Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ústie Prosieckej doliny
Ústie Prosieckej doliny Zatvoriť

Túra Prosiecka a Kvačianska dolina

Prechod dvomi susednými dolinami Chočských vrchov medzi Liptovom a Oravou patrí k slovenskej turistickej klasike. Trasa vedie rozmanitou slovenskou prírodou s pestrou geologickou minulosťou. Náučný chodník so sedemnástimi panelmi, historické mlyny na Oblazoch, vyhliadka Malý Roháč a široké výhľady do okolitej krajiny ešte umocňujú turistický zážitok.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+750 m stúpanie, -750 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 07.08.2015
Pohoria
Chočské vrchy, Podtatranská brázda (Zuberská brázda) a Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina)
Trasa
Voda
Prosiek (bufet na parkovisku), Prosiecka dolina (ústie), Svorad (pri salaši), Oblazy (žľab), Kvačany (bufet na parkovisku)
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Prosiek (bus, platené parkovisko) / Kvačany (bus, platené parkovisko)
SHOCart mapy
» č.1095 Chočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Prosiek, parkovisko – Prosiecka dolina – planina Svorad – Veľké Borové – Oblazy – Kvačianska dolina, ústie – Prosiek, parkovisko

Prosiecka dolina

Na hornom konci Prosieka na parkovisku odstavujem ráno auto ako prvý. Hneď je pri mne dáma, zinkasuje 2,- € parkovné a zároveň získam prospekt o trase náučného chodníka vrátane mapky. Na konci parkoviska je zaujímavá socha sv. Svorada (Juraja), ktorý viedol pustovnícky život na blízkej rovnomennej planine. Početné informačné panely svedčia o turistickej lokalite prvej kategórie.

Okolo stáda kráv prichádzam k ústiu doliny. Teplomer v aute ukazoval 17 °C, v tiesňave je chladnejšie. Dolinu rýchlo zovrú Vráta, úzka skalná brána, ktorú v horninovom zlome prerazil potok Prosečianka. V tomto úseku sú osadené drevené mostíky, prechádza sa cez skalný ostroh, popod spadnutý strom, je to najkrajšia pasáž „trvalo zavodnenej“ časti doliny. Po pár metroch totiž potok mizne vo vyvieračke pod vápencovým bralom a ďalej pokračuje len suché koryto potoka. To sa zavodňuje len na jar a po výdatných dažďoch.

Trasa je zaujímavá tým, že chodník vedie čiastočne korytom potoka, v strmších pasážach ho traverzuje okolitými svahmi. V strednej časti sa terén náhle rozšíri a nad pláňou sa zjavia ranným slnkom ožiarené skaliská v hornej časti doliny. Uprostred rúbaniska sa chodník zvrtne prudko vpravo do svahu - dostupné mapy pretrasovanie po polome nezaznamenávajú. Cesta vedie niekoľko výškových metrov nad dnom doliny, odmenou sú výhľady na protiľahlé bralá. Krátko po návrate ku korytu potoka chodník vystúpi na rázcestie Červené piesky pod bralom Sokol, kde je vybudovaný turistický prístrešok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vľavo vedie odbočka k vodopádu, udávaný čas 10 minút je len mierne nadsadený. Úpätím brala po suti, neskôr cez skalný ostroh zabezpečený reťazami sa ocitnem v slepej dolinke, s kalnou lagúnou, do ktorej padá 15 m vodopád. Teraz nepadá, skôr kropí. Ale aj tak je veselšie, keď dolinou aspoň jemne šumí voda.

Vrátim sa späť a pokračujem prudšie vpravo. Dolina sa opäť zmení na suchú tiesňavu, cez sústavu dvoch oceľových rebríkov a reťazí sa rýchlo naberajú výškové metre. Erózne hrnce, vytvorené v skalnom podloží krútňavou (víriacou sa vodou), tvoria teraz jazierka naplnené dažďovou vodou.

Plošina Svorad

Onedlho sa tiesňava roztvorí a ocitám sa na rázcestí Svorad v riedkom lese. Rovnomenná plošina leží kúsok obďaleč. Kto by absolvoval túry v krasových dolinách a vyšiel na plošinu, našiel by závrty, škrapové polia či ponory potokov. Na Svorade nájde len mierne zvlnené lúky a mokrade. Plošina nie je krasová, nebudujú ju vápence, ale málo spevnené horniny morských usadenín, tzv. flyš (z nemeckého fliessen – tiecť). Do výšky 300 m nad úroveň Prosieku sa vydvihli zvrásnením neskôr ako vznikli samotné Chočské vrchy; tieto svojim granitovým jadrom ako aj vápencovo-dolomitickým príkrovom tvoria plošine prírodnú hrádzu. A tá ich na oplátku zásobuje vsakujúcou vodou a vytvára v nich krasové javy. Výhľad zo Svoradu zahŕňa bralnaté Chočské vrchy, oblé chrbty Oravskej vrchoviny a skalnaté Západné Tatry, ktoré sa strácajú v opare.

Lúčna cesta mierne stúpa až ku krížu pod kótou Sekané, kde sú zaparkované autá turistov, ktorí absolvujú tiesňavu z Oravy, obďaleč sa sústreďujú pilčíci. Ako sa neskôr dozviem, hrebeňom Chočských vrchov sa pred rokom prehnala ničivá víchrica. Nakoľko značná časť polomu leží blízko rezervácií, povolenie na ťažbu bolo vydané len nedávno, a tak sa z oravskej strany ozýva kvílenie motorových píl a po rozbahnených cestách približujú drevo ťažké mechanizmy. Do Veľkého Borového klesá spevnená cesta pomedzi stromy. Zbehnem však doľava na lúky, kde sa naskytne výhľad na obec, učupenú v úvaline.

Značka nepokračuje do centra obce, ale zamieri cez lúku na jej južný koniec, k novému cintorínu. Tu je rázcestník, malý prístrešok, informačné panely a malé parkovisko, ktoré využívajú turisti, smerujúci na Oblazy.

Dolina Borovianky a Ráztocký vodopád

Široká cesta vedie traverzom, neskôr sa zúži a klesne do horného ústia doliny Borovianky. Tvorí jednu z troch doliniek, ktoré sa neskôr spoja a vytvoria Kvačiansku dolinu. Smerovník na Prosečné je prekrytý tabuľou „Chodník uzavretý“, čo súvisí so spracúvaním lesnej kalamity. Dolinka je divoká, pomerne strmá, jej prevýšenie na kúsku dosahuje 50 m. Na začiatku upúta v nej obrovitý balvan s dvojkrížom na vrchole. Treba pripomenúť, že trasa Kvačianskou dolinou vrátane Borovianky je značenou cyklotrasou, tak si treba dať pozor na cyklistov schádzajúcich nadol. Cyklisti smerujúci nahor, pochopiteľne, nepredstavujú veľké riziko. Zurčanie vody sa objaví až v spodnej časti dolinky, kde sa spája s Ráztockou dolinou. Tu je odbočka k Ráztockému vodopádu, strieška však neskrýva žiaden smerovník. Cez pár skál sa prederiem k lagúne, vodopád je však vyschnutý. Vedľa vedie drevený rebrík na prah vodopádu, tak ho treba vyskúšať. Rýchlo sa však vrátim, je v dezolátnom stave. Vodopád má výšku 8 m. Podobne ako Prosiecky vodopád (Červené piesky), je napájaný z flyšového pásma Oravskej vrchoviny, ktorého horniny majú nízku schopnosť zadržiavať vodu. V suchom lete je v ňom dosť vody hádam len pri búrkach.

Oblazy

Sútok troch potokov Borovianky, Ráztočianky (teraz vyschnutej) a Hutianky vytvoril v hornej časti skalnatej Kvačianskej doliny malú kotlinu, ktorú naši predkovia v 19. storočí využili na výstavbu vodných mlynov. Dodnes sa zachovali dva, ktoré boli postupne zrekonštruované, zjednodušene nazývané Horný a Dolný mlyn. Za oblúkovým kamenným mostom je štýlová náučná tabuľa s pripevneným mlynským kolesom. Občianske združenie Oblazy formou dobrovoľníctva sprístupňuje mlyny, a tak si možno Dolný mlyn pozrieť aj v pohybe – horný náhon, koleso, transmisie (prevody), mlynicu ako aj gáter (pílnicu). Všetko je doplnené priestorovými nákresmi a textami. Skupina detského tábora má sprievodcu s výkladom. Vstupné je dobrovoľné, zakúpiť možno tiež drobné suveníry. Mňa osobne zaujme originálna kožená magnetka.

Praktická informácia – počas letnej turistickej sezóny je tu ľudí ako maku. A bolo by ich asi viac, keby sa tu čapovali nápoje a podávalo jedlo. Tie si však musíte priniesť so sebou.

Kvačianska dolina

Po prehliadke technických pamiatok prudko stúpam do svahu na rázcestie Oblazy, kde sa modrý chodník končí a ďalej pokračuje červená značka z Hút. Na rozdiel od Prosieckej doliny sa Kvačianska dolina neschádza po dne, ale po ceste, ktorá ju traverzuje z východu. Neskôr panel náučného chodníka prezradí, že komunikácia až do 60-tych rokov minulého storočia slúžila ako jedna zo spojníc Liptova a Oravy, zrejme až pokiaľ sa nevybudoval horský priechod Huty. Nečakajte však asfaltku, lesná cesta je miestami značne skalnatá. Teraz počas letnej sezóny ňou prúdia davy turistov aj výletníkov, nájdu sa cyklisti aj rodiny s kočíkmi (tie sa však určite občasnému prenášaniu nevyhnú, o vytrasení duše z potomka ani nehovorím).

Pomedzi stromy sa občas zjavia výhľady na protiľahlé bralá. Tabuľka ma navedie na vyhliadkový mostík a plošinu na Malom Roháči. Z plošiny, orientovanej približne v strede doliny, je pekný pohľad od ústia až po skalné prahy v závere – ostré slnko však znemožňuje lepšie zábery. Kúsok ďalej, na úrovni Veľkého Roháča, pomedzi stromy odfotím záver doliny, kde nad bralami kontrastuje zvlnená lúčna krajina Oravskej vrchoviny.

Kúsok poniže, asi v tretine doliny, sa skupina príležitostných turistov rozhorčuje nad vyhliadkou Kobyliny, že nemá zábradlie a ešte že chcú za ňu platiť. Nepochopili tabuľku, OZ Oblazy, ktoré vybudovalo v roku 2013 vyhliadku na Malom Roháči, chce postaviť bezpečnú vyhliadku na Kobylinách a prosí sponzorov o príspevok (fotka tabule je v galérii k článku). Inak, vyhliadka je skutočne nebezpečná, pár metrov štvorcových udupanej hliny na vrchole brala a kolmo dole úzka dolina potoka – nechce sa mi veriť, že to je až deklarovaných 78 metrov. Kto si pozrie záber v galérii k článku, prezradím mu tajomstvo – do hlbiny som nenakukol ja, ale iba môj „predpažený“ fotoaparát.

Ďalšie zaujímavé miesto je informačný panel náučného chodníka, ktorý pojednáva o histórii cesty, ktorá bola vybudovaná pôvodne ako vojenská v 19. storočí. Práve pod panelom je názorne vidieť neskoršie rozšírenie jej profilu v skalnom podloží. V každom prípade, ak sa tu stretli dva nákladiaky... Ako sa tak obzerám, na strome objavím smerovník s názvom „Jánošíková hlava“. A ľaľa, tam je, na svahu v brale oproti. Onedlho schádzam spodnou časťou doliny, ktorá pripomína závery všetkých vysokohorských dolín – zurčiaca bystrina, lopúchy, zmiešané lesy. Cesta sa vynorí na lúke, kde je vybudované spoplatnené parkovisko, množstvo náučných panelov, bufet so suvenírmi (z teplých jedál možno dostať langoše a hot-dogy).

Cesta po žltej späť do Prosieka

Dobre najedený a napojený sa kotúľam dolu asfaltkou. Ústia Kvačianskej a Prosieckej doliny ležia takmer v rovnakej nadmorskej výške, cestu po vrstevnici zvládnem rýchlo. Aké je moje prekvapenie, keď cesta odbočí ešte pred obcou vpravo, cez ženijný most prejde cez potok Kvačianka a prudko začne stúpať do kopca. A teplota vzduchu stúpla odhadom na 30 °C. Chodník nejde po vrstevnici, ale kŕčovito sa drží okraja lesa a stúpa 130 výškových metrov pomedzi stromy, chrastie, s obmedzenými výhľadmi na krajinu v opare. Neskôr sa pripojí na lesnú cestu a pre zmenu začne strmo klesať. Pri tabuli náučného chodníka Vyhliadka z Dielca, ktorý informuje o prítomnosti Keltov v oblasti, sa však odkryje nádherný panoramatický výhľad na Kvačany, na Ostrý vrch (vypína sa východne od Kvačianskej doliny), na Západné Tatry (vykúka kúsok hrebeňa Roháčov), na Liptovskú kotlinu, Liptovskú Maru a Nízke Tatry (posledne dve menované sú, žiaľ, v silnom opare a protisvetle).

Neskôr cesta zbehne na lúky, aby po chvíli, len čo sa objaví malá dolinka so senníkom pod Prosečným, opäť vstúpila na okraj lesa. To ju ignorujem a pokračujem súbežne cez lúky, po cyklisticky značenej ceste. Odmenou sú mi široké výhľady a trestom slnečná páľava. Neskôr sa cesty spoja a pokračujú cestou cez terénnu vlnu kúsok lesom a cez ďalší hrb s impozantnou borovicou, kde panel náučného chodníka straší medveďmi, až napokon chodník začne klesať pomedzi stromy a kríky do ústia Prosieckej doliny. Kto si chce cestu skrátiť o pár sto metrov, môže odbočiť skôr doľava po cykloznačke.
Keď prídem na parkovisko, je dosť plné, ale zjavne menej ako v Kvačanoch. Pomerne prázdny je bufet v chate, ktorý má širšiu ponuku teplých jedál ako u susedov.

Záver

Prechod Prosieckou dolinou je mierne náročnejší ako Kvačianskou dolinou, z krajinárskeho hľadiska je ale zaujímavejší. Kvačianska dolina však ponúka v závere unikátne mlyny na Oblazoch a pohodlnú vyhliadku (v blízkej budúcnosti snáď dve) do hlbokého kaňonu. Nevýhodou absolvovania len jednej z dolín je pravdepodobný návrat rovnakou trasou, nakoľko autobusové spojenia z Veľkého Borového späť do Kvačian či Prosieka sú komplikované (to platí aj pre vzájomné spojenie menovaných východiskových liptovských obcí). Zdatní turisti môžu namiesto prechodu plošinou Svorad zvoliť prechod po zelenej značke cez vrch Prosečné, t. č. je však chodník pre kalamitu uzatvorený.

Fotogaléria k článku

Najnovšie