnešný nenáročný okruh začali.

Záver

Počas vychádzky sme nestretli žiadneho človiečika, smutno nám nebolo. Vtáky čvirikali ako o preteky. Opäť sme sa presvedčili, že "náš" les je mladý, svieži a ponúka nám veľa svojich krás. Skúste to aj vy, uvidíte, že sa oplatí.

Autorka fotografií: Soňa Mäkká

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek